BIO spotrebiteľ

Vplyv skládky odpadov na prírodné zložky krajiny

04.04.2007 06:03
Skládka odpadov a horniny

Skládky odpadov svojim chemickým zložením môžu negatívne vplývať na podložné horniny. Najmä staré neriadené skládky, pri ktorých dochádza k prenikaniu chemických zlúčenín do podložia, môžu meniť jeho chemické a fyzikálne vlastnosti. Výsledkom vzájomných chemických reakcií môžu byť rôzne veľmi nebezpečné zlúčeniny ohrozujúce zdravie človeka.


Skládka odpadov a voda

Voda je na každej skládke odpadu významným činiteľom. Voda vytvára prostredie v skládke, rozpúšťa chemické zlúčeniny, zúčastňuje sa chemických procesov vo vnútri skládky, ovplyvňuje biologické procesy a fyzikálne vlastnosti skládky.

V starých, nezabezpečených skládkach je voda nositeľom nebezpečných látok do okolia. V nových skládkach, ktoré sú už budované podľa prísnych noriem je prenikanie vody do telesa skládky a najmä von z telesa skládky výrazne obmedzené. Prípadná priesaková voda sa odvodňovacím systémom zachytáva a zbavuje sa nebezpečných chemických zlúčenín. Voda sa do telesa skládky dostáva rôznymi cestami. Najviac zastúpená je voda pochádzajúca zo zrážok, z povrchových a podpovrchových tokov, v menšej miere je voda obsiahnutá priamo v ukladanom odpade alebo je jeho chemickou súčasťou. V nových skládkach je vplyv zrážkovej, povrchovej a podporchovej vody minimalizovaný rôznymi typmi izolácií.


Skládka odpadov a ovzdušie

V telese skládky prebiehajú veľmi intenzívne chemické procesy, pri ktorých sa uvoľňujú plyny rôzneho chemického zloženia. Uvoľňované skládkové plyny negatívne vplývajú na okolie skládky a vďaka prúdeniu vzduchu sa škodliviny môžu dostať aj na väčšie vzdialenosti. Niektoré plyny, napríklad metán a oxid uhličitý, výrazne prispievajú k tvorbe skleníkového efektu a zmenám pozemskej klímy. Novobudované skládky majú už zväčša zabezpečené zachytávanie a využívanie skládkových plynov.


Skládka odpadov a pôda

Neriadené skládky svojim charakterom môžu negatívne vplývať aj na vlastnosti pôdy v bezprostrednom okolí. Znečistenie pôdy je spôsobované priesakovými vodami a unikajúcimi plynnými nečistotami z telesa skládky. Tieto látky sa kumulujú v pôdnych horizontoch a koreňovou sústavou rastlín sa dostávajú do potravinového reťazca. Tuhé odpady sa významne podieľajú na degradácii pôdy nielen svojim priamym pôsobením, ale aj dodávaním toxických a škodlivých látok do pôdy, ktoré ničia pôdne organizmy a poškodzujú rastliny rastúce na takejto pôde. Pôda má v dôsledku týchto vplyvov nižšiu úrodnosť, v niektorých prípadoch nie je možné takéto plochy s degradovanou pôdou poľnohospodársky využívať. Moderné skládky tieto negatívne vplyvy na pôdne prostredie výrazne minimalizujú.


Skládka odpadov a živé organizmy

Všetky doteraz uvedené vplyvy sú nebezpečné pre živé organizmy a samozrejme aj pre človeka. Skládky sa svojou povahou stávajú útočiskami niektorých druhov organizmov, ktoré sa potom môžu šíriť aj do okolia skládky.

Skládky sú priestorom, kde s a vytvárajú podmienky pre rast a rozširovanie tzv. inváznych druhov rastlín, ktorým sme sa venovali v seriály „Toky nie sú stoky!“

Znečistenie spôsobované skládkami negatívne vplýva na zdravotný stav a na fyziologické a etologické vlastnosti živočíchov. Z rastlín sú na skládkach významne zastúpené a šíria sa do okolia niektoré druhy inváznych rastlín. Pre mnohé druhy živočíchov predstavujú skládky odpadov bohatý zdroj potravy, ako aj vhodné podmienky na rozmnožovanie.

Negatíva skládok odpadov
  • Únik priesakových vôd - ťažké kovy (Zn, Ni, Pb, Cu, Cd, atď.), syntetické organické zlúčeniny (napr. trichlóretylén, dichlórmetán, terrachlórmetán, vinylchlorid, tetrachlóretylén, trichlórmetán), aromatické uhľovodíky ropného pôvodu (benzén, toulén, xyleny), chlorované aromatické uhľovodíky (napr. chlórfenoly, chlórbenzeny, pentachlórfenol), dusikaté aromatické uhľovodíky (napr.nitrotoulény, nitrofenoly ).
  • Reakcie vnútri skládok a vznik skládkového plynu.
  • Obťažujúce vplyvy skládky na obyvateľov (výpary, zapachajúce látky, lokálne požiarem hlodavce, znečistenie prostredia a pod.)
  • Záber pôdy pri výstavbe a záber priestoru pri ukladaní odpadu (1 tona komunálneho odpadu = 1 m3 priestoru).
  • Dopravné náklady prepravy odpadov a ďalšie vyvolané investíčné náklady (poškodzovanie povrchu vozoviek, ovplyvňovanie statického stavu budov na dopravnej trase a pod.).
  • Poškodzovanie miestných druhov zvierat, rastlín a krajino – ekologického vzhľadu krajiny.
  • Nezvratná likvidácia zdrojov (skládkujeme využiteľné druhotné suroviny).
  • Ekonomické straty zo skládkovania (strata druhotných surovín, záber krajiny, zníženie estetickej kvality krajiny, zmena kvality životného prostredia v okolí skládky, náklady na vybudovanie a rekultiváciu skládky a pod.)
  • Zdravotné vplyvy skládok na obyvateľov rakovina, močového mechúra, pľúc a žalúdka, leukémia a pod.).





Hodnotenie: 73.4%, 12 hlasov Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Súvisiace články


Diskusia: Vplyv skládky odpadov na prírodné zložky ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Odpad



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií