BIO spotrebiteľ

Likvidácia odpadov – sladkovanie

27.03.2007 13:20
So všetkými vzniknutými odpadmi je nevyhnutné určitým spôsobom naložiť a to tak tak, aby bol ich vplyv na životné prostredie minimalizovaný.
V súčasnosti je vo väčšine štátov najviac rozšíreným spôsobom likvidácie odpadov skládkovanie. Okrem skládkovania odpadov sa využíva aj ich spaľovanie v špeciálnych spaľovniach odpadov. Menej využívaná je fyzikálno – chemická a biologická úprava odpadov, ktorá sa najviac týka odpadových kyselín, hydroxídov a koncentrátov a odpadu zo spracovania ropy.

Skládkovanie odpadov

Väčšina odpadov vzniknutých vo svete aj na Slovensku sa likviduje formou skládkovania, čiže uložením odpadu na miesto, kde by mal byť jeho vplyv na životné prostredie minimalizovaný. Skládkovaním je zneškodňovaný najmä tuhý odpad. V budúcnosti sa predpokladá, že na skládku sa uloží len odpad, ktorý už nie je možné inak využiť, napríklad popol zo spaľovní, neskompostovateľný odpad.

Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov do horninového prostredia tak, aby jeho negatívne vplyvy boli znížené a príslušné technológie by mali eliminovať znečisťovanie spodných a povrchových vôd, riešiť problém skládkových plynov, hygienu, možnosť vzniku požiaru a pod.

Skládkovanie je v prevažnej miere prevádzkované na súši, ale mnohé prímorské štáty využívajú svetový oceán na skládkovanie odpadov. Na odpad sú „bohaté“ najmä Atlantický a Tichý oceán, do ktorých sa ročne uložia obrovské množstvá komunálnych i nebezpečných odpadov. Obrovské „odpadové lode“ privážajú na otvorené more rôzne typy odpadu, ktoré sú voľne alebo v kontajneroch vhadzované do oceánu. Časť organického odpadu sa stane potravou pre morské vtáky a ryby, časť sa rozloží činnosťou morských mikroorganizmov a za pomerne krátke obdobie sa stratí. Väčšina odpadu však zostáva ležať na morskom dne, kde zostane v nerozloženom stave možno až tisícky rokov.

Rozklad odpadov je spojený i s únikom nebezpečných a jedovatých látok, ktoré sa môžu dostať cez potravný reťazec až k človeku. Veľmi problematické sú odpady z plastov, pretože neklesnú na dno, ale voľne plávajú na hladine. Morský príboj prináša na pobrežie, morské pláže nevynímajúc, rôzne plastové fľaše, sáčky, misky, poháre iný odpad prekážajúci pri kúpaní. Odpad sa často stáva zdrojom nákazy morských živočíchov a môže spôsobovať aj ich smrť pri požití alebo po zapletení sa do odpadu.

Problémy s odpadom začali narastať spolu s rozvojom priemyslu a rastom miest. Prudký rast priemyselnej produkcie a prakticky nulové ekologické povedomie ľudí spôsobili, že sa pri výrobe vytváralo obrovské množstvo odpadov, ktoré bolo treba niekam uložiť. Pri vtedajšej priemyselnej výrobe vznikali obrovské množstvá rôznych, aj veľmi nebezpečných odpadov, ktoré sa však v tomto období bezpečne nezneškodňovali.

Environmentálne hľadiská výroby sa vo výrobných procesoch začínajú objavovať až v druhej polovici 20. storočia, v zaostalých krajinách sa neobjavujú ani v súčasnosti.

Obyvateľstvo koncentrované v relatívne malom priestore miest vyprodukovalo odpad, ktorý bolo treba z estetických a najmä hygienických dôvodov zneškodniť. Najjednoduchšie bolo odpad vyviesť za mesto a uložiť na vybrané miesto. Uložený odpad však podliehal rôznym procesom, spôsoboval zápach, bol miestom rozmnožovania nepríjemného hmyzu a hlodavcov, zdrojom nákazy niektorých chorôb, často sa kopa odpadov vznietila a spôsobovala požiare. V okolí takýchto skládok odpadu sa koncentrovala časť sociálne najslabšieho obyvateľstva, ktorí sa živili zbieraním a využívaním odkladaných odpadov. Nepriaznivý vplyv na zdravie týchto ľudí bol zjavný. Aj dnes sa v najzaostalejších krajinách stávajú skládky odpadov útočiskom pre najchudobnejších obyvateľov.

Prvá skládka domového odpadu vznikla v USA v roku 1904. Bola vybudovaná tak, že nahromadený odpad sa po čase zahrnul vrstvou zeminy, aby sa zabránilo rozmnožovaniu hmyzu a tvorbe nepríjemného zápachu. Táto skládka však nespĺňala podmienky pre bezpečné uloženie odpadu, pretože sa často vznietila a uložený odpad znečisťoval okolie nielen dymom, ale pri dažďoch aj priesakovými vodami.

Likvidácia odpadov skládkovaním sa postupne rozšírila po celom svete ako najjednoduchší spôsob „zneškodnenia“ odpadov. Vo väčšine krajín je skládkovanie odpadov najrozšírenejším spôsobom likvidácie odpadov.





Hodnotenie: 75%, 4 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Súvisiace články


Diskusia: Likvidácia odpadov – ...

    7
      Reagovať
     
    0
     
    0



Pridať názor na článok





BIO magazín

Odpad



Najčítanejšie v rubrike



Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií