Poniklec slovenský
(Pulsatilla slavica)

V botanickom systéme je Poniklec slovenský zaradený k dvojklíčnolistovým krytosemenným rastlinám, patrí do čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae).

Stonka je dužinatá, chlpatá. Dosahuje výšku 5 - 20 cm (v čase zrelosti plodov až 30 cm). Kvety nás upútajú modrou alebo fialovou farbou. Najskôr majú zvončekovitý tvar, neskôr sú roztvorené. Piestiky dozrievajú pred pukaním peľníc.

Opelenie sprostredkuje hmyz - včely, čmele, motýle. Po opelení a oplodnení sa kvety menia na suché nepukavé plody - nažky s chlpatým, dlhým zobáčikom. Listy vyrastajú až po odkvitnutí kvetov, sú dlhostopkaté s vlnatými chlpami, vyrastajú v prízemnej ružici.

Poniklec slovenský patrí k trvácim bylinám, zimu pretrváva mnohohlavovým podzemkom.

Je to slovenský (západokarpatský) endemit, rastie na vápencovo- dolomitickom podklade na strednom a východnom Slovensku v podhorských i horských polohách. Obľubuje výslnné kamenisté stráne i pukliny skál.

Na Slovensku sa vyskytuje v dvoch varietách (poddruhoch). Poddruh Pulsatilla slavica slavica rastie v južnejších častiach svojho areálu, podruh Pulsatilla slavica wahlenbergii je rozšírený od Liptova cez Spiš až po Košice.

Poniklec slovenský svojou nádherou láka k odtrhnutiu nejedného návštevníka prírody, ale pozor! Celá rastlina, najmä jej nadzemná časť, je jedovatá. Hlavnou účinnou látkou je proanemonín, ktorý pôsobí miestne silne dráždivo – na pokožke vyvoláva zápaly, pri ústnom podaní spôsobuje zvracanie a hnačky. Po vstrebaní pôsobí tlmivo na centrálny nervový systém. Čerstvé rastliny vyvolávajú u dobytka žalúdočné a črevné zápaly, podráždenie obličiek a prítomnosť krvi v moči.

Poniklec slovenský patrí k zákonom chráneným druhom, jeho spoločenská hodnota dosahuje 500 Sk (Zbierka zákonov č. 24 z roku 2003).