Lykovec jedovatý je jeden z troch druhov lykovcov, ktoré rastú na území Slovenska. Spolu s lykovcom voňavým a lykovcom muránskym ho botanici zaraďujú k dvojklíčnolistovým krytosemenným rastlinám, presnejšie do čeľade vrabcovníkovité (Thymelaceae).

Tento ker vysoký 30 - 150 cm si všimneme veľmi skoro na jar, keď ostatné byliny ešte nekvitnú a listnaté stromy ešte nemajú listy (neraz už i koncom februára, väčšinou v marci - apríli). Kvety sú nápadne ružové, zriedkakedy biele, v bočných zväzočkoch. Vyrastajú skôr ako listy. Opeľuje ich hmyz (motýle).

Listy sa objavujú až o 3-5 týždňov neskôr, sú nakopené na konci konárov, elipsovité, končisté. Keď sa v lesoch zazelenajú ostatné byliny i dreviny, lykovec sa „stratí“. Všimneme si ho opäť až vtedy, keď sa na jeho vetvičkách objavia červené plody - kôstkovice. Ich nádherná farba láka najmä deti, ale pozor! Sú prudko jedovaté.

Semená obsahujú dikumarín dafnoretín a celé bobule dafnorín. Udáva sa, že už 10 – 12 kôstkovíc môže byť smrteľnou dávkou pre dospelého človeka.

Pri vonkajšom použití sa objavia zápalové zmeny na koži – sčervenanie a pľuzgiere, pri dlhšom pôsobení vredy.

Po zjedení sa objaví kýchanie, nevoľnosť, podráždenie pokožky, horúčka, kŕče, obrna, poškodenie obličiek, šok, zápal žalúdka a tenkého čreva, odumieranie tkaniva žalúdočnej sliznice a nakoniec obehový kolaps.

Jedovatá je i jeho horká kôra. Už v 19. storočí vedci zistili, že obsahuje mezereín a dafnín (dafnetoxín). Mezereín smrteľne poškodzuje pečeň, obličky a črevá. Oba jedy majú kancerogénne účinky.

Zo všetkých troch druhov u nás rastúcich lykovcov je lykovec jedovatý najodolnejší. Vo Fínsku dokáže rásť v oblastiach až po 68 stupňov severnej zemepisnej šírky, na východe je rozšírený až po Altaj. Obľubuje bučiny a jedľobučiny, ale nájdeme ho i v rôznych sutinových listnatých lesoch, lužných lesoch, od pahorkatín až po subalpínsky stupeň.

Jedince zobrazené na našich fotografiách rastú v lesoparku Baba pri Svite v ihličnatom smrekovo- borovicovo- smrekovcovom lese, ktorého geologický podklad tvorí dolomitický vápenec.

Často sa sadí do záhrad, vo voľnej prírode je však prísne chránený.

---