Podkovár malý
(Rhinolophus hipposideros)
02. 02. 2009
RNDr. Jozef MájskyAbsolvent biológie na Prír. fakulte UK v Bratislave. Pracuje ako zoológ na Správe CHKO Biele Karpaty. Medzi jeho vášne patrí akvaristika a návšteva trópov. Svoje pozorovania z prírody u nás i v zahraničí publikuje v populárno-náučných periodikách.
Pre svoj neobvyklý spôsob pohybu – lietanie, a to aj počas najtmavších nocí, sú netopiere dobre známe už malým deťom. Tieto zvláštne cicavce sa vyznačujú aj ďalšími unikátnymi prispôsobeniami, predovšetkým orientáciou pomocou echolokácie, ako aj pravým zimným spánkom.
Podkovár malý
Pre všetky podkováre (rod Rhinolophus) sú typické blanité výrastky na nose, ktoré sú súčasťou ich echolokačného zariadenia a pravdepodobne sa podieľajú pri nasmerovaní ultrazvukových vĺn. Podľa nich dostali aj svoje pomenovanie. Na rozdiel od ostatných našich netopierov, visia podkováre pri zimovaní voľne prichytené na podklade pomocou prstov zadných nôh, pričom majú telo úhľadne zabalené do lietacích blán. Počas hibernácie v jaskyniach, prípadne opustených štôlňach a pivniciach (október - apríl), môže ich telesná teplota klesnúť až pod +1oC. V tomto čase strácajú asi 20-30 % telesnej hmotnosti. Optimálna teplota pre ich zimovanie je 5-12oC, neznášajú prievan.
Z troch u nás žijúcich podkovárov je najmenším, ale zároveň i najhojnejším druhom podkovár malý (3-9 g). Tento druh, ktorý je rozšírený po celom území Slovenska až do výšky 900 m n.m., vytvára po prebudení na jar letné kolónie (5-15 samíc) obyčajne v ľudských stavbách, najčastejšie na povalách starých budov. Aj keď párenie prebieha v septembri - októbri, vývin oplodneného vajíčka začína až na jar (tzv. utajená gravidita) a asi po 75-tich dňoch gravidity sa samičke narodí jedno mláďa.
Je zaujímavé, že okrem páru mliečnych bradaviek má samička aj dva kožné výrastky, tzv. nepravé bradavky, na ktorých je mláďa prichytené – a to aj počas letu, keď jeho matka loví v okolí úkrytu nočný hmyz (hlavne dvojkrídlovce a motýle). Mláďatá sa osamostatnia asi po šiestich týždňoch. Aj keď väčšinou dospievajú až v nasledujúcom roku, niektoré samičky sa môžu spáriť už v roku svojho narodenia. V priemere sa tento netopier dožíva 3-4 roky, maximálny zistený vek je 18 rokov. Podkovár malý lieta obyčajne nízko nad zemou (3-5 m), denne, či skôr nočne, spotrebuje 3-5 g potravy.
Podobne ako ostatné druhy netopierov, aj podkovár malý patrí medzi chránené druhy našej fauny. Tento druh európskeho významu je ohrozený hlavne v dôsledku rušenia jeho letných (opravy budov) i zimných kolónií (jaskyniari), resp. poškodzovaním až likvidáciou vhodných úkrytov.
Podkovár malý
foto: RNDr. Jozef Májsky
Z troch u nás žijúcich podkovárov je najmenším, ale zároveň i najhojnejším druhom podkovár malý (3-9 g). Tento druh, ktorý je rozšírený po celom území Slovenska až do výšky 900 m n.m., vytvára po prebudení na jar letné kolónie (5-15 samíc) obyčajne v ľudských stavbách, najčastejšie na povalách starých budov. Aj keď párenie prebieha v septembri - októbri, vývin oplodneného vajíčka začína až na jar (tzv. utajená gravidita) a asi po 75-tich dňoch gravidity sa samičke narodí jedno mláďa.
Je zaujímavé, že okrem páru mliečnych bradaviek má samička aj dva kožné výrastky, tzv. nepravé bradavky, na ktorých je mláďa prichytené – a to aj počas letu, keď jeho matka loví v okolí úkrytu nočný hmyz (hlavne dvojkrídlovce a motýle). Mláďatá sa osamostatnia asi po šiestich týždňoch. Aj keď väčšinou dospievajú až v nasledujúcom roku, niektoré samičky sa môžu spáriť už v roku svojho narodenia. V priemere sa tento netopier dožíva 3-4 roky, maximálny zistený vek je 18 rokov. Podkovár malý lieta obyčajne nízko nad zemou (3-5 m), denne, či skôr nočne, spotrebuje 3-5 g potravy.
Podobne ako ostatné druhy netopierov, aj podkovár malý patrí medzi chránené druhy našej fauny. Tento druh európskeho významu je ohrozený hlavne v dôsledku rušenia jeho letných (opravy budov) i zimných kolónií (jaskyniari), resp. poškodzovaním až likvidáciou vhodných úkrytov.
Názory na článok: Podkovár malý
