Vodnár potočný
(Cinclus cinclus)
19. 01. 2009
Vodnár potočný (Cinclus cinclus, v staršej literatúre nazývaný aj vodnár obyčajný, ľudovo volaný aj „vodný škorec“, patrí k tým operencom, ktoré nie nápadné sú ani veľkosťou, ani farbou.
Vodnár potočný
Ako už napovedá sám názov, život tohto vtáka je spojený s vodným prostredím. Fotoobjektív ho zachytil na rieke Poprad vo východnej časti podtatranského mestečka Svit.
Vyskytuje sa v hornatých krajoch Európy, Ázie a severnej Afriky. Žije pri čistých tečúcich vodách, najmä blízko vodopádov a prameňov i na hornom toku väčších riek, ako i pri iných vodách, ktoré v zime nezamŕzajú. Často sedáva na balvane v bystrine. Lieta nízko a rýchlo nad vodou, pričom sa ozýva ostrým kovovým „klink- klink“, „zit-zit“ alebo vŕzgavým, ale príjemným a švitorivým trilkovaním.
Veľkosť jeho tela dosahuje 17-18 cm, čo zodpovedá približne rozmerom škorca. Telo je veľmi zavalité, chvost krátky. Hrdlo a hruď má bielu farbu, ktorá výrazne kontrastuje s hnedočiernym alebo sivočiernym zvyškom tela. Medzi vonkajším vzhľadom samcov a samíc rozdiely nie sú. Vyzerá ako striebrolesklá sklenená guľa, pretože vzduch medzi jemným perím odráža svetelné lúče, čo spôsobuje sklovitý výzor celého operenca. Stavbou je výborne prispôsobený na potápanie a behanie pod vodou. Nosové i ušné otvory si môže zavrieť. Perie má veľmi husté, nepremokavé. Na rozdiel od väčšiny vtákov v kostiach nemá vzduch.
Ako jediný zo spevavých vtákov si potravu zaobstaráva potápaním. Hoci nemá na nohách plávacie blany, vynikajúco pod vodou pláva, pričom sa poháňa krídlami. Vchádza na dno vôd a tam si zbiera obživu, ktorú tvorí hmyz, príležitostne i mlaď pstruhov. Dokáže sa kŕmiť i v zime, neodlieta - patrí medzi stále vtáky.
Hniezdi dva razy do roka. Hniezdo si vytvára z machu alebo mäkkých stebiel trávy. Býva veľké, guľovité. Stavajú ho obaja partneri. Nachádza sa v blízkosti vody pod koreňmi stromov, v zemnej alebo skalnej diere, niekedy i pod vodopádom alebo pod mostom. Z 3 - 8 vajec sa po 15 - 17 dňoch vyliahnu mláďatá. Rodičia ich kŕmia v hniezde 23- 24 dní a po opustení hniezda ešte ďalšie 4 týždne. Zaujímavosťou je, že mladé vodnáre sa vedia potápať skôr ako dokážu lietať.
Odborníci ho zaraďujú triedy vtáky (Aves), do radu spevavce, resp. inak nazývaného aj vrabcotvaré (Passeriformes), do čeľade vodnárovité (Cinclidae).
Vodnár potočný patrí k zákonom chráneným živočíchom, druhom národného významu. Podľa vyhlášky číslo 24 / 2006 je spoločenská hodnota jedného jedinca 10 000 Sk, čo je 332 €. .
Vodnár potočný
foto: Danica Božová
Vyskytuje sa v hornatých krajoch Európy, Ázie a severnej Afriky. Žije pri čistých tečúcich vodách, najmä blízko vodopádov a prameňov i na hornom toku väčších riek, ako i pri iných vodách, ktoré v zime nezamŕzajú. Často sedáva na balvane v bystrine. Lieta nízko a rýchlo nad vodou, pričom sa ozýva ostrým kovovým „klink- klink“, „zit-zit“ alebo vŕzgavým, ale príjemným a švitorivým trilkovaním.
Veľkosť jeho tela dosahuje 17-18 cm, čo zodpovedá približne rozmerom škorca. Telo je veľmi zavalité, chvost krátky. Hrdlo a hruď má bielu farbu, ktorá výrazne kontrastuje s hnedočiernym alebo sivočiernym zvyškom tela. Medzi vonkajším vzhľadom samcov a samíc rozdiely nie sú. Vyzerá ako striebrolesklá sklenená guľa, pretože vzduch medzi jemným perím odráža svetelné lúče, čo spôsobuje sklovitý výzor celého operenca. Stavbou je výborne prispôsobený na potápanie a behanie pod vodou. Nosové i ušné otvory si môže zavrieť. Perie má veľmi husté, nepremokavé. Na rozdiel od väčšiny vtákov v kostiach nemá vzduch.
