Dioxíny sú perzistentné – dlhodobo sa nerozkladajú, pretrvávajú v životnom prostredí a v živých organizmoch. Majú vysoko bioakumulatívne schopnosti – hromadia sa v tkanivách (najmä tukových) živých organizmov.

Dioxíny nie sú vyrábané zámerne, vznikajú totiž ako nechcený vedľajší produkt spaľovacích procesov a chemického priemyslu za prítomnosti chlóru (v akejkoľvek forme).

Najväčším zdrojom dioxínov v prostredí je PVC (polyvinylchlorid). Za najväčších producentov emisií dioxínov sú vedeckými štúdiami vo väčšine krajín označované spaľovne odpadov (ich podiel v SR je až 60 %). Nasleduje výroba a spracovanie kovov (20 %), domáce spaľovanie, cementárne, v menšej miere spaľovacie motory a požiare. Z priemyselných zdrojov je to napríklad výroba buničiny a bielenie celulózy pomocou chlórovaných zlúčenín.

Hlavným zdrojom príjmu dioxínov pre človeka je potrava – vyše 90% – najmä mäso, mliečne výrobky, ryby. Z ovzdušia prijímame 1–5 % dioxínov. Do potravy sa dioxíny dostávajú hlavne emisiami.

Ako dioxíny poškodzujú zdravie?

• Poškodzujú imunitný systém,
• narušujú hormonálny systém (poruchy mužských pohlavných orgánov – ohrozenie plodnosti mužov, spôsobujú poruchy ženských pohlavných orgánov – znížená plodnosť, potraty, poruchy vaječníkov),
• poškodzujú vyvíjajúci sa plod v tele matky (teratogenita),
• majú rakovinotvorné účinky (podporujú rast nádorov),
• negatívne vplývajú na kardiovaskulárny systém,
• môžu spôsobiť cukrovku,
• poškodzujú nervový systém, môžu prispieť k poruchám správania,
• môžu spôsobiť kožné ochorenia (chlórakné),
• môžu spôsobiť negatívne vývojové a neurologické poruchy novorodeniat.

Viaceré dioxíny patria medzi najtoxickejšie chemikálie na Zemi, ktoré sú nebezpečné už vo veľmi nízkych koncentráciách.

Merania v spaľovniach na území SR preukázali veľmi vysoké emisie dioxínov (2 až 61 ng TEQ/m3) 20 – 610 -násobne prekračujúce limit odporúčaný EÚ (0,1 ng TEQ/m3) a požadovaný v mnohých krajinách. Vedecké merania preukázali, že ak spaľovne odpadov vypúšťali vyššie emisie než je limit EÚ – konkrétne 2 ng TEQ/m3 a viac, došlo postupne ku kontaminácii materského a kravského mlieka, ovčieho a rybieho tuku, poľných porastov, a to na niektorých miestach výrazne. Merania pri všetkých spaľovniach v SR preukázali takéto a väčšie emisie, pričom väčšina dodnes nedobudovala technológiu pre znižovanie dioxínov.

Vzorky materského mlieka u žien v SR preukázali zvýšené hodnoty dioxínov, ktoré sú na úrovni priemyselných štátov Európy a Severnej Ameriky.

Výsledkom konzultácie Svetovej zdravotníckej organizácie WHO v roku 1998 k vyhodnoteniu zdravotného rizika dioxínov bolo sprísnenie denného príjmu na 1 – 4 pg I-TEQ/kg hmotnosti/deň. V znižovaní normy sa má pokračovať až po hodnotu 1 pg I-TEQ/kg hmotnosti/deň. Pri vyššom množstve nie je zdravotný stav dlhodobo zaručený.

Súčasný priemerný denný príjem dioxínov v priemyselných krajinách sa pohybuje medzi 1 – 3 pg, ale ak započítame vplyv dioxínov podobných PCB, môžu byť tieto hodnoty až trojnásobné. Správa WHO doporučuje ihneď pristúpiť k prijatiu všetkých možných opatrení pre zníženie úniku dioxínov do prostredia, aby sa znížili ich koncentrácie v potravinách.