BIO spotrebiteľ

Bezstavovce na kompostovisku (2)

14.05.2007 07:57
Mnohonôžky, stonôžky, chvostoskoky, hmyz, mäkkýše a obrúčkavce.

Mnohonôžky

Mnohonôžky sú dôležitou zložkou pôdnych bezstavovcov, pretože sa živia rozkladajúcimi sa odumretými zvyškami rastlín. Svojou činnosťou prispievajú k rozkladu lístia, hnijúceho dreva, kôry a podobne.

Väčšina mnohonôžok žije v lesných pôdach, ale za vhodných podmienok ich nájdeme na miestach s rastlinnými zvyškami aj v záhradách. Majú charakteristickú článkovanú stavbu tela. Ich poznávacím znakom je, že z každého telového článku vyrastajú dva páry končatín. Mnohonôžky môžu dorastať do rôznych veľkostí, najčastejšie sa ich veľkosť pohybuje medzi 10 až 45 mm.

Stonôžky

Stonôžky sú bezstavovce žijúce v pôde, pod kameňmi, na múroch alebo v tlejúcom lístí. Stonôžky sú veľmi pohyblivé a živia sa lovom iných bezstavovcov. Z ústnych orgánov, prípadne i z brušnej strany vylučujú jedovatý obranný sekrét. Od mohonôžek sa odlišujú počtom nôh vyrastajúcich z jedného telového článku. Z každého telového článku vyrastá iba jeden pár končatín, pričom zo zadného článku vyrastajú dlhšie výrastky. V hlavovej časti sú končatiny premenené na pevné a ostré hryzadlá slúžiace na ulovenie koristi. Stonôžky lovia najmä v noci, pričom sa zameriavajú najmä na drobný hymyz, roztoče a pavúky.

Charakteristickými zástupcami pôdnych stonôžok sú zemovky dorastajúce do dĺžky až 60 mm a majú zväčša žltú, okrovú až hnedočervenú farbu tela.

Chvostoskoky

Chvostosoky sú predstaviteľmi bezkrídleho hmyzu žijúceho v rozličných prostrediach. Zástupcov možno nájsť v listovom opade, na poliach, lúkach, brehoch riek a v lesoch. Chvostoskoky sa živia zväčša rozkladajúcimi sa organickými látkami, riasami, podhubím a rôznymi časťami rastlín. Sú významnou časťou pôdy, pretože zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe humusu v pôde.

Chvostoskoky majú podlhovasté, bezkrídle telo a vyvinutú hlavu s tykadlami. Veľkosť tela sa pohybuje od 0,3 do 10 mm. Z významných zástupcov sa na komposte najčastejšie vyskytujú chvostoskok obyčajný a chvostoskok zelený.

Hmyz

Švehly

Švehly majú vretenovité, mierne sploštené bezkrídle telo pokryté jemnými šupinkami, ktoré pripomínajú povrch tela ryby. Zástupcovia sa živia najmä požieraním odumretých častí rastlín a nájdeme ich na rôznych tmavých miestach a v štrbinách. Pri osvetlení sa snažia veľmi rýchlo uniknúť a schovať sa v najbližšej štrbine. Najvýznamnejším zástupcom švehiel, ktoré žijú v komposte, sú švehla obyčajná a švehla skleníková.


Drozofila žltkastá

Drozofila je drobná muška, ktorá sa objavuje všade tam, kde prebieha hnitie a kvasenie ovocia alebo iných rastlinných zvyškov. Z tohoto dôvodu sa jej dáva aj ľudové pomenovanie vínna muška. Drozofila je charakteristická schopnosťou veľmi rýchleho rozmnožovania, pričom larvy sa vyvíjajú v priebehu niekoľkých dní. Na pozorovanie je vhodné aj porovnávanie morfologických znakov medzi pohlaviami.

Z ďalšich druhov sa často vyskytujú: drobčík cisársky, zlatoň obyčajný – najmä larvy, osa obyčajná, mucha domáca, mäsiarka obyčajná.

Mäkkýše

Slimák záhradný, slimák pásavý

Je veľmi častým druhom, ktorý sa vyskytuje v záhradách. Pri premnožení môže obhrýzaním spôsobovať škody na zelenine. Slimák záhradný sa vyskytuje do nadmorskej výšky 1 000 metrov, najmä v teplejších oblastiach. Veľkosťou patrí medzi najväčšie slimáky žijúce u nás.


Slizniak veľký

V komposte, na záhrade, ale aj na smetiskách sa veľmi často vyskytuje slizniak veľký, ktorý dorastá do dĺžky až 15 cm. Živý sa rastlinnou potravou a v záhrade môže spôsobovať škody na zelenine. Z kompostu ich možno odstrániť posypaním kompostu práškovým vápencom a udržiavaním kompostu v dobrom stave.

Obrúčkavce

Dážďovka obyčajná

Dážďovka obyčajná je významným a veľmi užitočným živočíchom, ktorý sa zúčastňuje na zúrodňovaní pôdy. Svojou činnosťou prevzdušňuje pôdu a zároveň požieraním odumretých rastlinných zvyškov prispieva k vzniku humusu. V komposte sa nachádza niekoľko desiatok dážďoviek v m³ a ich počet závisíod vlastností a zrelosti kompostu.





Hodnotenie: 53.4%, 3 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Súvisiace články


Diskusia: Bezstavovce na kompostovisku ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Odpad



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií