Šafran karpatský
(Crocus heuffelianus)

Prírodovedci ho zaraďujú k jednoklíčnolistovým krytosemenným rastlinám do čeľade kosatcovité (Iridaceae).

Patrí k trvácim bylinám, zimu prežíva podzemnou bazálnou hľuzou.

Nápadný je veľkým fialovým kvetom, ktorého okvetné lístky majú na hornom okraji tmavé škvrny. Opeľuje ich hmyz (včely). Po opelení a oplodnení z kvetu vzniká plod - trojpuzdrová tobolka s mnohými guľatými semenami, dozrieva na predĺženom stvole nad zemou.

Listy dorastajú až po odkvitnutí kvetov, sú úzke, čiarkovité, trávovitého vzhľadu s bielym pásikom, dlhé asi 20 cm.

Rozkvitá veľmi skoro na jar, často ešte v topiacom sa snehu. Kvitne od marca do mája.

Rastie od pahorkatín až po podhorský stupeň. Obľubuje vlhké lúky a lesné čistinky. Je dosť vzácny, ale na vyhovujúcich lokalitách ho často môžeme pozorovať v skupinách, ktoré obsahujú obrovský počet jedincov.

Svojou nádherou láka najmä deti, ale pozor! I táto jarná bylina je jedovatá. Jedovatou časťou sú blizny piestika, ktoré obsahujú toxickú látku protokrocín. Po zjedení spôsobuje bolesti hlavy, závraty, zvracanie a hnačky. U žien vyvoláva krvácanie z maternice. Otravy boli pozorované u zberačov blizien a u žien, ktoré ho zneužili ako látku vyvolávajúcu potrat.

Pestuje sa i v záhradkách, ale vo voľnej prírode je zákonom chránený. Jeho spoločenská hodnota je 300 Sk (zákon č. 24 / 2003).

---