BIO spotrebiteľ

BIObordel

28.11.2006 10:51
Odohráva sa to podľa tej istej šablóny. Najprv pripravíme pomerne kvalitný zákon. Do toho sa obujú rôzne lobistické skupiny, ktoré ak zákon úplne nezrušia, tak minimálne dosiahnu oddialenie účinností niektorých jeho ustanovení. Dôvody sú vždy rovnaké: finančná náročnosť opatrení, nedostatočné personálne kapacity, nejasná metodika, získanie času pre dôkladne logistické zabezpečenie príslušného ustanovenia.
Prejdú roky. Predmetné ustanovenie nadobudne účinnosť a zrazu zisťujeme, že sme presne tam, kde sme boli v čase schválenia zákona. Dôvod je vždy rovnaký: nedostatočné právne vedomie a právne ignorantstvo.

Presne podľa tohto scenára sa vyvíja postoj väčšiny mestských a obecných zastupiteľstiev, a prostredníctvom ich nekonania aj postoj občanov miest a obcí, k § 18 ods. 3) písm. m) zákona NR SR č. 223/2001 Z. z., ktorý po 5-ročnej oddialenej platnosti, nadobudol dňa 1.1.2006 právnu účinnosť.

Podľa citovaného ustanovenia, k 1.1.2006, sa zakazuje: „Zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad zo záhrada a z parkov, vrátane odpadu z cintorínov a z ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení, ak sú súčasťou komunálneho odpadu.“

Zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. v § 2 ods. 6) definuje zhodnocovanie odpadov ako „činnosť vedúcu k využitiu fyzikálnych, chemických alebo biologických vlastností odpadov, uvedených v prílohe č. 2“ a v ods. 7) definuje zneškodňovanie odpadov ako „také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie životného prostredia alebo ohrozenie zdravia ľudí a ktoré je uvedené v prílohe č. 3“.

Zjednodušene povedané, od 1.1.2006 je bez výnimky zakázané ukladať biologické odpady, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov, na skládky odpadov, a to aj riadené, a je zakázané tieto odpady spaľovať. Mimochodom, spaľovanie bioodpadov zakazujú aj ďalšie právne predpisy, a to zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a zákon č. 40/1964 Zb. (občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov. Zákon o ochrane pred požiarmi hovorí, že sa nesmie zakladať oheň tam, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu a ďalej sa nesmú vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov. Podľa občianskeho zákonníka nikto nesmie nad mieru prípustnú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami ...

Od 1.1.2006 je povinnosťou miest a obcí zabezpečiť zhodnocovanie biologických odpadov, napr. kompostovaním, a je povinnosťou orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva túto skutočnosť kontrolovať.

Postoj Ministerstva životného prostredia SR k biologickému odpadu

Po preštudovaní informácií na stránke Ministerstva životného prostredia SR si myslím, že aspoň po formálnej stránke je postoj ministerstva kompatibilný s ustanovením zákona. V otázkach pre ministra sa nachádza aj takáto: „Vážený pán minister, chcel by som sa opýtať ako je to s nakladaním s trávnym odpadom v mestách a obciach. Takmer v každej obci a meste je potrebné udržiavať (kosiť) trávu na pomerne veľkých plochách. Takmer všade sa pokosená tráva odváža a veľakrát je to na "čierne skládky" - niekde mimo obce, kde ju vysypú a nechajú zhniť. Nebolo by efektnejšie pokosenú trávu zmulčovať a vytvoriť tak prirodzený kolobeh prírody?“

Odpoveď ministra: „Vážený pán Marian, od 1.1.2006 platí v Slovenskej republike podľa zákona o odpadoch zákaz zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov a z ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení, ak sú súčasťou komunálneho odpadu. Podľa tohto ustanovenia musia obce zabezpečiť, aby tzv. „zelený odpad“ nekončil na skládkach odpadov, spaľovniach odpadov, alebo aby nebol nekontrolovane spaľovaný na voľných priestranstvách. Postup, ktorý uvádzate vo Vašej žiadosti o informáciu je porušením § 18 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch, ktorý zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na tom určenom v súlade so zákonom o odpadoch. Obce by mali zabezpečiť zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu, a to napríklad jeho kompostovaním, pričom z hľadiska optimálneho riešenia je výhodnejšie vytvorenie spoločnej kompostárne pre viac obcí, hlavne z dôvodu ekonomickej udržateľnosti prevádzky kompostárne.

Mulčovanie trávneho porastu (okamžité drvenie pokosenej trávy na drobnejšie častice) je jedným z možných riešení ako predchádzať produkcii trávneho odpadu, spôsob nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom je však výlučne v kompetencii obcí. Bude sa touto problematikou MŽP SR zaoberať a určí spôsob nakladania s týmto odpadom?“

Z odpovede ministra je zrejme, že ani samotne ministerstvo nepokladá ukladanie biologických odpadov „za humno“, vedľa potoka, železničnej trate, cesty III. triedy ... a jeho pozvoľne hnitie za zhodnocovanie, ale za príklad porušovania príslušného ustanovenia zákona o odpadoch.

Prechod kompetencií na mestá a obce

V zmysle zákona NR SR č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, boli na samosprávne orgány prevedené aj niektoré kompetencie na úseku odpadového hospodárstva.

Nakladanie s komunálnymi a drobnými stavebnými odpadmi upravuje § 39 zákona o odpadoch, ktorý má 15 odsekov (odsek 14 nadobudne účinnosť až 1.1.2010), pričom ods. 1) priamo definuje: „Za nakladanie s komunálnymi odpadmi, ktoré vznikli na území obce, a s drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec. Ďalšie odseky upravujú povinností obcí a miest, ako napríklad: povinnosť zaviesť vhodný systém zberu odpadov, povinnosť pripraviť VZN pre príslušnú obec, povinnosť kontrolovať, či konanie pôvodcov odpadov je v súlade s týmto VZN a pod.

§ 2 zákona v odseku 14) definuje komunálne odpady ako „odpady domácnosti vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických osôb a odpady podobných vlastností a zloženia, ktorých pôvodcom je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, okrem odpadov vznikajúcich pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet podnikania alebo činnosti právnickej alebo fyzickej osoby – podnikateľa, za odpady z domácnosti sa považujú aj odpady z nehnuteľností slúžiacich fyzickým osobám na ich individuálnu rekreáciu, napríklad zo záhrad, chalúp, chát, alebo na parkovanie a uskladnenie vozidla používaného pre potreby domácnosti, najmä z garáží, garážových stojísk a parkovacích stojísk. Komunálnymi odpadmi sú aj všetky odpady vznikajúce v obci pri čistení verejných priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, a taktiež pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov a ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení.“

Zákon o odpadoch rovnako stanovuje, že pokiaľ kompostovisko nepresiahne kapacitu 10 ton kompostu ročne, nie je považované za zariadenie na zhodnocovanie odpadov. Na jeho prevádzkovanie nepotrebujete žiadne povolenie. Táto kapacita je úplne postačujúca pre väčšinu obcí v SR.

Postoj miest a obcí k biologickému odpadu

Z predchádzajúceho textu vyplýva, že mestá a obce 5 rokov vedeli, že je potrebné pripravovať logistické podmienky pre nakladanie s biologickým odpadom. Mohli to realizovať 4 spôsobmi: vybudovaním obecnej kompostárne, vybudovaním spoločnej kompostárne pre niekoľko obcí, zabezpečením zhodnocovania biologických odpadov prostredníctvom tretej osoby, prípadne motiváciou občanov, aby v čo najväčšej miere kompostovali bioodpady na vlastných pozemkoch.

Je potrebne povedať, že nielen v tejto špecifickej oblasti zákona – nakladanie s bioodpadom, im po celý čas významnú pomoc ponúkali a sprostredkovávali aj občianske združenia. Napríklad, Priatelia Zeme – SPZ v ostatných rokoch vydali množstvo informačných a propagačných materiálov ku kompostovaniu, realizovali semináre a odborné exkurzie k tejto problematike a všetkým obciam a mestám v SR doručili CD-ROM s informáciami o tom, ako riadiť odpadové hospodárstvo v meste (obci). Občianske združenie TATRY celé roky ponúkalo liptovským obciam projekt vytvorenia „Podtatranskej riečnej koalície“, ktorého cieľom bolo na partnerskej úrovni riešiť aj znečisťovanie krajiny odpadmi. Jedinou obcou, ktorá o projekt prejavila záujem, bola obec Prosiek. V roku 2002 sme po komplexnom mapovaní Liptova (základné chemické parametre vody, invázne rastliny, tzv. divoké skládky odpadov, stav brehových porastov) upozornili obce na zistený stav a boli sme ignorovaní. V roku 2005 sme v rámci informačnej kampane rozniesli do všetkých vidieckych domácností 30 000 informačných letákov „Toky nie sú stoky!“ V roku 2006 sme, počas prvých 2 mesiacov mapovania, všetky podnety na zistené nedostatky, a tie sa týkali aj nakladania s biologickými odpadmi, zasielali obciam a to doporučeným listom. Výsledok? 90 % obcí nereagovalo! Čiže „loptička“ sa, napriek našej dlhoročnej snahe, nevrátila z inej strany.

A tak, každodenná realita je taká, že iba úplný ignorant nezaregistruje, že aj po 1.1.2006 sa v katastrálnych územiach obcí povaľujú tony nielen biologickych odpadov, že priamo pred očami samospráv horia odpadové ohníky, že väčšina miest a obcí nielenže nenakladá s biologickým odpadom alebo aspoň s jeho časťou v súlade s platným zákonom, ale niekedy dokonca príslušné VZN nie je v súlade s vyššou právnou normou – zákonom o odpadoch.

Tu je jeden príklad. Občianske združenie TATRY, listom z dňa 18.9.2006 upozornilo Oddelenie územného rozhodovania, stavebného poriadku a životného prostredia Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši na rozpor článku 27b ods. 3) VZN č. 8/1992 „O vytváraní podmienok kvalitného životného prostredia“ s vyššou právnou normou – zákonom NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch - § 18 ods. 3) písm. m). Tento článok VZN, viac ako 8 mesiacov po nadobudnutí účinností § 18 ods. 3) písm. m), ešte umožňoval občanom mesta spaľovať biologické odpady v jarnom a jesennom období.

Listom z dňa 4.10.2006 sme vec taktiež podstúpili Okresnej prokuratúre v Liptovskom Mikuláši, vo veci podozrenia na zneužitie právomoci verejného činiteľa a neoprávnené nakladanie s odpadmi, a tá danú vec odstúpila dňa 11.10.2006 Úradu justičnej a kriminálnej polície v Liptovskom Mikuláši.

Úrad justičnej a kriminálnej polície v Liptovskom Mikuláši nám v Uznesení z dňa 30.10.2006 (ORP-366/Odv- LM-2006) oznámil, že vec odmieta, tak ako sa predpokladali, nakoľko: „... Trestnú zodpovednosť právnických osôb (poznámka autora: VZN schvaľuje mestské zastupiteľstvo) zákon nepripúšťa ... nie je možné stíhať konkrétnu osobu ... V takejto veci je oprávnený prokurátor Okresnej prokuratúry v sídle Mestského úradu podľa § 22 Zákona č. 153/2001 Z. z. o Prokuratúre podať protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, čím sa rozumie orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy.“

Mesto Liptovský Mikuláš podalo polícii nasledovné vysvetlenie: „Mesto Liptovský Mikuláš, Mestský úrad, oddelenie územného rozhodovania, stavebného poriadku a životného prostredia, pripravilo zmenu VZN č. 8/1992 (poznámka autora: 9 mesiacov po nadobudnutí účinností zákona – vyššej právnej normy), v ktorom bude vypustený článok o ustanovení doby, kedy je možné páliť suché vyhrabané lístie a trávu v jarnom a jesennom období. Z procedurálnych dôvodov nebolo na poslednom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši prejednané a po platnom stanovenom legislatívnom procese schvaľovania bude opätovne predložené mestskému zastupiteľstvu na prerokovanie ...“.

Paradoxne, medzičasom bola občanom mesta doručená brožúrka „Praktická príručka pre občanov Liptovského Mikuláša“, kde už pri zbežnom prelistovaní našlo OZ TATRY rozpor odporúčaní pre občanov pri výrube drevín so znením novelizovanej vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. (v časti výrub stromov v záhradkárskych osadách a súkromných záhradách).

Postoj štátnej správy odpadového hospodárstva k biologickému odpadu

Na základe terénnych poznatkov, získaných na území 78 katastrov od apríla 2006, sme dňa 18.9.2006 požiadali Obvodné úrady životného prostredia v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku o vykonanie štátneho dozoru vo všetkých obciach a mestách okresu Liptovský Mikuláš a Ružomberok, za účelom kontroly nakladania s biologickými odpadmi.

Dňa 10.10.2006, sme pod číslom 2006/01813-02 dostali odpoveď od Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši, z ktorej vyberám: „... Obvodný úrad životného prostredia Liptovský Mikuláš, úsek štátnej správy odpadového hospodárstva vykonáva kontroly podľa vlastného plánu kontrol. V uvedenom pláne sú zahnuté aj obce, kde sa okrem iného nakladania s odpadmi kontroluje aj vyhovujúce využitie biologických odpadov. ... Z dôvodu nadmernej zaťaženosti nebude môcť vykonať kontroly na nakladanie s biologickými odpadmi vo všetkých mestách a obciach okresu Liptovský Mikuláš tak, ako to požaduje Občianske združenie TATRY.“ Odpoveď z Obvodného úradu životného prostredia v Ružomberku bola po obsahovej stránke prakticky totožná.

Ak tomu prirátam niektoré vyjadrenia pracovníkov štátnej správy odpadového hospodárstva z iných okresov, ktoré som si vypočul v ostatných mesiacoch v mienkotvorných elektronických médiách, ako: „Tento rok to berieme menej prísne ...“ (poznámka autora: Každý zákon platí od prvého dňa účinností a nedefinuje žiadne „prechodne obdobie“ pre benevolentnosť.), napadá mi niekoľko otázok.

Po prvé, aké závažné musia byť zistenia v teréne na úseku odpadového hospodárstva, aby Obvodný úrad životného prostredia uložil pokutu? Totiž, ani jedno rozhodnutie orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva, ktoré máme k dispozícií a bolo vyvolané naším podnetom, v okresoch Liptovský Mikuláš a Ružomberok, totiž neukladá v zmysle § 79 ods. 2) písm. j) obci pokutu, ktorá môže byť až do výšky 500 000 SKK. Pritom zákon o odpadoch je v niektorých katastroch porušovaný permanentne.

Po druhé, akým spôsobom obce dokumentujú orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva zhodnocovanie biologických odpadov? Povedzme si úprimne, väčšina obcí a miest jednoducho kompostovisko nemá a nemá ho vybudované ani väčšina občanov bývajúcich v rodinných domoch, kde je produkcia biologického odpadu, vzhľadom k vlastníctvu pozemku, prirodzená. Zhodnocovanie biologických odpadov prostredníctvom tretej osoby, je taktiež málo rozšírené.

Po tretie, čo robí polícia SR vo veci environmentálnej kriminality, najmä na miestnej úrovni?

Záver

Keď rôzne vidiecke organizácie v eufórii tlačili na skorú reformu verejnej správy pod heslom „Miestni ľudia najlepšie vedia čo potrebujú a budú si lepšie riadiť veci verejné“, zabudli zvážiť jednu podstatnú vec. Na realizáciu akejkoľvek veci, projektu, myšlienky ... potrebujete vzdelaných a rozhľadených ľudí, odosobnených od rodinných väzieb, populizmu, klientelizmu a korupcie. Potrebujete ľudí, ktorých cieľom nebude úspech v najbližších komunálnych voľbách, ale ich cieľom bude byť pilierom spravodlivosti, morálky a existencie práva na miestnej úrovni. Žiaľ, želania väčšiny voličov sú v diametrálnom rozpore s elementárnou slušnosťou a právom, a tak, úspešní sú najmä takí kandidáti, ktorí nenastavujú vlastným voličom zrkadlo pravdy. Projekty „načúvania“ miestnym obyvateľom sú často v priamom rozpore s platnými zákonmi tejto krajiny a ich želania sú často výrazom miestneho megalomanstva. Veď skoro každý obyvateľ tejto krajiny, aj v obci do 500 obyvateľov, ktorému budete „načúvať“, kľudne a nerealisticky zhmotní svoje sny do podoby hypermarketu v obci, malého letiska a lyžiarskeho strediska za obcou, bez akéhokoľvek environmentálneho, ekonomického a sociálneho kontextu.

Reforma verejnej správy, podľa môjho osobného názoru, z hľadiska časového, personálneho a finančného priebehu, je najväčším omylom tejto krajiny po roku 1989.

Ak chcete riadiť auto, potrebujete vodičský preukaz. Ak chcete byť riaditeľom školy, musíte mať druhú atestáciu. Ak chcete riadiť obec, nepotrebujete nič, iba rozohrať miestne hry. A to už nie je iba BIObordel.

(písané pre www.changenet.sk a www.biospotrebitel.sk )





Hodnotenie: 100%, 2 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Diskusia: BIObordel ...

    ad:Rudolf PADO

    Pacia sa mi Vase nazory a kvalifikovne obcianske postoje. Su primerane Vasemu veku a posuvaju vyvoj dalej. Co vsak ludia nemusia a co musia, nechajte prosim na ludoch samotnych. Kazdy clovek ma iny stav poznania a chapania problemu. Mnohi nemaju ani len tu branicku na svojom pozemku, za ktoru by sa radi miestami schovali, ak by to bolo mozne...
    Michal   Reagovať
     
    0
     
    0

    ad: Michal

    Samozrejme, ze s Vami suhlasim. Poblem je vsak vtom, ze podla mojho osobneho nazoru, od roku 1989 nedochadza k posilovaniu "obcianstva", skor k jeho oslabovaniu. stale menej ludi, z roznych dovodov, straca zaujem o verejny priestor. Ak by islo o starsich opbcanv, dalo by sa to este ako - tak pochopit. Pracujem vsak s mladymi ludmi a prave tito, ktori majun byt nsou buducnostou prijali filozofiu rezignacie, nezaujmu, nihilizmu a "nastrcenej dlane".

    Myslim si, ze na niektore veci jednoducho nie ja cas cakat, nie je mozne necat ich na historicky vyvoj, nakolko posuvaju spolocnot na desiatky rokov nezelanym smerom.

    Vezmite si napr. roky 1938, 1939, 1948, 1968 ... , ako by sa vyvyjala spolocnost, ak by pod tlakom verejnosti boli rozhodnutia politikov ine. Mozno ny sme bli zaladajuci clenovia EU, mozno by se v ejto chvili mali zivotnu uroven Svajciarska ...

    Ludia nemusia vstupovat do politiky, ak chcu menit veci na miestnej urovni. Musia byt vsak odhodlani venovat tomu trochu casu, sil, financnych prostriedkov a prijat flozofiu, ze ich svet nekonci branickou na ich pozemku.




    Rudolf PADO   Reagovať
     
    0
     
    0

    ad: BIObordel

    "Ak chcete riadiť auto, potrebujete vodičský preukaz. Ak chcete byť riaditeľom školy, musíte mať druhú atestáciu. Ak chcete riadiť obec, nepotrebujete nič, iba rozohrať miestne hry. A to už nie je iba BIObordel." -> To je politika...

    To iste vsak plati aj o velkej politike - riadeni statu, ministerstiev ci parlamentu. S demokraciou sa treba naucit zit, nakolko cesta spat k osvietenym a vzdelanym vladarom neexistuje. Obcianska spolocnost potrebuje svoj historicky cas a najma mudrych obcanov:-) Taki vsak do politiky vstupuju iba velmi zriedkavo, pretoze v nej platia pravidla, ktore opisujete aj vo svojom prispevku.
    Michal   Reagovať
     
    0
     
    0

    Ad. Michal

    Dakujem za nazor.
    Rudolf PADO   Reagovať
     
    0
     
    0



Pridať názor na článok





BIO magazín

Zelená politika



Najčítanejšie v rubrike



Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií