BIO spotrebiteľ

Koľko planét potrebujeme?

05.06.2008 07:53
V apríli 2008 priniesol Svetový fond na ochranu prírody World Wildlife Fund (WWF) správu, v ktorej sa konštatuje, že krajiny nevyvinuli dostatok úsilia na zastavenie poklesu biodiverzity a že cieľ stanovený OSN na začiatku milénia – dosiahnuť do roku 2010 podstatné zmiernenie súčasného tempa úbytku biodiverzity na globálnej, regionálnej a národnej úrovni – sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť. Biologická kapacita Zeme zaostáva za tempom našej spotreby a produkcie odpadu. Tento rastúci tlak na ekosystémy ohrozuje biodiverzitu aj blaho ľudí.
WWF pravidelne prináša štúdie o stave svetových ekosystémov, v ktorých popisuje meniaci sa stav globálnej biodiverzity a tlak na biosféru, vyplývajúci z vyčerpávania prírodných zdrojov. Používa pri tom dva indikátory: Index živej planéty a Ekologická stopa.

Index živej planéty (Living Planet Index – LPI)

Indikátor „Index živej planéty“ bol vyvinutý v spolupráci so Zoologickou spoločnosťou v Londýne. Odráža zdravie ekosystémov a posudzuje stav globálnej biodiverzity. Index vychádza z populačných trendov vybraných živočíšnych druhov z celého sveta - sleduje sa 4 000 populácií 241 druhov rýb, 83 druhov obojživelníkov, 40 druhov plazov, 811 druhov vtákov a 302 druhov cicavcov. A výsledok? Od roku 1970 do 2005 klesla početnosť populácií voľne žijúcich živočíchov o 27% (1). Toto číslo dokazuje, že ničíme prírodné ekosystémy tempom, ktoré nemá v histórii obdobu.

Index živej planéty
Index živej planéty 1970-2003

Index živej planéty ukazuje, že voľne žijúce zvieratá a prírodné ekosystémy sú ohrozené vo väčšej či menšej miere naprieč všetkými biómami a regiónmi sveta. Najväčšou hrozbou pre ničenie biodiverzity sú ľudské aktivity, ktoré majú za následok:
  • menej miesta pre život (úbytok, resp. zmena biotopov), predovšetkým vplyvom poľnohospodárskej činnosti, ale aj stavbou miest, infraštruktúry, nadmernou prepravou tovaru a ľudí...
  • drancovanie druhov (nadmerný lov rýb, cicavcov tropických pralesov, nadmerná ťažba stavebného a palivového dreva, vedúca k ničeniu lesov a tam žijúcich rastlín a živočíchov...)
  • znečistenie (predovšetkým vodných ekosystémov, ale aj toxické znečistenie vyplývajúce z používania pesticídov v poľnohospodárstve, z priemyslu alebo banského odpadu...)
  • šírenie invazívnych druhov alebo génov (týka sa predovšetkým ostrovov alebo sladkovodných ekosystémov, kde sa nepôvodné druhy považujú za hlavnú príčinu vyhynutia mnohých endemických druhov)
  • klimatickú zmenu (potenciálne najväčšia hrozba biodiverzity; v súčasnosti sa prejavujú dôsledky v arktických a alpínskych pásmach, ako aj v pobrežných a morských ekosystémoch, ako sú korálové útesy; globálny rozmer klimatickej zmeny bude znamenať, že žiadny ekosystém na povrchu Zeme sa nevyhne stúpajúcim teplotám vzduchu alebo morí alebo zmeneným vzorcom počasia).


Ekologická stopa

Druhým posudzovaným indexom je tzv. ekologická stopa, ktorá meria rozsah ľudských nárokov na biosféru z hľadiska produkcie zdrojov a absorbovania odpadov. Ekologická stopa je číselný indikátor, ktorý ukazuje veľkosť územia, ktoré sa využíva na to, aby nám poskytlo všetko, čo spotrebujeme (energiu, potraviny, domov, cestovanie, veci, ktoré kupujeme) a tiež na riešenie odpadu, ktorý vytvárame, inými slovami aké udržateľné sú naše životné štýly = akú stopu (vyjadrenú v globálnych hektároch na osobu) zanecháva náš životný štýl a súvisiaca spotreba zdrojov v globálnom meradle. Celosvetovo je k dispozícii 1,8 biologicky produktívnych ha na osobu.

Ľudia žijúci v rôznych kútoch Zeme vytvárajú rozdielne ekologické stopy - vyspelé krajiny majú najväčšiu ekologickú stopu a najchudobnejšie najmenšiu - od necelých 10 ha na osobu v krajinách ako sú Spojené Arabské Emiráty, USA a Kuvajt, až k 1 ha na osobu v krajinách ako Haiti, Somálsko a Afganistan (3). Slovenská republika s 3,6 globálnymi ha na osobu (22. miesto na svete) je na tom rovnako ako Poľsko a veľmi podobne ako Taliansko, Slovinsko a Maďarsko (4).

Ekologická stopa – mapa sveta 2006
Ekologická stopa – mapa sveta 2006
Ekologická stopa
Legenda


Ekologická stopa podľa regiónov
Ekologická stopa podľa regiónov


Porovnaním ekologickej stopy s biologickou produktívnou kapacitou jednotlivých krajín je možné určiť, či je krajina v ekologickom deficite (používa viac ako má) alebo má ekologickú rezervu. Napríklad USA, Japonsko, UK and Spojené Arabské Emiráty sú všetky v ekologickom deficite, t.j. používajú viac globálnych hektárov ako poskytuje ich vlastná krajina. Naopak krajiny s ekologickou rezervou sú napr. Austrália, Mongolsko a Gabun (3).
Ekologickí veritelia a dlžníci
Ekologickí veritelia a dlžníci


Ekologická stopa – potreba a biologická kapacita
Ekologická stopa – potreba a biologická kapacita
V správe WWF z apríla 2008 (1) sa dočítate, že ekologická stopa ľudskej populácie prevyšuje o 25% produkčnú kapacitu biosféry, inými slovami, že na pokrytie všetkých zdrojov a absorbovanie všetkých odpadov by sme potrebovali 1,25 planéty.

Toto globálne prečerpávanie sme schopní „ustáť“ len dočasne vďaka tomu, že siahame čoraz hlbšie do „kapitálových zásob“ lesov, úrodnej pôdy a vôd (rybolov), čo nie je udržateľné v dlhodobom rámci. Jediné dlhodobo udržateľné riešenie je žiť v rámci biologicky produktívnej kapacity Zeme.


Ako dlho to takto môže ísť ďalej?

Každý deň prídeme o jeden rastlinný a živočíšny druh... Naša ekologická stopa - „otlačok“ nášho životného štýlu, náročného na prírodné zdroje a produkujúceho množstvo odpadov – je väčšia, ako regeneračná schopnosť Zeme.

Podľa odhadov United Nations, ak bude pokračovať súčasný trend rozvoja ekonomiky a nárastu populácie, do roku 2050 bude nárok ľudstva na prírodné zdroje bude 2x tak veľký ako je produkčná kapacita biosféry (2). Máme však len JEDNU JEDINÚ Matku Zem...

Odvrátime globálnu krízu ľudstva, sprevádzanú okrem krízy ekologickej aj krízou ekonomickou a sociálnou? Čo môžeme urobiť - jednotlivci, národné vlády a svetové spoločenstvo? Je zachovanie dobrých životných podmienok budúcim generáciám skutočnou hodnotou alebo len formálne deklarovanou „prioritou“?

Zdroje:
1/ WWF: 2010 And Beyond – Rising to the Biodiversity Challenge (Apríl 2008)
2/ Humanity´s Ecological Footprint ( www.panda.org )
3/ Ecological Footprint ( www.sustainablescale.org )
4/ Ecological Footprint – 2001 ( globalis.gvu.unu.edu )
5/ Ecological Creditors and Debtors ( www.footprintnetwork.org )

Súvisiace články
Hra o Zemi – Spočítaj si svoju ekostopu ( www.hraozemi.cz )
Test Your Ecological Footprint ( www.panda.org )
Ekologická stopa ( www.vesmir.cz )
Ekologická stopa ( www.priroda.cz )
Stopa človeka priveľká pre prírodu ( enviroportal.sk )
Viedeň si dala vypočítať svoju ekologickú stopu ( www.ekolist.cz )
Bill Rees: Ekologická stopa ( www.paradigma.sk )
20 tipov, ako znížiť našu ekologickú stopu ( www.hraozemi.cz )
Ako urobiť svoj život zelenším ( www.kruhzivota.sk )





Hodnotenie: 80%, 1 hlas Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Klaudia MedalováOd roku 2001 pracuje v Centre environmentálnych aktivít ako koordinátor aktivít na podporu rozvoja ekologického poľnohospodárstva. Stála tiež pri zrode klubu priateľov ekologického poľnohospodárstva Klubu BIO PaPa v Trenčíne.

Diskusia: Koľko planét ...

    Dodatok k prispevku + tema na Solarfest:-)

    Zmysel fyzickej existencie zivota na zemi je v podstate premenovat slnecnu energiu na bio-hmotu. Inymi slovami povedane, rozmnozovat zivot - ako to vidime realizovat cez mikroorganizmy, zelene rastliny ci vsetky rastliny a zvierata na jednotlivych stupnoch vyvojoveho retazca. Ti, ktori sa spolocneho diela zachovania zivota nezucastnuju, alebo prispievaju k nemu malo, sa postupne v zivom ekosysteme zeme zredukuju, alebo postupne vyhynu, alebo uz vyhynuli. To sa vztahuje aj na ludi. Pokial nasou aktivitou zivot v jeho roznych formach mnozime, mame pravo tu byt. Pokial nie, musi sa aj nas druh zredukovat. To si Homo sapiens nie vzdy dostatocne uvedomuje. Stale viac potlaca zivu cast prirody a zuzuje si tym svoj priestor na Matke Zemi...
      Reagovať
     
    0
     
    0



Pridať názor na článok





BIO magazín

Životné prostredie
popis



Najčítanejšie v rubrike



Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií