Pred druhým kolom prezidentských volieb 2009

Milí priatelia,

Iveta Radičová v čase socializmu podpísala známu občiansko-ochranársku výzvu Bratislava nahlas i protestný list prezidentovi Husákovi proti uväzneniu piatich známych disidentov. Tieto statočné postoje zaujala vo vedomí, že jej môže hroziť perzekvovanie a jej dráha sociologičky môže byť vážne ohrozená.

Aj ona si ctí hodnoty Novembra, ale si ich neprivatizuje. Aj ona nesie ďalej jeho étos. Iveta Radičová nemusí spĺňať všetky predstavy Františka Mikloška a jeho voličov, ale určite spĺňa väčšiu časť predstáv o spoločnom dobre a o dobrom prezidentovi. Ignorovať druhé kolo je nezodpovedný hazard a zároveň smutný koniec jedného politického príbehu. Je nahrávaním na víťazstvo bezcharakternosti a na udržiavanie modelu komunistickej a mečiarovskej minulosti a populistickej a nacionalistickej prítomnosti. Nevidieť rozdiel medzi dvomi finálovými súpermi je slepota. Klásť ich na jednu, ignorovanú úroveň, je urážkou slušnejšieho. Vidieť menšie alebo väčšie zlo všade mimo svojho úzkeho kruhu je pýcha.

Akosi sme si na Slovensku zvykli, že agresivita, útočenie, konfrontačný štýl patrí k politickému zápasu. Iveta Radičová však ukázala, že k politike môže a musí patriť slušnosť, noblesa a politická kultúra. Odkryla tie hodnotové rezervy, ktoré slovenská politika popri všetkých jej pokriveniach našťastie ešte stále má. Tieto hodnoty zjavuje svojím vystupovaním, svojou osobnostnou kultúrou. A tieto hodnoty dokáže predkladať a pripomínať spôsobom tak potrebnej nepolitickej politiky aj v prípade zvolenia ako hlava štátu.

Ivan Gašparovič kedysi prednášal komunistické právo a v polovici deväťdesiatych rokov bezcharakterne sekundoval pri nevídanom pošľapávaní hodnôt slobody a demokracie. Z jeho z mečiarovskej minulosti ešte aj dnes mrazí a zo správania sa jeho politických podporovateľov a z ich rétoriky aj v týchto dňoch plnej žlče, klamstiev a nenávisti musí byť slušnému človeku horšie než zle.

Ivetu Radičovú poznám už dlhé roky, ešte z čias, keď ešte žil môj dobrý kamarát a jej manžel Stano Radič. Stojím pri nej a viem, že čeliť neustálym agresívnym útokom nie je ľahké. Ona to však zvláda príkladne. Nehovorím to ako človek, ktorý by sa na toto dianie díval z úctivej diaľky. Je pre mňa cťou, že tento jej príbeh môžem sprevádzať aktívne a zblízka.

Viem, že mnohí váhajú, či to má zmysel, iných to až tak veľmi nezaujíma a zas iní vo finále nenachádzajú ideálneho kandidáta. Chcel by som všetkých váhajúcich s úctou pred ich vnútornou slobodou a s rešpektom pred ich rozhodnutím poprosiť, aby sa predsa len rozhodli voliť a aby volili slušnosť, inteligentnosť, politickú kultúru v osobe Ivety Radičovej. Chcem tiež poprosiť všetkých, ktorí v prvom kole dali hlas Františkovi Mikloškovi, aby aj napriek ich možným výhradám voči Ivete Radičovej v druhom kole šli voliť a jej voľbou potvrdili, že ani im nie je jedno, kto a akým spôsobom ich ako občanov tejto krajiny reprezentuje.

Sme blízko vytúženej zmeny. K nej je však potrebná ochota každého z nás. Zvlášť prvovoliči môžu mať dobrý pocit, že už svojimi prvými voľbami pomohli k zmene, na ktorú budeme všetci hrdí.

V hre je teda veľa. Máme príležitosť odmietnuť obraz bezcharakternosti v osobe Ivana Gašparoviča a uprednostniť obraz slušnosti, čistej minulosti a politickej kultúry v osobe Ivety Radičovej. Skúsme to spoločne.

Bratislava 25. marca 2009

Ján K. Balázs