BIO spotrebiteľ

Kapor rybničný
Cyprinus carpio forma domestica

23.12.2008 09:09
Aj keď v dnešnej dobe máme v našich obchodoch, oproti nedávnym rokom, oveľa väčší výber rýb a výrobkov z nich, väčšina z nás si vianočné sviatky nevie predstaviť bez kapra.

Kapor rybničný
Kapor rybničný
foto: RNDr. Jozef Májsky
Túto rybu, v našich končinách priam kultovú, začali v Európe pravdepodobne ako prví chovať Rimania. K domestikácii divého dunajského kapra – sazana, však významnejšie prispeli až mnísi, ktorí postupne šľachtením a výberom dosiahli, že z valcovitej prúdomilnej ryby sa stal typický kapor rybničný s vysokým telom. Okrem šupináčov chovatelia vyšľachtili aj kapry zrkadlové, hladké, lysé, zlaté i „modráky“.

Rybnikárstvo produkujúce toto pôstne jedlo sa stalo v stredoveku jednou z najvýnosnejších foriem podnikania. Úpadok chovu rýb v strednej Európe nastal hlavne po 30-ročnej vojne a k jeho obnoveniu dochádzalo postupne až koncom 19. a v 20. storočí. Na Slovensku nie je taká bohatá tradícia a ani podmienky na chov kapra, ako u našich susedov v Čechách, napriek tomu sme v produkcii tejto ryby takmer sebestační. Treba ale priznať, že zdravého diétneho rybieho mäsa sa u nás skonzumuje v prepočte na obyvateľa veľmi málo.

Popisovať kapra určite netreba, poznajú ho už aj naši predškoláci. Aj keď priemerná hmotnosť predávaných kaprov je 2-3 kg, v našich vodách, hlavne veľkých vodných nádržiach, dorastá domestikovaná forma kapra až do hmotnosti 20-25 kg, k jedným z najväčších ulovených exemplárov patrí kapor s hmotnosťou 39 kg. Táto až 1,5 m veľká ryba sa môže dožiť okolo 50 rokov, pričom, podobne ako všetky druhy rýb, stále pomaly rastie.

Kapor patrí k teplomilným druhom, ktoré sa neresia na rastliny, obyčajne v máji a júni, keď sa voda ohreje aspoň na 15°C. Do rozmnožovania sa zapájajú približne trojročné ryby. Plodnosť ikernačiek závisí od ich veľkosti, veľké samice môžu naklásť až 1,7 milióna ikier. Napriek tomu, že sa kapor rybničný v našich vodách prirodzene neresí, drvivá väčšina rýb vo voľných vodách, nehovoriac už o rybníkoch, pochádza z umelého odchovu. V prírodných podmienkach je totiž úmrtnosť vyliahnutého plôdika i malých kapríkov obrovská – viac než 90 %, v špecializovaných rybochovných zariadeniach podstatne nižšia. Aj vďaka ľudskej starostlivosti môžu naši športoví rybári z voľných vôd každoročne uloviť okolo 700 ton tejto najžiadanejšej ryby. Samozrejme, že z rybníkov putuje kapor aj na naše stoly. Po jesenných výlovoch sú ryby, obyčajne trojročné, umiestnené do sádok, kde sa v prúdiacej vode „vyčistia“ a ich mäso sa zbaví typického bahnitého pachu. Keďže tu nie sú kŕmené, v podstate schudnú a ich tukové zásoby sa dosť výrazne znížia. Preto nemožno odporúčať vypúšťanie oslabených vianočných kapríkov do prírody, kde mnoho z nich do jari uhynie.

Na záver ešte pripomeniem, že pôvodný divý dunajský kapor – sazan, je u nás hodnotený ako ohrozený druh, podľa platnej legislatívy patrí medzi chránené druhy a jeho spoločenská hodnota bola stanovená na 40 000 Sk.





Hodnotenie: 90%, 2 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

RNDr. Jozef MájskyAbsolvent biológie na Prír. fakulte UK v Bratislave. Pracuje ako zoológ na Správe CHKO Biele Karpaty. Medzi jeho vášne patrí akvaristika a návšteva trópov. Svoje pozorovania z prírody u nás i v zahraničí publikuje v populárno-náučných periodikách.

Diskusia: Kapor ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Kalendár prírody



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií