Opätovná nápoveda pre nových záujemcov k Vašej úlohe: Kliknutím na obrázok dostane fotografia Váš hlas. Tým kliknutím sa dostanete k napísaniu Vášho názvu, myšlienky, ktorá by Vám k danej fotografii sedela najviac...
Neprehliadnuteľná ceduľa do ekologického Sadu Lívia v Kolíňanoch pri Nitre. Kiež by nasmerovala čo najviac ľudí nielen k zdravým jablkám, ale aj k myšlienke ekologického poľnohospodárstva, ktoré je priateľské človeku, prírode i spoločnosti. BIO či nebyť?.

Bedřich Plíšek je známy pestovateľ biojabĺk z Českej republiky. Po tom, čo ho v roku 1998 prepustili z Výskumného a šľachtiteľského ústavu ovocinárskeho Holovousy, stal sa podnikateľom - ako hovorí - proti vlastnej vôli. Na jar 1999 vysadil 5 ha rezistentných jabloní na pozemku, ktorý zďaleka nie je ideálny: polovica sadu je na zlej pôde (íl s hrubým štrkom) a navyše lokalita je v zrážkovom tieni.
Napriek problémom je pán Plíšek optimista - na českom trhu rastie dopyt po čerstvom i sušenou bioovocí, takže s odbytom problémy nemá. Je čoraz viac ľudí, ktorí sa chcú zdravo stravovať a tak neváhajú zaplatiť vyššiu cenu alebo osobne docestovať do sadu, aby nahradili konvenčné, mnohonásobne striekané jabĺčka (nielen v sade, ale ešte aj počas skladovania, aby vyzerali čo najdlhšie ako čerstvé) ich kolegyňami v BIO kvalite..

Dnešné brojlery musia dosiahnuť svoju konečnú váhu za 6 týždňov, čo je dvakrát tak rýchlo ako pred 30 rokmi. 42 dní sú vykrmované špeciálnymi kŕmnymi zmesami ošetrenými antibiotikami a antikokcidikami. Ich rast a naberanie hmotnosti je urýchlené natoľko, že rast kostí ich končatín výrazne zaostáva za telom. V dôsledku toho kurčatá trpia deformáciami končatín, nie sú schopné pohybu a často uhynú len kvôli neschopnosti dostať sa ku kŕmidlu. Trpia aj pľúca a srdcia kurčiat.
"Je škandál, že sme vyšľachtili vtáky, ktoré sa nedožijú ani veku šiestich týždňov bez toho, aby neboli zmrzačené a nezomierali na infarkt", tvrdí Prof. Webster z Bristolskej veterinárnej univerzity. Chceme ich lacné? Nečudujme, že musia NAOZAJ rýchlo vyrásť.

Typická monokultúra - symbol intenzívneho poľnohospodárstva. To, čo na prvý pohľad vyzerá ako efektívny spôsob pestovania (zníženie výrobných nákladov umožňuje nízke ceny poľnohospodárskych produktov), je ale v dlhodobom dôsledku neudržateľné. Monokultúry nevyhnutne priťahujú škodcov, čo znamená aplikáciu insekticídov, herbicídov a pesticídov (v ČR sa ročne použije približne 10 tisíc ton pesticídov). Pestovanie rovnakých rastlín rok čo rok vyčerpáva pôdu a vyvoláva potrebu vyšších dávok priemyselných hnojív (v ČR cca 90 kg na hektár).
Ďalšími negatívnymi dôsledkami intenzívnej poľnohospodárskej veľkovýroby sú: spotreba obrovského množstva vody a energie, znečistenie vodných tokov, hory odpadu z veľkochovov hospodárskych zvierat, erózia pôdy a jej zhutnenie v dôsledku používania ťažkých mechanizmov, zníženie rozmanitosti života v krajine - a to tak druhovej ako aj genetickej, vyľudňovanie vidieka...

Keď som na lesnej cestičke uvidela tohto slimáka, ako si pomaly vykračuje životom, napadol ma výrok: Ekologické poľnohospodárstvo - pomaly ďalej zájdeš. Žiadne zázračné kŕmne zmesi, ani preventívne lieky a rastové hormóny pre zvieratá, žiadne chemické postreky na ochranu rastlín a umelé hnojivá, aby boli zelenina a zemiaky čo najväčšie (veď presne také my spotrebitelia požadujeme).

Iný pohľad na slimáka je ako na "nepriateľa" záhradkárov. Čo radia ekopestovatelia? Skúste vysadiť medzi riadky fazule alebo šalátu horčicu alebo kapucínku, mulčovať papraďovými alebo rajčinovými listami alebo vysypať drevený popol, kamennú múčku, vápenec alebo piliny ako bariéru okolo mladých rastliniek. Osvedčené sú tiež pivové pasce, napríklad z jogurtových pohárov, ktoré sú celkom zahrabané a do dvoch tretín naplnené pivom, v ktorých sa slimáky utopia.

A napokon - ešte celkom iný pohľad na slimáka ako živú bytosť, ktorá má právo na život. Skúste s ním uzavrieť zmluvu o spolupráci, ako to urobil náš priateľ Paľo z lazov pri Moravskom Lieskovom.
"V podstate od vtedy, čo som začal, snažím sa pristupovať k tomu tak, že každý živý organizmus je vítaný. To je aj o tej biodiverzite - čím viac druhov v záhrade je, tým je to lepšie - od vtedy nemám nejaký veľký problém, že by mi naozaj zničili úrodu. Zožerú veľa, ale stále tam rastie dosť na to, aby som mal aj ja... Raz som v Biomesačníku čítal o hospodárení s láskou, bez zabíjania. Tak som si povedal, že to skúsim, a šiel som do tej záhrady a vravím tým slimákom: - Pozrite sa, tak ja už vás zabíjať nebudem, ale bol by som radšej, keby ste žrali naozaj len tie vonkajšie listy z tej kapusty a to čo je choré a mne necháte niečo tiež.- Moje veľké prekvapenie bolo, keď som druhý deň prišiel a nenašiel som takmer ani jedného slimáka na tej fazuli. Tak som sa zasmial, že cha, sranda, ono to funguje, no ale skutočne potom fazuľa dorástla a obral som ju!"