Ako jediný zo spevavých vtákov si potravu zaobstaráva potápaním. Hoci nemá na nohách plávacie blany, vynikajúco pod vodou pláva, pričom sa poháňa krídlami. Vchádza na dno vôd a tam si zbiera obživu, ktorú tvorí hmyz, príležitostne i mlaď pstruhov. Dokáže sa kŕmiť i v zime, neodlieta - patrí medzi stále vtáky.
Hniezdi dva razy do roka. Hniezdo si vytvára z machu alebo mäkkých stebiel trávy. Býva veľké, guľovité. Stavajú ho obaja partneri. Nachádza sa v blízkosti vody pod koreňmi stromov, v zemnej alebo skalnej diere, niekedy i pod vodopádom alebo pod mostom. Z 3 - 8 vajec sa po 15 - 17 dňoch vyliahnu mláďatá. Rodičia ich kŕmia v hniezde 23- 24 dní a po opustení hniezda ešte ďalšie 4 týždne. Zaujímavosťou je, že mladé vodnáre sa vedia potápať skôr ako dokážu lietať.
Odborníci ho zaraďujú triedy vtáky (Aves), do radu spevavce, resp. inak nazývaného aj vrabcotvaré (Passeriformes), do čeľade vodnárovité (Cinclidae).
Vodnár potočný patrí k zákonom chráneným živočíchom, druhom národného významu. Podľa vyhlášky číslo 24 / 2006 je spoločenská hodnota jedného jedinca 10 000 Sk, čo je 332 €. .
Názory na článok: Vodnár potočný
Dobry den,
venujem sa mapovaniu vodnara potocneho v okoli Popradu a casto chodievam na usek rieky Poprad medzi Popradom a Svitom. Momentalne je tu dost velka zimujuca populacia, naratal som ich na useku asi 6km cca 20 jedincov. Dokonca aj jednu volavku popolavu som registroval v priebehu 2 tyzdnov.
Velmi ma potesil vas prispevok o vodnarovi aj zaber je velmi podareny, to svetlo vyzera byt ranne.
Jedine co je zarazajuce je ten neporiadok v samotnom toku a v brehovych porastoch, kazi to esteticky dojem uz aj tak regulovaneho toku.
Rad by som zorganizoval taky maly enviroprojekt v spolupraci mesta Svit a Poprad, miestnej rybarskej org. a SAZP, ktoreho cielom by bolo vycistenie samotneho toku od spiny a neporiadku, skvalitnenie brehovych porastov a ak sa podari, tak aj nainstalovat naucne tabule s enviromentalnou tematikou.
Kedze je tu velka frekvencia cyklistov, korculiarov a chodcov, tak bi to bola velka sanca pozdvihnut enviromentalne povedomie obyvatelov.
Ak by ste mali zaujem o spolupracu, tak mi dajte vediet e-mailom.
venujem sa mapovaniu vodnara potocneho v okoli Popradu a casto chodievam na usek rieky Poprad medzi Popradom a Svitom. Momentalne je tu dost velka zimujuca populacia, naratal som ich na useku asi 6km cca 20 jedincov. Dokonca aj jednu volavku popolavu som registroval v priebehu 2 tyzdnov.
Velmi ma potesil vas prispevok o vodnarovi aj zaber je velmi podareny, to svetlo vyzera byt ranne.
Jedine co je zarazajuce je ten neporiadok v samotnom toku a v brehovych porastoch, kazi to esteticky dojem uz aj tak regulovaneho toku.
Rad by som zorganizoval taky maly enviroprojekt v spolupraci mesta Svit a Poprad, miestnej rybarskej org. a SAZP, ktoreho cielom by bolo vycistenie samotneho toku od spiny a neporiadku, skvalitnenie brehovych porastov a ak sa podari, tak aj nainstalovat naucne tabule s enviromentalnou tematikou.
Kedze je tu velka frekvencia cyklistov, korculiarov a chodcov, tak bi to bola velka sanca pozdvihnut enviromentalne povedomie obyvatelov.
Ak by ste mali zaujem o spolupracu, tak mi dajte vediet e-mailom.
MartinDátum: 11.02.2009
