Svišť horský
(Marmota marmota)
23. 09. 2008
Zoológovia zaraďujú tohto živočícha do týchto taxonomických jednotiek:
Svišť horskýKmeň: Chordáty (Chordata)
Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
Trieda: Cicavce (Mamalia)
Rad: Hlodavce (Rodentia)
Čeľaď: Vevericovité (Sciuridae)
Návštevníci vysokohorského prostredia v nadmorskej výške 1600 - 2 200 m ho môžu skôr počuť (známy je jeho typický piskot) ako vidieť. Keď však zachovajú dostatočné ticho, môžu ho nielen pozorovať, ale i zvečniť na fotografiách - tieto živočíchy sú dosť fotogenické.
K miestam, kde sa im to môže podariť, patrí vo Vysokých Tatrách napríklad oblasť Hincovho plesa, Skalnatého plesa i Velického plesa blízko Sliezskeho domu (odtiaľ je i náš záber). Na Slovensku sa tento živočíšny druh vyskytuje i v Nízkych Tatrách.
Svište žijú v skalných dutinách a na horských lúkach pri horskom pásme kosodreviny nad hranicou lesa. Často sa zdržiavajú v celých skupinách. Telo jedinca dosahuje dĺžku 40-60 cm, chvost 13 - 18 cm. Hmotnosť závisí od ročného obdobia - kolíše od 8 kg v jeseni až po 4 kg na jar.
Živí sa vysokohorskými rastlinami a lišajníkmi, výnimočne i hmyzom. Koncom leta a v jeseni je telo svišťa pomerne tučné, pretože si musí urobiť dostatočné zásoby vlastného tuku na zimný spánok. Ten trvá približne sedem mesiacov. V brlohu spí celá rodina svišťov. Sú stočené do klbka, ich srsť je naježená - to im umožňuje znížiť výdaj tepelnej energie na minimum. Teplota jeho tela sa z 37 stupňov Celzia zníži až na štyri stupne. V období zimného spánku svišť neprijíma žiadnu potravu, preto sa na jar prebudí značne vychudnutý.
Svišť horský patrí k zákonom chráneným druhom, spoločenská hodnota jedného jedinca je 100 000 Sk (zbierka zákonov č. 24 / 2003).
Jeho predátormi v potravovom reťazci sú najmä orol skalný, líška hrdzavá, vlk dravý a rys ostrovid. Mláďatá dokáže usmrtiť aj kuna lesná a jastrab lesný. Na blížiace sa nebezpečenstvo upozorňuje svišť ostrým hvizdom.
Pozorovanie tohto živočíšneho druhu a jeho zachytenie fotoobjektívom je pre milovníkov prírody priam umeleckým zážitkom a odmenou za trpezlivosť.
Svišť horský
Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
Trieda: Cicavce (Mamalia)
Rad: Hlodavce (Rodentia)
Čeľaď: Vevericovité (Sciuridae)
Návštevníci vysokohorského prostredia v nadmorskej výške 1600 - 2 200 m ho môžu skôr počuť (známy je jeho typický piskot) ako vidieť. Keď však zachovajú dostatočné ticho, môžu ho nielen pozorovať, ale i zvečniť na fotografiách - tieto živočíchy sú dosť fotogenické.
K miestam, kde sa im to môže podariť, patrí vo Vysokých Tatrách napríklad oblasť Hincovho plesa, Skalnatého plesa i Velického plesa blízko Sliezskeho domu (odtiaľ je i náš záber). Na Slovensku sa tento živočíšny druh vyskytuje i v Nízkych Tatrách.
Svište žijú v skalných dutinách a na horských lúkach pri horskom pásme kosodreviny nad hranicou lesa. Často sa zdržiavajú v celých skupinách. Telo jedinca dosahuje dĺžku 40-60 cm, chvost 13 - 18 cm. Hmotnosť závisí od ročného obdobia - kolíše od 8 kg v jeseni až po 4 kg na jar.
Živí sa vysokohorskými rastlinami a lišajníkmi, výnimočne i hmyzom. Koncom leta a v jeseni je telo svišťa pomerne tučné, pretože si musí urobiť dostatočné zásoby vlastného tuku na zimný spánok. Ten trvá približne sedem mesiacov. V brlohu spí celá rodina svišťov. Sú stočené do klbka, ich srsť je naježená - to im umožňuje znížiť výdaj tepelnej energie na minimum. Teplota jeho tela sa z 37 stupňov Celzia zníži až na štyri stupne. V období zimného spánku svišť neprijíma žiadnu potravu, preto sa na jar prebudí značne vychudnutý.
Svišť horský patrí k zákonom chráneným druhom, spoločenská hodnota jedného jedinca je 100 000 Sk (zbierka zákonov č. 24 / 2003).
Jeho predátormi v potravovom reťazci sú najmä orol skalný, líška hrdzavá, vlk dravý a rys ostrovid. Mláďatá dokáže usmrtiť aj kuna lesná a jastrab lesný. Na blížiace sa nebezpečenstvo upozorňuje svišť ostrým hvizdom.
Pozorovanie tohto živočíšneho druhu a jeho zachytenie fotoobjektívom je pre milovníkov prírody priam umeleckým zážitkom a odmenou za trpezlivosť.
Názory na článok: Svišť horský
je to velmi pekne ja som potrebovala urobit referat a nevedola som skade to idem mat a velmi mi to pomohlo
Dátum: 15.01.2009
