BIO spotrebiteľ

Projekt „10 000 stromov Liptova“
Toky nie sú stoky! (77)

15.08.2006 00:45
Prečo projekt „10 000 stromov Liptova“? O čo išlo, a aké sú výsledky najväčšej environmentálnej a komunitnej aktivity v regióne Liptova?

Prečo projekt „10 000 stromov Liptova“?

Poľnohospodárska krajina je našou živiteľkou a zároveň obrazom nášho postoja k životu. Je svedectvom hospodárenia generácií našich predkov, kolískou našej kultúry a významnou súčasťou prírodného dedičstva. Kvetnaté lúky, kľukatiace sa potoky, mokrade, remízky, spev škovránka, let motýľa a vietor v korunách starých velikánov, to všetko sa určitým spôsobom pretavuje aj do potravy, ktorá nás živí. Krása poľnohospodárskej krajiny nie je samoúčelná.

realizácia projektu 10 000 stromov...
Realizácia projektu 10 000 stromov...
Okrem známej produkcie potravín poskytuje harmonická krajina človeku široké spektrum mimoprodukčných funkcií -ekologických, sociálnych a estetických, ktoré mu navzájom umožňujú zdravé a príjemné žitie.

Je to napríklad schopnosť lúk a mokradí zadržiavať vodu, podieľanie sa remízok a lesných ostrovčekov na vytváraní miestnej klímy, odbúravanie znečistenia samočistiacou schopnosťou vodných tokov. A k tomu je treba pripočítať aj nezanedbateľné pocity identifikácie sa obyvateľov obcí s krajinou, ktorá je ich domovom, a naše vnútorne obohatenie vnímaním krás obklopujúcej prírody.

V minulosti tradičné poľnohospodárstvo prispievalo k vytváraniu a ochrane mnohých stanovíšť, ktoré poskytovali útočište pre dnes vzácne rastlinné a živočíšne druhy obývajúce poľnohospodársku krajinu a hľadajúce si v nej vhodnú potravu. Tým prispievalo k ochrane krajinnej a biologickej diverzity (rozmanitosti). Pestrá krajina však nielen lahodí nášmu oku. Jej rozmanitosť znamená zložité pradivo vzťahov, ktoré je základom ekologickej stability krajiny, jej schopnosti odolávať narušeniu. Ekologická stabilita je obrazom zdravia krajiny.

Tradičné systémy hospodárenia v druhej polovici nášho storočia ustúpili ekonomickým tlakom a boli nahradené systémom, ktorý málo rešpektoval biologické a etické zákony. Intenzifikácia poľnohospodárstva viedla k degradácii biotopov a ekosystémov v poľnohospodárskej krajine, k úbytku biologickej rozmanitosti, k erózii a degradácii pôdy, k znečisteniu vôd priemyselnými hnojivami a pesticídmi, k zmenám v hydrologickom režime a pod. Výsledkom je narušená krajina so zníženou ekologickou stabilitou (miera narušenia sa najmarkantnejšie prejavuje v obdobiach intenzívnych zrážok alebo dlhotrvajúceho sucha), ktorá môže viesť cez rôzne procesy až k zníženiu samotnej poľnohospodárskej produkcie.

Realizácia projetu „10 000 stromov Liptova“

Práve z dôvodov vyššie uvedených začalo v roku 2000 Občianske združenie TATRY realizovať v podmienkách regiónu Liptova (okres Liptovský Mikuláš a Ružomberok) projekt “10 000 stromov Liptova”, ktorého cieľom bolo zvýšiť ekologickú stabilitu tejto oblasti rekonštrukciou a revitalizáciou nelesnej drevinovej vegetácie.

realizácia projektu 10 000 stromov...
Realizácia projektu 10 000 stromov...
V júli 2000 sme oslovili 78 starostov liptovských obcí, 3 primátorov liptovských miest, miestne občianske združenia a poľnohospodárske družstvá listom, v ktorom boli oboznámení s projektom “10 000 stromov Liptova”.

Napriek štyrom mesiacom, ktoré sme dali osloveným subjektom na vyjadrenie sme obdržali iba 11 odpovedí (13,6 % oslovených) a z ich obsahu vyplynul záujem 9 obcí (11,1 % oslovených, 81,8 % z obdržaných odpovedí) o spoluprácu v zmysle projektovej ponuky. Nízky záujem obcí o komunikáciu bol pre nás o to prekvapivejší, že sme od obcí nepožadovali žiadny záväzný finančný vklad a mali sme informácie o tom, že v mnohých obciach pretrvávajú práve problémy akými sú napríklad striedanie záplav a sucha, ktoré sa dajú tlmiť zmenami v starostlivosti o krajinu nad obcou (zmeny v hospodárení v lesoch, kvalita a rozšírenie porastov v poľnohospodárskej krajine, spôsob obrábania poľnohospodárskeho pôdného fondu, spôsob údržby trvalých trávnych porastov, rešpektovanie mokraďových ekosystémov ako integrovanej súčasti krajiny a pod.).

realizácia projektu 10 000 stromov...
Realizácia projektu 10 000 stromov...
Tento počiatočný “neúspech” nás neodradil a zvýšenou mediálnou prácou (články, rozhovory pre rádia, krátke vstupy v Slovenskej televízii, internetová stanka) a logistickým pôsobením (telefonáty, E – mailová komunikácia, ďalšia vysvetľujúca korešpondencia, osobné stretnutia a pod.) na pre nás zaujímavé subjekty sa nám podarilo dosiahnuť stav, že na projekt “10 000 stromov Liptova” sa začalo nabaľovať čoraz viac ľudí a organizácii.

Pre podporu myšlienky sme v decembri 2000 vyhlásili niekoľkomesačnú dobrovoľnícku kampaň “Pomôž svojmu regiónu” , v ktorej sme využili aj moment, že práve rok 2001 bol Valným zhromaždením OSN vyhlásený rezolúciou z 22.7.1997 za Medzinárodný rok dobrovoľníctva.

Súbežne s kampaňou “Pomôž svojmu regiónu” prebiehali rokovania so starostami obcí, práca v teréne (obhliadky terénu a zhotovovanie situačných náčrtkov), práca s dobrovoľníkmi, príprava koordinátorov, vybavovanie povolenia výsadby, komunikácia s autodopravcami (brigádnikov na lokality dopravovali autobusy), príprava harmonogramu a určenie drevinového zloženia pre jednotlivé lokality, konzultácie s meteorologmi (predpokladaný vývoj počasia), prednášky pre verejnosť a školy (vzdelávanie) a pod.

Až sa napokon v dňoch 6.- 8. apríla 2001 uskutočnila zrejme doteraz najväčšia environmentálna a komunitná aktivita regióne Liptova.

Výsledky projektu „10 000 stromov Liptova“

Výsledkom nášho niekoľkomesačného snaženia bola výsadba 13 785 stromov a krov v 20 katastroch obcí (Liptovský Peter, Jamník, Liptovská Ondrašová, Liptovský Mikuláš, Smrečany, Žiar, Lazisko, Veterná Poruba, Trstené, Podtúreň, Liptovský Hrádok, Pribylina, Prosiek, Uhorská Ves, Liptovský Trnovec, Dúbrava, Závažná Poruba, Iľanovo, Paludzka, Ploštín) na vyše 40 lokalitách, ktorú realizovalo 560 dobrovoľníkov z radov škôl a miestnych občanov. Bolo vysadených 10,5 km remízok, brehových a izolačných porastov, vetrolamov a cca 1,7 ha hlúčikov stromov.

realizácia projektu 10 000 stromov...
Realizácia projektu 10 000 stromov...
Na uvedených lokalitách bolo vysádzaných 22 druhov stromov: Javor horský (Acer pseudoplatanus), Javor poľný (Acer campestre), Breza bradavičnatá (Betula pendula), Lieska obyčajná (Corylus avellana), Hloh jednosemenný (Crategus monogyna), Buk lesný (Fagus sylvatica), Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), Čerešňa vtáčia (Prunus avium), Trnka obyčajná (Prunus spinosa), Dub zimný (Quercus petraea), Vŕba biela (Salix alba), Vŕba rakytová (Salix caprea), Baza čierna (Sambucus nigra), Baza červená (Sambucus racemosa), Jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), Brest horský (Ulmus glabra), Smrekovec opadavý (Larix decidua), Smrek obyčajný (Picea abies), Borovica limbová (Pinus cembra), Borovica čierna (Pinus nigra), Borovica lesná (Pinus sylvestris).

Druhové zloženie drevín jednak reaguje na predpokladaný nárast globálnej teploty a s tým súvisiace modely vývoja lesných spoločenstiev – Holdridgov model (statický model vegetačných spoločenstiev), Forest Gap model (dynamický model vývoja lesných spoločenstiev), jednak na účel, ktorý budú vysadené dreviny na lokalite plniť – absorpcia pachových zložiek ČOV a skládok (borovica čierna), brehové porasty (vŕby, jelša, breza), potravinová základňa pre drobnú zver (čerešňa vtáčia, hloh jednosemenný, baza čierna, baza červená), revitalizácia pôvodných spoločenstiev liptovskej kotliny postihnutých grafiózou (brest horský, dub zimný) a pod.

V rámci výsadby boli realizované aj projekty, ktoré významne zlepšia životné podmienky obyvateľom obce – napr. výsadba izolačného pásu diaľnice pri obci Uhorská Ves, výsadba izolačnej zelene okolo starej a novej skládky v Liptovskom Hrádku, výsadba zelene v blízkosti ČOV v obci Jamník, prípadne riešia problém narušenej ekologickej stability územia - výsadba zelene na zosuve v lokalite “Pod Úplzňou” v katastri obce Liptovský Trnovec.

Ekonomická hodnota vysadených stromov je 50 000,- Sk a nefinančný vklad dobrovoľníkov vo forme 3 800 odpracovaných hodín je 266 000,- Sk (dobrovoľnícka práca násobená aktuálnou priemernou hodinovou mzdou).

Celkový finančný a nefinančný vklad realizovanej aktivity je tada 316 000,- Sk. Finančný efekt v podobe zlepšenia životného prostredia je v tejto chvíli ťažko vyčísliteľný a jeho hodnotu ukáže až čas.

V dňoch 14.4.2001 a 16.4.2001 bolo taktiež vysadených na zamokrené degradované miesta 4 000 vŕbových odrezkov.

Poďakovanie

Každý dobrovoľník, ktorí sa podieľal na realizácii projektu “10 000 stromov Liptova” obdržal od OZ TATRY ako výraz poďakovania grafický list, ktorého autorkou je aktivistka OZ TATRY Lenka Milonová. Grafický list má aj svoju symboliku: strom symbolizuje zmysel projektu – výsadbu stromov v krajine, balíčky zavesené na strome predstavujú ľudský prínos – osobný vklad množstva bezmenných ľudí pre život stromu a ich príspevok ku krajšej s environmentálne stabilnejšiej krajine.

Osobitne preto touto cestou ďakujeme našim partnerom: starostom obcí Liptovský Peter, Jamník, Smrečany, Veterná Poruba, Lazisko, Podtúreň, Prosiek, Liptovský Trnovec, Liptovská Ondrašová, mestu Liptovský Hrádok a Liptovský Mikuláš, Technickým službám mesta Liptovský Hrádok, Múzeu liptovskej dediny v Pribyline, Poľnohospodárskym družstvám Liptovský Mikuláš a Smrečany, Urbáru Uhorská Ves, Priateľom prírody obce Dúbrava, OÚ – odboru OPPLH v Liptovskom Mikuláši, firme AODAS s.r.o. z Liptovského Mikuláša, ŠOP SR – Správe TANAPu, ŠOP SR – Správe NAPANTu, SAD v Liptovskom Mikuláši, SEMENOLESu š.p. v Liptovskom Hrádku, Oddeleniu životného prostredia a územného plánovania MÚ v Liptovskom Mikuláši, SOU a Hotelovej akadémii v Liptovskom Mikuláši, aktívnym žiakom z Gymnázia M.M.Hodžu v Liptovskom Mikuláši, SPŠ Stavebnej v Liptovskom Mikuláši, ZŠ Okoličné, Vojenskej strednej škole v Liptovskom Mikuláši (čata 3123), Odbornému učilišťu v Liptovskom Jáne, miestnym občanom a záujmovým združeniam z obcí Prosiek, Liptovský Trnovec, Podtúreň, Jamník, Liptovský Peter, OZ Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny, bezmenným ľuďom za ich cenné rady a pripomienky, aktivistom OZ TATRY a za regionálnu mediálnu podporu ďakujem týždenníku Liptov, rádiu TATRY, rádiu Žilina, Žilinskému Večerníku, STV – štúdio Banská Bystrica, firme Web design 3W (Turistický informačný servis o Liptove, www.liptov.sk).

Projekt “10 000 stromov Liptova” bol realizovaný vďaka finančnej podpore od Nadácie Ekopolis a ETP Slovensko v rámci programu Tvoja zem, ktorý je financovaný United States for International Development, spolu s ďalšími súkromnými i verejnými darcami a v roku 2002 získal japonskú cenu za životné prostredie „Sasakawa Environmental Award“ (2. miesto).

Čo je nelesná drevinová vegetácia?

Súčasťou poľnohospodárskej krajiny sú aj rôzne typy krovín a stromov, ktoré tvoria napr. zasakovacie pasy, vetrolamy, živé ploty, remízky, brehové porasty, najmä na svahoch teras, medziach a úvozoch a pozdĺž poľných ciest a vodných tokov.

Majú všestranný úžitkový i ochranný význam a výrazne posilňujú ekologickú stabilitu poľnohospodárskej krajiny. Často majú výraznú pôdoochrannú (protieróznu funkciu), najmä v prípade zasakovacích pásov, živých plotov a vetrolamov. Líniové porasty drevín priaznivo ovplyvňujú smer a intenzitu vzdušného prúdenia, čo je dôležité najmä tam, kde prevládajú mrazivé alebo vysušujúce vetry a taktiež tvoria vytvárajú možností pre mográciu druhov (biokoridoriy.

Brehové porasty tiež bránia prenikaniu agrochemikálii do povrchových vodných tokov. Enklávy nelesnej drevinovej vegetácie sú miestom hniezdenia viacerých druhov vtákov, ktoré zalietajú za potravou do otvorenej krajiny, čo platí tiež o viacerých druhoch cicavcov a hmyzu. Ich lemy poskytujú vhodné úkryty pre viaceré druhy opeľovačov a spravidla sa vyznačujú aj vyššou rozmanitosťou rastlinstva ako obklopujúca intenzívnejšie využívaná pôda. Následne poskytujú útočište pre viaceré ohrozené poľné druhy rastlín a živočíchov.

Sceľovanie pozemkov a rekultiváciami sa z mnohých poľnohospodárskych oblastí stratili ostrovčeky nelesnej drevinovej vegetácie, čo spravidla negatívne poznamenalo biologické a ekologické funkcie poľnohospodárskej krajiny, ale aj jej krajinárske hodnoty.





Hodnotenie: 80%, 4 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Súvisiace články


Diskusia: Projekt „10 000 stromov ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Toky nie sú stoky!
    Občianske združenie TATRY z Liptovského Mikuláša v spolupráci s Centrom environmentálnych aktivít z Trenčína Vám na serveri BIO spotrebiteľ ponúkajú možnosť vydať sa na cestu vody. Chceme ukázať, akou zraniteľnou je krajina a čo môžeme urobiť preto, aby sa stala nielen vizuálne krajšou, ale aj ekologicky stabilnejšou a produkčnejšou.



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií