Pán Šlinský, ako ste ukončili minulú sezónu a čo plánujete na rok 2009? Pokiaľ ide o osivo, používate ho v BIO kvalite alebo akú máte v tomto smere skúsenosť?
Sezóna sa pre nás končí v októbri. Vykopali sme ešte mrkvu, pripravili záhony a potrebné veci na novú sezónu. Od začiatku februára začíname s predpestovaním priesad, takže ani nebude príliš veľa času „lelkovať“.
Čo sa týka osiva, tak v tomto smere som sa nakoniec rozhodol preferovať jednoznačne sortiment ponúkaný šľachtiteľskou a semenárskou firmou SEMO Smržice. Ich odrody sa osvedčili v podmienkach strednej Európy a široký sortiment druhov a odrôd uspokojil moju potrebu po pestrosti. Nezanedbateľným aspektom je aj vysoká profesionálna úroveň. Skrátka sejem len osivo zo SEMO Smržice. Majú v ponuke aj osivo v BIO kvalite, avšak sortiment je v porovnaní so štandardnou ponukou výrazne redukovaný a cena neprimerane vysoká. Aj na príklade osiva zeleniny je dobre viditeľná skutočnosť, do akej miery byrokracia v BIO komplikuje veci, ktoré prakticky nie sú problémom a necháva bokom veci, ktoré prakticky naozaj problémom sú. Ale to je už nad rámec toho, o čom sa tu momentálne bavíme. Takže to zhrniem. Pestovať a ponúkať budeme zeleninu z celého sortimentu, ktorý ponúka SEMO Smržice. Do akej miery je to v súlade s BIO-byrokraciou budem riešiť, keď budem mať ošetrené BIO-logické, etické a sociálne záležitosti súvisiace s trvalo-udržateľným pestovaním a odbytom zeleniny.
V súčasnosti nefungujete v systéme certifikovaného ekologického poľnohospodárstva. Hovoríte o BIO BIO kvalite vs. BIO BYRO kvalite, o trvalo-udržateľnom pestovaní – a tiež o pohľade z očí do očí... Kde sa teda podľa Vás rodí dôvera spotrebiteľa k pestovateľovi, resp. čo je najväčšou zárukou kvality produkcie?
Osobne som presvedčený, že na to, aby ľudia konali dobro, nepotrebujú žiadne inštitúcie. Bezpochyby idea trvalej udržateľnosti je dobrá a tak na jej realizovanie potrebujeme viac dobré chcenie než inštitúciu. Nie nadarmo sa hovorí, že inštitucionalizovaná idea sa stáva ideológiou a zatiaľ čo idey dostávame, ideológie dostavajú nás.
Inštitucionalizovaním ekologického poľnohospodárstva sa pre mňa ako pestovateľa zeleniny nič z toho, čo je v tomto odvetví problémom, nevyriešilo. Naopak, pribudli mi nič neriešiace povinnosti a ešte viac sa skomplikovalo riešenie mnohých predtým nekomplikovaných veci. Tak som sa z neho nechal vyradiť. Teraz, keď konečne budem môcť prakticky preukázať životaschopnosť systému AgroKruh, prehodnotím aj svoje opätovné zaradenie sa do inštitucionalizovaných štruktúr ekologického poľnohospodárstva. Hlavne z dôvodu odbytu do verejnej obchodnej siete. Na značku BIO dnes už ľudia reagujú, lenže byrokrati si ju privlastnili formou zákona.
V každom prípade však platí, že zelenina z AgroKruhu je viac než len BIO. Ako to chcem dosiahnuť a zabezpečiť, som už dávnejšie zverejnil na www.agrokruh.net. Pre ostatných, čo chcú byť len „IN“ alebo „TRENDY“, nech sa páči BIO aj s pečiatkou, ktorá garantuje, že nič, čo by bolo v rozpore so zákonom o ekologickom poľnohospodárstve, sa na kontrolovanom podniku nepodarilo byrokratom preukázať, a tak si „BIOvšetkomožné“ môžu drahšie nakúpiť v obchodných reťazcoch. S výnimkou širokého sortimentu čerstvej zeleniny z miestnej produkcie od pestovateľa, ktorého osobne poznáte a miesta, ktoré vďaka jeho práci a Vašej podpore bude prospievať a prispievať k rozvoju kvality života a nielen zisku obchodníkov a štatistike byrokratov.
Takže ak mám stručne a jasne odpovedať na otázku, čo je najväčšou zárukou kvality produkcie, tak to je jednoznačne ĽAHKO ROZPOZNATEĽNÁ DôVERYHODNOSŤ. Tú je však možné získať len formou priamej osobnej skúsenosti s priamym kontaktom na pestovateľa a farmu, a nie prostredníctvom sprostredkovaných informácií od byrokratov a inštitúcií.
Budovanie inštitúcií, ktorými sa spoločnosť snaží obmedzovať prirodzenú ľudskú sebeckosť, by možno bolo vhodnejšie nahradiť budovaním inštitúcií, ktoré by umožnili rozvíjať rovnako prirodzené ľudské cnosti. To napísal Matt Ridley v knihe „Původ ctnosti“ a ja sa k tomu otvorene hlásim a prakticky konám.