BIO spotrebiteľ

Odstraňovanie inváznych druhov rastlín rozmnožujúcich sa generatívne
Toky nie sú stoky! (63)

25.07.2006 00:47
Z vybranej skupiny inváznych druhov rastlín sa najmä generatívnym spôsobom rozmnožuje len boľševník obrovský ( Heracleum mantegazzianum).
Patrí k najproblémovejším inváznym druhom, pretože rastlina sa vyznačuje veľkými reprodukčnými (tvorba veľkého množstva plodov a semien) a regeneračnými schopnosťami (koreňový systém siaha do hĺbky až 3 m, preto vykopávanie koreňov je málo úspešné, pri poškodení stonky vyrastie ďalšia, prípadne pri mechanickom poškodení môže tiež opakovane kvitnúť, po odstránení terminálneho súkvetia sa vytvárajú ďalšie bočné - laterálne).

Účinné odstraňovanie boľševníka obrovského je preto založené na eliminácii vplyvu vyššie uvedených skutočností.

Spôsoby odstraňovania boľševníka obrovského

V praxi využívanie podobne ako v prípade pohánkovcov tri spôsoby odstraňovania:
  • mechanické
  • chemické
  • kombinované


Vybraný spôsob závisí od charakteru stanovišťa, početnosti jedincov a ďalších skutočností.

Mechanické odstraňovanie

Sekanie, kosenia - využíva sa na odstraňovanie vegetatívnych orgánov rastliny (napr. listových ružíc). Sekanie, aby bolo účinné, je žiadúce niekoľkokrát v roku zopakovať, najlepšie vždy 1x za 14 dní počas celého vegetačného obdobia. Rastliny sekáme (prípadne kosíme) buď pri báze byle alebo sekáme 10 až 15 cm pod zemou, čím sa zničí aj koreňová hlava.

Upozornenie: Aj na často kosených pozemkoch sa rastliny boľševníka obrovského udržia ešte niekoľko rokov než celkom vyhynú.

Ak sa boľševník nachádza na poľnohospodárskych pozemkoch (lúky, pasienky) možno na sekanie a kosenie použiť poľnohospodárske stroje.

Trhanie či vytrhávanie nie je vhodné pre veľké odrastené a mohutné rastliny, pretože tie majú dobre vyvinutý dlhý koreň. Skôr sa využíva na odstraňovanie semenáčikov a málo početných populácií.

Orezávanie, ako menej náročný mechanický spôsob, sa využíva pri ničení zakladajúcich sa súkvetí ( zabráni tak tvorbe semien), prípadne nezrelých súplodí (zabráni sa vysemeňovaniu pred ich dozretím). Využíva sa na oslabovanie reprodukcie boľševníka a na znižovanie možnosti jeho ďalšieho šírenia. Po orezaní, ostrihaní okolíkov je potrebné porast na lokalite ešte raz skontrolovať, pretože niektoré okolíky môžu rozkvitnúť neskôr, čiže aj semená sa vytvoria a dozrejú neskôr, takže je potrebné zásah podľa potreby zopakovať. Tiež treba zdôrazniť, že orezávaním okolíkov sa zabráni len tvorbe plodov a semien, ale rastliny ako také sa nezničia, spravidla opätovne zregenerujú. Najviac rastliny poškodzuje orezávanie súplodí s ešte zelenými dvojnažkami. Pietorová (2002) uvádza, že niektoré boľševníky po odstrihnutí súplodí vyhynuli, pretože sa správali ako typické monokarpické rastliny. Nové rastliny sa objavili len z listových ružíc jedincov, ktoré sú na ošetrovanej ploche prítomné z predchádzajúceho obdobia. Tento spôsob, ak sa vykoná na izolovanej lokalite, s malým počtom jedincov a vo vhodnom období, vedie nakoniec k úplnému odstráneniu druhu.

Upozornenie: Odstrihnuté kvitnúce alebo plodiace okolíky s nezrelými semenami je nutné z plochy odstrániť, najlepšie zničiť spálením, aby dodatočne nedozreli!

Vykopávanie rastlín je úspešné na lokalitách s málo početnou populáciou. Vykopané rastliny zahynú vyschnutím, ale najlepšie je ich spáliť. Najúčinnejšie je vykopávanie koreňov rastlín, pričom je treba vyryť hlavu koreňa, ktorá je v hĺbke najmenej 20 cm.

Orbou sa ošetrujú len niektoré typy pozemkov (napr. orné pôdy) alebo kultúry trvalých trávnych porastov, kde sa uvažuje so zmenami na inú kultúru, prípadne poľné úhory. Orbou sa súbežne ničia semenáčiky, mladé i dospelé jedince rastlín. Po orbe sa vyžaduje odstrániť podzemné orgány rastlín (aspoň tie, ktoré ostali v blízkosti povrchu) a následne je nutné osiať plochu konkurenčne silnejšími druhmi. Napríklad, ak sa zásah vykonal na ornej pôde, je možné použiť ako osivo ozimné druhy obilovín. Tento spôsob by bolo možné tiež využiť na úpravu opustenísk a nevyužívaných plôch v intravilánoch, ale i extravilánoch miest a obcí, na tzv. poľných, lúčnych alebo mestských úhoroch.

Pastva ovcami alebo hovädzím dobytkom je vhodná na lokalitách s hromadným výskytom druhov vo vegetatívnej fáze. Pásť sa musí každoročne, lebo inak boľševník obrovský vytvorí generatívne orgány a v prípade ich dozretia dochádza k obnoveniu pôdnej zásoby semien. Pastva rastliny úplne nezničí, len potlačí ich rast. Pomocou ne sa znižuje najmä celková vitalita jedincov, obmedzuje reprodukciu, čo v konečnom dôsledku vedie k zníženiu početnosti jedincov. Pri pastve sa udupávaním môžu poškodiť aj koreňové krčky, čo má v konečnom dôsledku negatívny dopad na celé rastliny. K úplnému zničeniu však dochádza iba vtedy, ak je tento spôsob kombinovaný s ďalším, najmä chemickým ničením.

Vypaľovanie - v zahraničí sa využíva na odstraňovanie aj oheň, ktorý je veľmi účinný. Podporuje najmä návrat pôvodných druhov.

Odstraňovanie pôdnej zásoby semien. Boľševník obrovský produkuje veľké množstvo semien. V miestach so stabilnou populáciou s a spravidla nachádza veľká pôdna zásob a semien a kým sa táto nezničí, je len málo pravdepodobné, aby sme takúto populáciu zo stanovišťa odstránili. Preto predpokladom úspechu je odstránenie pôdnej zásoby semien. Jednou z možností ako je eliminovať, je z plochy odstrániť dospelé jedince, čím sa odkryje pôdny povrch a následne presvetlením a prehriatím stanovišťa dôjde k masovému vyklíčeniu semien z pôdnej zásoby. V zime časť semenáčikov vymrzne, čím sa zníži možný výskyt nových rastlín v ďalšom období. V nasledujúcom roku sa spôsob odstraňovania zopakuje a postupne sa prispôsobuje situácii, tzn. intenzite výskytu nových rastlín. Zničenie semenáčikov je možné urýchliť aj ich vytrhávaním. Pri ničení pôdnej zásoby semien si treba ale uvedomiť, že takéto čistenie lokality je práca na niekoľko rokov, pričom sa ale nesmie stať, aby niektorému dospelému jedincovi sme nechali dozrieť semená (Mandák, Pyšek, 1997).

Chemické odstraňovanie

TENTO TEXT JE INFORMATÍVNY A VYCH´DZA ZO SKÚSENOSTÍ ŠOP SR. OZ TATRY NIE JE ZÁSTANCOM POUŽÍVANIA AKÝCHKOĽVEK CHEMICKÝCH PRÍPRAVKOV V BIOLOGICKÝCH SYSTÉMOCH.

Chemické odstraňovanie je jednou z najefektívnejších a najspoľahlivejších foriem odstraňovania boľševníka obrovského. Na odstraňovanie je možné použiť viac druhov chemických prípravkov, ale v prvom rade pri výbere prípravku je treba brať do úvahy jeho vplyv na životné prostredie a zároveň to musia byť prípravky, ktoré sú registrované. Znamená to, že musia byť súčasťou schváleného Zoznamu povolených prípravkov na ochranu rastlín a mechanizačných prostriedkov, ktoré v príslušnom kalendárnom roku schvaľuje Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že niektoré z chemických prípravkov pôsobia aj mimo zasiahnutej rastliny, čím môžu nepriaznivo vplývať na niektoré zložky životného prostredia (napr. na vodu, pôdne mikroorganizmy, opeľovače alebo primárnych konzumentov a pod.), mal by sa v takom prípade preferovať mechanický spôsob odstraňovania, hoci je oveľa pracnejší a menej účinný.

Prvú aplikáciu chemického prípravku sa odporúča vykonať v marci - apríli, keď vyrastajúce ružice listov sú vysoké menej ako 10 cm. Druhú aplikáciu treba realizovať koncom mája až začiatkom júna, aby sa zasiahli semenáčiky boľševníka obrovského, ktoré vyklíčia ešte po prvej aplikácii chemického prípravku.

Zásadou pri práci s chemickými prostriedkami je, aby boli dodržané všetky ochranné opatrenia a návod uvádzaný výrobcom.

Typy chemických prostriedkov

Z chemických prostriedkov dostupných na trhu sa najčastejšie využívajú:

ROUNDUP

Neselektívny listový herbicíd, ktorý je prijímaný len zelenými časťami rastliny. Asimilačným prúdením je rozvádzaný do celej rastliny, tzn. až do koreňového systému. Práve táto skutočnosť umožňuje odstraňovanie trvácich druhov rastlín. Pôsobí rovnako na nežiadúce rastliny ( buriny), ako i na kultúrne druhy.

Predpokladom úspešného odstraňovania je, aby pri hlboko koreňujúcich druhoch sa vytvorila dostatočne veľká plocha listov v čase postreku. Najefektívnejším obdobím na aplikáciu je apríl až máj, keď sú rastliny celkom malé. Najvýhodnejšia je vývojová rastová fáza s výškou 15 až 25 cm, keď sú plochy s porastom boľševníka obrovského aj ľahšie prístupné. Tak ako sa mení rastové štádium rastliny, mení sa aj potrebná koncentrácia používaného postrekového roztoku. Neodporúča sa tento herbicíd aplikovať, keď už sú jedince boľševníka obrovského dospelé a tvoria ťažko prístupné kolónie. Aplikácia by mala byť vykonaná do tvorby semien. Žiadaný účinok aplikácie sa na rastline prejaví v priebehu 10 - 14 dní vädnutím, žltnutím, zasychaním a zhnednutím celej rastliny. Účinok zvyšuje vyššia intenzita slnečného žiarenia a relatívne vyššia vlhkosť vzduchu. Za chladného a suchého počasia sa prejavuje účinok až po dlhšej dobe. Za daždivých dní sa účinok pôsobenia, najmä ak začalo pršať do 6 hod. po aplikácii, znižuje. Ide o najúčinnejšiu chemickú metódu (Somol et al., 1995).

Upozornenie: Nesmie sa používať v hygienickom pásme vodných zdrojov 1. stupňa!

ROUNDUP – Biaktiv

Na rozdiel od predchádzajúceho prípravku nepoškodzuje zdravie človeka a živočíchov. Okamžite sa rozkladá a nezanecháva škodlivé zvyšky, neznečisťuje pôdu a vodu. Bol vyvinutý najmä pre potreby vodného hospodárstva, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, dopravy, s cieľom eliminovať namáhavú mechanickú likvidáciu burín. Jeho hlavnými pozitívami je vysoká účinnosť, netoxický účinok, vysoká produktivita a možnosť jeho aplikácie v blízkosti vodnej hladiny alebo priamo na hladine bez škodlivého účinku na vodnú faunu.

Najvhodnejšie obdobie aplikácie je v čase vytvorenia prízemných listových ružíc až do doby tvorby kvetov. Na 1 ha sa aplikuje 5 - 9 litrov 50% roztoku. U odolnejších jedincov je možné riediť postrek v pomere 1:20 alebo 1:30. Päť litrov roztoku stačí na postriekanie 1 ha za suchého počasia a mierneho vetra. Účinok sa prejaví do 3 týždňov po aplikácii postupným žltnutím a vysychaním.

Dobe aplikácie chemických prípravkov je potrebné v prípade boľševníka obrovského prispôsobiť aj koncentráciu roztoku a jej dávku. Černý, Neruda, Václavík (1998) odporúčajú nasledovný postup: Vývinové štádium rastliny Časové obdobie (mesiace) Koncentrácia roztoku na jednotlivé rastliny (pri postrekoch) Dávka v l/ha (pri postrekoch) Včasná fáza rastu koniec apríla do polovice mája 4 % 5 - 6 Obdobie do tvorby Kvetných orgánov máj - jún 4 % 7 - 8 Začiatok tvorby kvetných orgánov júl - august 4 % 8 - 9 Priemerná spotreba vody pri plošnej aplikácii potrebná na riedenie roztokov chemických prípravkov je 100 - 300 litrov/ha.

GLIALKA 36

Totálny herbicíd, ktorý má schopnosť ničiť nežiadúcu vegetáciu na poľnohospodárskej pôde, ale i inde, napr. na brehoch vodných kanálov a pod.. Patrí k ekologicky menej škodlivým chemickým prípravkom, pretože nepoškodzuje pôdu, pôdne mikroorganizmy, podzemnú vodu a je šetrný aj voči hmyzu. V pôde sa rýchlo odbúrava.

Pri aplikácii sa používa 4% roztok. Na ošetrenie plochy 1 ár stačí asi 80 ml zriedeného prípravku. Prípravok sa vstrebáva zelenými časťami rastliny a podobne ako ROUNDUP sa transportuje aj do podzemných orgánov, na základe čoho rastlina hynie a nie je schopná ďalšej regenerácie. Jeho vplyvom rastlina skôr stárne a odumiera. Tento proces trvá 2 až 3 týždne. Počas tejto doby je nežiadúce rastliny z plochy odstraňovať, aby sa neprerušil proces odumierania. Najvhodnejšou dobou aplikácie je druhá polovica mája do obdobia tvorby kvetov. Prípravok sa aplikuje buď ručne alebo mechanicky, najlepšie na listy rastliny (Škuta, 1994).

GARLON 4

Širokospektrálny systémový herbicíd na rýchle odstraňovanie širokolistých burín a drevín. Aplikuje sa na listy a byle, menej na koreňový systém. Odumieranie sa prejavuje krútením a kučeravením listov. Účinok je rýchly, príznaky odumierania sa objavujú už po siedmich dňoch.

K pozitívam tohoto prípravku patrí, že nepoškodzuje trávnato-bylinné zárasty, ihličnaté dreviny a krovité porasty. Uvedené vlastnosti je preto možné využiť najmä pri ničení porastov boľševníka obrovského na okraji lesných porastov. Možno ho bez obmedzenia používať v hygienických pásmach pitnej vody. Je relatívne neškodný aj pre včely. Ani dážď po 2 hodinách negatívne neovplyvní účinok prípravku (Černý, Neruda, Václavík, 1998).

Aplikácia:
  • Pri plošnom postreku sa využíva postrek v dávke 2 - 3 litre/ha; v roztoku 200- 300 litroch vody.
  • Pri bodovej aplikácii je dávka roztoku na 1 ha s 1% koncentráciou.
  • Pri náteroch je dávka na 1 ha v 10% koncentrácii.
  • Pri jeho aplikácii v lúčnych alebo pasienkových typoch vegetácie sa musí dodržať 4 - týždňová ochranná lehota.


RODEO

Na chemické odstraňovanie sa okrem vyššie menovaných postrekov môžu podľa Uhlíka (1994) využívať i ďalšie herbicídy.

RODEO je svojim zložením, účinkami a spôsobom aplikácie podobný ROUNDUP-u. aplikuje sa na listy v čase, keď ich má rastlina dobre vyvinuté, aby sa zväčšila plocha príjmu. Účinok tohto prípravku sa znižuje pri chladnom a suchom počasí, čím sa samozrejme predlžuje doba odstraňovania.

Použitie chemických prípravkov RODEO, GARLON 4 na odstraňovanie boľševníka obrovského je obmedzené na mestské aglomerácie, nepoľnohospodársku pôdu, lúky a pasienky.

GLEAN 75DF A LOGRAN 75 WG

Predstavujú systémové neselektívne prípravky, ktoré do rastliny prenikajú listami, zelenými stonkami a koreňmi. Aplikáciou, ktorá by mala prebehnúť do začiatku kvitnutia, dochádza k zastaveniu rastu v pomerne krátkom čase, po niekoľkých týždňoch. Podobne ako pri iných chemických prípravkoch aj v tomto prípade sa účinok znásobuje vplyvom tepla a vlhka. Odstraňovanie boľševníka týmto prostriedkom je spoľahlivé. Poškodená okolitá sprievodná vegetácia rýchlo regeneruje, čím vzniká konkurenčné prostredie pre boľševník, ktorý vďaka dlhodobejšiemu účinku preparátu sa znovu objavuje len zriedkavo (Uhlík, 1994).

Aplikácia:
  • P ri plošnom postreku je dávka 20g/ha v roztoku zriedenom v 200-300 litroch vody.
  • Pri bodovej aplikácii je potrebný postrek na 1 ha v dávke 1g na 10 litrov vody.


Upozornenie: Prípravky nie je možné používať v 1. pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov!

TOUCHDOWN

Neselektívny herbicíd s aplikáciou na listy. Používa sa najmä v kombinácii s mechanickým ničením boľševníka obrovského, tzn. vždy po posekaní alebo po pokosení na jar, keď sa objaví porast nových jedincov. Pri plošnom postreku je najoptimálnejšia dávka 5 litrov/ha. Pri bodovom postreku alebo náteroch sa odporúča 5 až 10% koncentrácia roztoku. Dávka vody je 200 až 300 litrov/ha. Úspešnosť aplikácie je podmienená absenciou zrážok aspoň 3 hodiny po postreku.

Upozornenie: Prostriedok sa nesme aplikovať v 1. Pásme hygienickej ochrany zdroja pitnej vody! Ochrana trávneho porastu na lúkach alebo pasienkoch ošetreného týmto prostriedkom trvá 21 dní. Chemické odstraňovanie v oblastiach s koncentrovaným plošným rozšírením boľševníka obrovského je vysoko účinné vtedy, ak sa postreky zabezpečujú opakovane!

Kombinovaný spôsob odstraňovania

Pre rozlohou menšie stanovištia je možné použiť kombinovanú metódu, ktorá je založená na pokosení porastu alebo na odrezaní okolíkov pred kvitnutím a vysemenením rastlín, pričom sa na vzniknutú čerstvú ranu súčasne použije chemický postrek, najlepšie ROUNDUP.

Táto metóda patrí medzi veľmi náročné a pracné, ale zároveň i veľmi účinné (Somol et al., 1995).

Dodd et. Al. (1994) a Sampson (1990) uvádzajú, že pri kombinovanom postupe je potrebné: na jar vysekať nadzemnú časť rastliny, ošetriť zvyšky rastliny, ktoré zostali v zemi (duté stonky, koreňové časti) chemickým postrekom ROUNDUP a začiatkom leta naplniť chemickým roztokom duté stonky.

Menovaní autori považujú tento spôsob ošetrenia za veľmi efektívny, i keď na druhej strane dosť pracný a finančne veľmi nákladný.

Táto metóda sa odporúča aj v prípadoch, ak sú porasty boľševníka obrovského príliš vysoké a husté nato, aby sa mohol aplikovať len chemický prípravok. Vysoké a husté porasty jednak chránia menšie rastlinky boľševníka obrovského pred chemickým prípravkom, ktoré sú schopné ďalej rásť a sťažujú vlastnú prácu pri aplikácii postreku. Vysoké rastliny boľševníka obrovského by sa mali preto najprv zrezať, vysekať alebo skosiť a regenerujúce časti potom postriekať chemickým prípravkom.

(Zdroj: Cvachová, A., Gojdičová, E.: Usmernenie na odstraňovanie inváznych druhov rastlín, ŠOP SR-COPaK, Banská Bystrica 2003)





Hodnotenie: 67.6%, 8 hlasov Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Súvisiace články


Diskusia: Odstraňovanie inváznych druhov rastlín ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Toky nie sú stoky!
    Občianske združenie TATRY z Liptovského Mikuláša v spolupráci s Centrom environmentálnych aktivít z Trenčína Vám na serveri BIO spotrebiteľ ponúkajú možnosť vydať sa na cestu vody. Chceme ukázať, akou zraniteľnou je krajina a čo môžeme urobiť preto, aby sa stala nielen vizuálne krajšou, ale aj ekologicky stabilnejšou a produkčnejšou.



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií