BIO spotrebiteľ

Vertikálne zalesňovanie
Toky nie sú stoky! (90)

20.09.2006 09:57
Naše mestá a dediny často charakterizuje výskyt fotochemického smogu, nevhodné mikroklimatické podmienky a v neposlednom rade aj nízka estetika prostredia, ktorá vedie k odprírodňovaniu ľudí a stále vyšším výskytom psychických porúch.
A pritom v každom meste nájdete tisíce metrov štvorcových plôch vhodných na zazelenenie, najmä málo využívaných plôch vhodných na tzv. vertikálne zazeleňovanie. Výhodou vertikálnej zelene je to, že nie je v konflikte s plánovanou alebo existujúcou zástavbou a pre svoj plošný rast vyžaduje v porovnaní so stromami minimum priestoru.

Navyše popínavé rastliny, ponúkajú budove, ktorá im poskytuje oporu nemalé protislužby:
  • Tepelno – izolačné vlastnosti – clona listov tlmí tepelné výkyvy vonkajšieho prostredia pôsobiace na budovu a izolačná vzduchová vrstva medzi lístím a stenou dlhšie uchováva teplo (znižovanie nákladov na vykurovanie). Tento efekt je žiadúci najmä v zimnom období na severne a západne orientovaných stenách.
  • Ochrana steny pre mechanickým poškodením – izolačná vrstva lístia a vzduchu tlmí vplyv poveternostných vplyvov (vietor, dážď, chlad), ktoré spôsobujú mikrotrhliny vo vonkajšiej omietke.
  • Úspora energie – dosahuje sa tlmením prúdenia vzduchu lístím.
  • Ochrana pred vlhkosťou – názor, že stena porastená popínavými rastlinami vlhne, je nesprávny. Lístie zamedzuje prístupu vody na stenu a voda steká po lístí do pôdy.
  • Zlepšovanie mikroklímy – prebiehajúca fotosyntéza a vyparovanie vody vedú k zlepšovaniu mikroklimatických charakteristík prostredia (napr. ochladzovanie ovzdušia, zachytávanie prachových častíc a častíc, ktoré sú súčasťou fotochemického smogu, tlmenie „skleníkového efektu“ mestského prostredia).
Podľa spôsobu akým sa jednotlivé druhy popínajú, ich môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín: opieravé popínavé rastliny (dlhými vetvami sa opierajú o vhodný podklad ), ovíjavé popínavé rastliny (obtáčajú sa okolo konštrukcie celou svojou osou), koreňujúce popínavé rastliny (na prichytenie využívajú tzv. adventívne vzdušné korienky), úponkaté rastliny (na prichytenie využívajú modifikované listy – úponky), úponkaté rastliny s adhezívnymi terčíkmi (na úponkoch vytvárajú špeciálne priliepavé plôšky – prísavky).

Niekoľko mesiacov pred výsadbou rastliniek musíme mať zodpovedaných niekoľko zásadných otázok:
  • Akú funkciu má zeleň spĺňať?
  • Aké stanovište ideme zazeleniť (tienisté, v polotieni, slnečné)?
  • Chceme zasadiť rýchlorastúce alebo pomaly rastúce rastliny a do akej výšky chceme plochu zazeleniť?
  • Plánujeme sa starať o vysadené porasty alebo nie?
  • Máme súhlas majiteľa pozemku?
  • Vieme vybudovať opornú konštrukciu?
Na základe takto zodpovedaných otázok môžeme začať s prípravou sadeníc. Pre začiatočníkov odporúčame vysádzať rastliny nenáročné, samopopínavé ako brečtan popínavý, pavinič trojlaločný, pavinič päťlistý, horténzia popínavá.

Rastlinky si môžeme kúpiť v niektorej zo špecializovaných predajní (cena od 30, - Sk vyššie za 1 kus), ale skôr odporúčam z dôvodu potreby stoviek rastlín (napr. na zazelenenie bežnej sídliskovej stavby potrebujete asi 200 rastlín) v rámci pestovateľských prác v škole založiť „škôlku“ popínavých rastlín, nielen pre potreby školy.

Najjednoduchším spôsobom získavania sadeníc je ich vegetatívne rozmnožovanie stonkovými odrezkami, ktoré získame v prírode alebo od majiteľov už existujúcich zelených plôch. Niekoľko zásad založenia „škôlky“:
  • Najvhodnejším obdobím pre odrezávanie výhonkov je skorá jar.
  • Ako kvetináče využijeme kelímky od jogurtov do ktorých urobíme zo spodu dierku.
  • Odrezky odoberáme z voľne prevísajúcich vzdušných výhonkov, neprichytených k podkladu! Odrezávaním vzdušných výhonkov podporujeme rast materskej rastliny.
  • Najlepšie zakoreňujú polodrevité odrezky – stonka musí byť ohybná, svieža, nie príliš hrubá a zdrevnatená a ani nie príliš mäkká a mladá.
  • Pôdu v kelímkoch udržiavame mierne vlhkú, raz za dva týždne môžeme sadenice zaliať štandardným zriedeným tekutým hnojivom. Po 30 – 60 dňoch, by mali začať rásť.
  • Pavinič musí byť pod fóliou alebo v parenisku, ostatným rastlinám postačí aj dobre chránené miesto v záhrade (v budove alebo skleníku budú rásť rychlejšie).
Technika vegetatívneho rozmnožovania stonkovými odrezkami
  1. Pripravte si kvetináč (kelímok) so zmesou hlinitej zeminy a piesku v pomere 1:1
  2. Rastlinu rozrežte na jednotlivé časti: rastlina z párovito rastúcimi listami by mala mať aspoň dva páry zdravých listov, rastlina z jednotlivo rastúcimi listami aspoň dva zdravé listy.
  3. Stonku zrežte tesne pod spodným párom listov.
  4. Spodný par listov odstráňte.
  5. Reznú plochu ponorte do práškového stimulátora rastu, prebytok stimulátora oklepte
  6. V zemine vyhĺbte kolíkom jamky.
  7. Odrezky do nich vložte tak, aby koniec stonky bol na dne jamky a listy na úrovni zeminy.
  8. dobre rastúce odrezky môžete približne po 60 dňoch vysádzať.

Kde môžeme rastliny vysádzať?

  • Všetky sídliskové budovy, ktoré nie sú obkolesené betónovou obrubou širšou ako 50 cm.
  • Oceľové konštrukcie, oplotenia každého druhu.
  • Spevňovacie betónové steny vedľa diaľníc a ciest.
  • Piliere nadjazdov a železničných mostov, násypy, haldy, skládky, oplotenia priemyselných štvrtí a pod.

Niekoľko zásad pre výsadbu

  • Výsadbu vykonávame vždy so súhlasom majiteľa či správcu objektu a pozemku. Je vhodné výsadbu konzultovať z príslušnými inštitúciami mestá alebo obce.
  • Najvhodnejšie obdobie pre výsadbu: jeseň, skorá jar, prípadne teplejšia zima.
  • Jamka pre výsadbu musí byť dvakrát väčšia ako objem kelímka sadenice.
  • Sadenice umiestňujeme blízko múru a označíme ich kolíkom (ochrana pred pokosením).
  • Ak je jamka v štrkovom podloží, doplníme ju „normálnou“ zeminou.
  • Neumiestňujte sadenice k odkvapovým rurám a v prípade škrídľovej krytiny strechy domu, rast rastlinky kontrolujme!
A čo povedať na záver: na zmenu charakteru našich miest a obcí je potrebné vysadiť milióny sadeničiek a ide preto o prácu dlhodobú a systematickú. Nedajte sa znechutiť tým, že nie každý odrezok zakorení, nie každý zakorenený odrezok sa nám príjme po výsadbe do voľnej krajiny a sadenice nám nevyrastú za niekoľko dní. Chce to trpezlivosť a úsilie. Pamätajte: Kvapka vody hĺbi kameň nie silou, ale vytrvalosťou“. Aj kameň ľahostajnosti väčšiny ľudí treba hĺbiť vytrvalosťou nás ostatných.

Opis druhov pre vertikálne zazeleňovanie

  Rast Stanovište Oporná konštrukcia Mesiac kvitnutia Listy a výška rastu Využitie
Ruža šípová
(Rosa canina)
rýchly slnečné áno máj - jún opadavé, 10 m krytie malých i väčších plôch
Vlkovec veľkolistý
(Aristolochia durior)
rýchly polotieň, tieň áno máj - jún opadavé, 15 a viac metrov úzke a vysoké plochy - stĺpy
Plamienok (Clematis) podľa druhu - mierny až rýchly od tienistého po slnečné áno jún - september opadavé, 3 - 5 m zakrytie veľkých plôch
Zemolez (Lonicera) podľa druhu - pomaly až rýchly od polotieňa po slnečné áno máj - október opadavé, zemolez henryov a zemolez japonský sú zelené po celý rok a rýchlo rastú, 5 m najmä zemolez henryov veľmi dobre kryje aj veľké plochy
Chmeľ obyčajný
(Humulus lupus)
rýchly polotieň áno máj - jún opadavé, 3 - 5 m vhodný na krytie plotov, stĺpov, háld, násypov
Brečtan popínavý
(Hedera helix)
mierny od tienistého po slnečné nie september -október stálozelený, 30m, dožíva sa vysokého veku krytie veľkých plôch - fasády budov, steny pri cestách
Hortenzia popínavá
(Hydrangea petiolaris)
pomalý polotieň nie jún - júl opadavé, 25 - 30 m ako brečtan
Pavinič
(Parthenocissus)
rýchly od polotieňa po slnečné áno máj - jún opadavé, 30 m krytie veľkých plôch s hladkým, kompaktným povrchom
Psie víno
(Ampelopsis)
rýchly polotieň až slnečné áno máj - jún opadavé, 15 m dobre kryjú veľké plochy, nenáročné na vlhkosť
Vinič Coignetovej
(Vitis coignetiae)
rýchly polotieň až slnečné áno máj - jún opadavé veľké plochy, odolný voči chorobám, suchu a mrazu
Akébia päťpočetná
(Akébia quinata)
rýchly polotieň až slnečné áno máj opadavé, 5 - 10 m krytie menších plôch





Hodnotenie: 73.4%, 3 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Súvisiace články


Diskusia: Vertikálne ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Toky nie sú stoky!
    Občianske združenie TATRY z Liptovského Mikuláša v spolupráci s Centrom environmentálnych aktivít z Trenčína Vám na serveri BIO spotrebiteľ ponúkajú možnosť vydať sa na cestu vody. Chceme ukázať, akou zraniteľnou je krajina a čo môžeme urobiť preto, aby sa stala nielen vizuálne krajšou, ale aj ekologicky stabilnejšou a produkčnejšou.



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií