BIO spotrebiteľ

Ostatné vodné prostredia
Toky nie sú stoky! (101)

12.10.2006 09:42
Jazerá, poriečie typu starých ramien, vodné nádrže a periodické vody.

Jazerá

Podľa spôsobu vzniku rozlišujeme jazerá:
  • hradené ľadovcovými morénami (napr. Štrbské pleso),
  • karové – vyhĺbené ľadovcom (napr. Päť Spišských plies), prípadne zmiešaného pôvodu (vyhĺbené ľadovcom a súčasne hradené morénou),
  • hradené zosuvné (napr. Jezerské jazero, dve Vihorlatské jazerá, Veľká a Malá Izra),
  • krasové – vznikajú zanesením (upchatím) dna krasových závrtov (napr. Silické jazierko).
Podľa trofie (množstva živín rozpustených vo vode) rozdeľujeme jazerá na oligotrofné, dystrofné a eutrofné.

Hlavné typy jazier Slovenska

Typ biotopu Charakteristika Rozšírenie na Slovensku
vysokohorské jazerá väčšinou oligotrofné, zriedkavejšie dystrofné jazerá ležiace nad hornou hranicou lesa len vo Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách
horské jazerá spravidla dystrofné jazerá, situované v pásme lesa, v nadmorskej výške 800 - 1 500 m len vo Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách a v Spišskej Magure
podhorské jazerá jazerá v nadmorskej výške 300 - 800 m takýchto jazier máme u nás len niekoľko (napr. Vihorlatské jazerá, Veľká a Malá Izra v Slanských vrchoch)


Poriečie typu starých ramien

Vyskytujú sa v alúviách riek. Sú to staré riečne ramená, ktoré v dôsledku prirodzeného vývoja, častejšie však umelého zásahu (zúženie inundačného – záplavového územia ohradzovaním toku, prehĺbenie alebo rozšírenie koryta toku) natrvalo stratili povrchové spojenie s riekou. Podobným typom biotopu sú mimoinundačné jazierka. Bývajú okrúhleho alebo elipsovitého tvaru a vznikli eróznou činnosťou toku v inundačnom území pri povodňových stavoch.

Vodné nádrže

Sú to umelo vytvorené vodné telesá určené pre rôzne hospodárske využitie. Hospodárenie s vodou sa vykonáva podľa schváleného manipulačného poriadku. Rozlišujeme:
  • veľké vodné nádrže (priehrady) - s objemom vody v nádrži väčším ako 1 milión m3, využívajú sa na energetické, vodárenské alebo rekreačné účely.
  • viacúčelové malé vodné nádrže (priehrady) - s objemom menším ako l milión m3. Väčšinou sú vybudované za účelom zlepšenia hospodárenia s vodou v zrážkovo chudobných oblastiach. Okrem prvotného poslania (napr. odberu vody na závlahy alebo pre priemysel) sa využívajú aj na iné účely (chov rýb, rekreácia).
  • rybníky – sú vybudované za účelom chovu rýb a ich obhospodarovanie je podriadené tomuto účelu (vypúšťanie, odstraňovanie sedimentov, hnojenie, vápnenie, prikrmovanie rýb a iné zásahy).


Podľa Katalógu biotopov Slovenska sa medzi vodné nádrže zaraďujú aj materiálové jamy (podzemnou vodou zaplavené priehlbiny po ťažbe štrku, piesku, ílu a pod. ) a zaplavené staré lomy a bane. V porovnaní s priehradami a rybníkmi (napúšťanými povrchovou vodou) sa však tieto antropogénne ekosystémy výrazne odlišujú, najmä pokiaľ ide o pôvod a kvalitu vody v nich (podzemná voda, často s vysokým obsahom rozpustených – vylúhovaných minerálnych látok), ako aj charakterom brehov a vodného substrátu. Pri ich vzniku ide o nádrže oligotrofného charakteru, postupne môžu nadobúdať charakter eutrofných vôd.

Periodické vody

  • periodické mokrade – periodicky vodou vyplnené priehlbiny, ktoré silne zarastajú. Vznikajú na nepriepustných pôdach. Produkujú veľké množstvo organickej hmoty. Pravidelne počas leta a začiatkom jesene na 3-4 mesiace vysychajú.
  • telmy – plytké (zvyčajne najviac niekoľko dm hlboké) vody bez odtoku, zvyčajne s malou plochou hladiny („kaluže“), na lúkach, poliach, v lese (na málo priepustných pôdach), na cestách, tiež malé nádržky vody v pazuchách listov niektorých rastlín (Dipsacus sylvestris), v dutinách stromov a pňov, ale aj v sudoch a podobne. Majú dočasný charakter. Rozlišujú sa:
    • jarné mláky – vznikajú po roztopení snehu alebo ľadu v prirodzených terénnych depresiách alebo umelých priehlbinách
    • letné a jesenné mláky – vznikajú na podobných miestach ako jarné mláky, po výdatných dažďoch, prípadne aj napájaním podzemnou vodou presakujúcou na povrch
    • poriečne (inundačné a mimoinundačné) mláky – vznikajú v terénnych depresiách v medzihrádzovom (inundačnom) i mimoinundačnom území tokov po opadnutí záplav (zdrojom je povrchová voda z toku) alebo vystúpením hladiny podzemnej vody na povrch pri záplavách
    • fytotelmy – zrážkovou vodou naplnené nádržky v rastlinách
    • litotelmy – zrážkovou vodou naplnené priehlbiny, prípadne dutiny v skalách alebo balvanoch


Na tento špecifický druh biotopu sú viazané mnohé vzácne druhy fauny, najmä bezstavovcov. Z kôrovníkov sú to napríklad žiabronôžky (Branchinecta ferox, Chirocephalus carnuntanus) v jarných mlákach, štítovec jarný (Lepidurus apus) v inundačných mlákach a štítovec letný (Triops cancriformis) v letných a jesenných mlákch.

Z našich obojživelníkov využívajú periodické mláky pre rozmnožovanie (mláky na poliach a v sídlach, bez vegetácie, alebo len málo zarastené), najmä ropucha zelená (Bufo viridis), ale aj kunka červenobruchá (Bombina bombina), rosnička zelená (Hyla arborea) - inundačné mláky, mlok vrchovský (Triturus alpestris), mlok karpatský (Triturus montandoni), kunka žltobruchá (Bombina variegata) a skokan hnedý (Rana temporaria) – kaluže na lesných cestách, príležitostne i niektoré ďalšie druhy.

Z vtákov využívajú periodické mláky na poliach ako zdroj potravy najmä počas jarných migrácií niektoré kulíkotvaré (Charadriiformes), u nás napr. cíbik chochlatý (Vanellus vanellus) a pobrežník bojovný (Philomachus pugnax).





Hodnotenie: 60%, 1 hlas Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Súvisiace články


Diskusia: Ostatné vodné ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Toky nie sú stoky!
    Občianske združenie TATRY z Liptovského Mikuláša v spolupráci s Centrom environmentálnych aktivít z Trenčína Vám na serveri BIO spotrebiteľ ponúkajú možnosť vydať sa na cestu vody. Chceme ukázať, akou zraniteľnou je krajina a čo môžeme urobiť preto, aby sa stala nielen vizuálne krajšou, ale aj ekologicky stabilnejšou a produkčnejšou.



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií