1. Dno kompostovacej kopy vysypeme hrubším materiálom (napr. na hrubo posekané konáre), aby sme zabezpečili cirkuláciu vzduchu a odtok prebytočnej vody.
2. Postupnosť pri ukladaní materiálu pri domácom kompostovaní neexistuje. Materiál sa ukladá postupne ako nám v domácnosti a záhrade vzniká.
   
   
3. Už pri jeho zbieraní myslite na to, aby ste mali čo najpestrejšiu skladbu. Nezabudnite jednotlivé druhy dôkladne premiešať (mokré zo suchými, uhlíkaté s dusíkatými).
   
   
4. Materiál pred uložením do kompostoviska upravte – posekajte, podrvte, zvlhčite a dôkladne premiešajte. Urýchlite tak dobu rozkladu.
   
   
5. Ak máte väčšie množstvo rovnakého materiálu (napr. lístia), je dobré - ak to jeho štruktúra dovoľuje - predbežne si ho uskladniť a použiť ho na premiešanie primokrého, alebo silne dusíkatého materiálu.
   
   
6. Kompostovaný materiál je vhodné po každých 15 – 20 cm vrstviť zeminou. Obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré pomáhajú rozkladu, dokáže viazať vlhkosť a pomaly ju uvoľňovať do okolia, napomáha pri vzniku stabilnej drobovito-zemitej štruktúry a výrazne dokáže viazať zápach.
   
   
7. Kompostovaciu kopu je potrebné po 3 –5 týždňoch prehodiť, aby sa premiešal materiál z vnútra kopy s vonkajším. Zároveň tým kompost prevzdušníme.
   
   
8. Približne po roku je kompost vyzretý.
   
   
9. Po vyzretí je potrebné kompost preosiať a nespracované časti vložiť do novej kopy.
   
   

Najčastejšie chyby pri kompostovaní

• Neuspokojivý priebeh rozkladu – ak sa vám zdá, že proces prebieha pomaly, znamená to, že ste nedodržali niektorú z podmienok o ktorých sme hovorili. Riešenie je kopu prehodiť. Sledujte pri tom zápach a vlhkosť materiálu.
  
  
• Premočenie (vznik zápachu) – nepríjemný až dusivo zatuchlý zápach svedčí o hnilobe, čo znamená nadbytok vlhkosti a nedostatok kyslíka. Tu je najvyšší čas kompost prehodiť a premiešať so suchým materiálom a materiálom udržujúcim štruktúru (hrubšie posekané drevo, tenšie konáriky, hobliny).
  
  
• Vysušovanie – pri nedostatočnej vlhkosti je potrebné kopu zvlhčiť, alebo primiešať vlhký materiál. Aj biela plieseň svedčí o nedostatočnej vlhkosti. Tej sa dá do veľkej miery zabrániť zakrytím kompostovacej kopy.
  
  
• Veľké množstvo hmyzu - najčastejšie sa v komposte vyskytujú vinné mušky, ktoré majú rady predovšetkým kuchynský odpad a zhnité ovocie. Stačí však tento materiál premiešať zo suchým materiálom a zahrabať, alebo zasypať (napr. hlinou, kamennou múčkou, pilinami). Neznášajú ani prievan.

Kedy je kompost zrelý ?

Plytkú misku naplníme kompostom a dobre ho navlhčíme. Navrch vysejeme semienka žeruchy siatej (alebo iné rýchloklíčiace semená), pritlačíme ich a zakryjeme fóliou. Ak po 3-4 dňoch väčšina semien vyklíči, možno usúdiť, že kompost už neobsahuje nijaké látky škodlivé pre rastliny a môžeme ho už použiť v záhrade. Intenzívne zelené klíčne lístky svedčia o vyzretom komposte, zatiaľ čo žlté alebo hnedé lístky o surovom. Ak vyklíči len málo semien, musí sa kompost podrobiť ešte ďalšiemu rozkladu.

Ako používať kompost?

Vyzretý kompost je hnedej až tmavohnedej farby, drobnej štruktúry, nezapácha ale vonia ako lesná pôda. Jeho prednosti sú predovšetkým v tom, že má schopnosť zadržiavať vodu, prevzdušňovať pôdu a obsahuje veľké množstvo (podľa zloženia vstupných materiálov) výživných látok, obohacuje pôdu o organické látky a humus.

Hotový kompost je možno použiť do zeleninových, ovocných i okrasných záhrad. Aplikovať na pôdu by sa mal v zime, alebo skoro na jar. Je potrebné zdôrazniť, že aj kompostom sa dá prehnojiť. Na dostatočné zásobenie pôdy živinami stačí 1 cm vrstva kompostu ročne. Vzhľadom k vysokej zásobe živín nie je potrebné vo väčšine záhrad používať viac ako 2 –3 litre kompostu na 1 m2. Toto množstvo platí hlavne pre zeleninovú záhradu, živé ploty a okrasné kríky.