14. októbra 2006 sme sa na rodinnej farme Mašekov mlyn stretli s množstvom zaujímavých ľudí, ktorí okrem toho, že priložili ruku k dielu a pomohli na farme s drobnými prácami sa tu stretli, aby si zafilozofovali s Mariánom Fillom na tému „Človek a príroda – lesk a bieda koruny tvorstva“.
Ako Vám chutia jedlá našich starých otcov a materí?
A viete čo obsahujú a ako ich pestovať ekologicky?
Spoločenská atmosféra bola veľmi priateľská, naviac umocnená príjemným jesenným počasím. Pre účastníkov sme si dovolili pripraviť tradičné jedlá z ekologicky dopestovaných produktov a poskytli sme im zopár rád ako ekologicky niektoré plodiny priamo dopestovať. Pripravili sme jedlá, ktoré boli súčasťou jedálneho lístka našich starých otcov a materí, ale zo súčasného jedálnička sa takmer vytratili resp. jedál z plodín, ktoré sa na našom trhu objavujú a veľakrát ich nepoznáme, ale pre svoje zloženie a význam pre naše zdravie si zaslúžia pozornosť.
Pre tých, ktorí sa nemohli podujatia zúčastniť chceme fotografiami priblížiť atmosféru a receptami obohatiť ich poznanie o staro-nové jedlá.
Pripravili sme pohánkovú kašu so šošovicou, amarantové sušienky, zemiakové pagáčiky. Podľa možnosti a dostupnosti sme pri príprave použili suroviny v kvalite bio.
Pohánková kaša so šošovicou:
Zvlášť uvaríme 100 g pohánky a 100 g šošovice domäkka. Na oleji osmažíme nadrobno nakrájanú cibuľu a
cesnak, pridáme morskú soľ, mletý kmín a čierne mleté korenie. Pridáme pohánku zmiešanú so šošovicou a dobre premiešame. Podávame s celozrným pečivom a sezónnou zeleninou, najlepšie ekologickou z vlastnej záhradky.
Pohánka siata je stará kultúrna plodina. Pochádza z oblasti strednej Ázie, odkiaľ sa rozšírila do Japonska, Európy i do Severnej Ameriky. Na území dnešnej Českej a Slovenskej republiky sa pestovala už v 12 storočí. V 16. storočí bola pohánka najobľúbenejšou potravinou. Pohánka a proso patrili v minulosti k významným pestovaným plodinám. Tieto plodiny boli v mnohých regiónoch veľmi obľúbené a tvorili súčasť každodennej stravy obyvateľov. Hlavnými dôvodmi sú predovšetkým vysoká nutričná , dietetická , ale i agronomická hodnota.
V súčasnosti je pohánka hitom zdravej výživy. Ako významný zdroj prírodného rutínu má cenné vlastnosti, z ktorých je preukázaný posilňujúci účinok imunitného systému, zvýšenie pružnosti cievnych stien, regulácia krvnej zrážanlivosti a obsahu cholesterolu v krvi. Je vhodná pre diabetikov, pacientov trpiacich celiakiou a doporučuje sa ako diéta pri ochoreniach zažívacieho ústrojenstva.
Amarantové (láskavcové) sušienky:
150 g polohrubej bio múky pšeničnej, 100 g biomúky láskavcovej (amarantovej), 50 g masla, 60 g trstinového biocukru, 1 žĺtok, 80 ml mlieka, 15 g prášku do pečiva, mak alebo sézam na posypanie.
Postup:
Vypracujeme tuhšie cesto z pripravených surovín, ktoré vyvaľkáme na hrúbku 1 cm. Vykrajujeme sušienky, ktoré po upečení potrieme rozšľahaným bielkom a posypeme makom alebo sezamom.
Amarantus (láskavec) je stará kultúrna plodina amerického kontinentu. Indiáni ho nazývali ,,svätým zrnom,,. Okrem zrna sú na konzumáciu vhodné i listy, buď čerstvé vo forme šalátov alebo po tepelnom spracovaní ako špenát. Láskavec je zdrojom dôležitých anti-oxidantov alfa tokoferolu a beta-gamatokotrienolu. Pravidelnou konzumáciu semien amarantu spomaľujeme proces starnutia, posilňujeme pamäť, nervový systém. V súčasnosti je možné zakúpiť v predajniach zdravej výživy potravinové doplnky a kozmetické prípravky s obsahom amarantu. Pre pacientov s celiakiou je dôležitou súčasťou ich bezlepkovej potravy.
Zemiakové pagáčiky so smotanou
Suroviny: 800 g polohrubej múky, 2 celé
vajcia, 500 g uvarených zemiakov, 1 pochúťková smotana, 1 Helia, 40 g droždia rozpustených v 1 dl mlieka, kávová lyžička hnedého cukru, 2 kávové lyžičky morskej soli, rôzne prísady na posypanie povrchu napr. rasca, proso, amarantus a podobne.
Pracovný postup:
V šupke uvarené zemiaky pretlačíme a pridáme k preosiatej múke. V pochúťkovej smotane rozmiešame vajce, soľ a spolu s kváskom vypracujeme tuhšie kysnuté cesto, ktoré rozvaľkáme, potrieme zmäknutou Heliou a dvakrát po 15 minútach preložíme ako lístkové cesto. Rozvaľkáme na hrúbku 1 cm, vykrajujeme pagáče, urobíme mriežku, potrieme rozšľahaným vajcom a v horúcej rúre upečieme do ružova.
Suroviny použité v tomto recepte iste netreba nikomu zvlášť predstavovať.
Výmena informácií za produkty
Na záver by sme radi poďakovali pánovi Demešovi a jeho kolektívu za prípravu nádherného jesenného stretnutia.
Veríme, že na Mašekov mlyn sa čoskoro zase dostaneme a budeme môcť pobudnúť v spoločnosti zanietených ľudí, ktorým ide o dobrú vec a o to, aby človek a príroda tvorili harmonický a funkčný celok.
Ako sa snúbi prax a výskum, alebo výmena odborných informácií za produkty z farmy :-).
Zuzana Lehocká a Marta Klimeková,
SCPV – VÚRV Piešťany, SASA