BIO spotrebiteľ

Indikátory životného prostredia v EU - 2009

28.05.2009 05:46
V apríli 2009 vydala Európska komisia pre životné prostredie leták prezentujúci 10 indikátorov životného prostredia, ktoré upozorňujú na trendy v oblasti životného prostredia, vrátane ekologického poľnohospodárstva. Čo myslíte, poukazujú indikátory na pozitívne či skôr negatívne trendy?

V úvode materiálu sa hovorí: Čisté a zdravé životné prostredie (ŽP) je základný predpoklad, ak chceme dosiahnuť blahobyt a prosperitu pre nás a naše deti. Podpora vysokej úrovne ochrany ŽP a zlepšenie kvality ŽP je jednou zo základných úloh uvedených v Európskej zmluve. Táto zmluva tiež vyžaduje, aby ochrana ŽP bola súčasťou ďalšej politiky v rámci Európskeho spoločenstva, s cieľom podporiť udržateľný rozvoj.

Podľa troch štúdií Eurobarometra v roku 2008, Európanom veľmi záleží na životnom prostredí:

  • 96% Európanov hovorí, že ochrana ŽP je pre nich osobne dôležitá a trápia ich globálne problémy ŽP ako klimatické zmeny, znečistenie vody a vzduchu;
  • 75% respondentov považuje klimatické zmeny/globálne otepľovanie za veľmi vážny problém a 62% si myslí, že je to 2. najvážnejší problém, akému svet musí čeliť;
  • takmer 7 z 10 obyvateľov Európy vníma ako veľmi dôležitý globálny problém pokles a možné vyhynutie živočíšnych druhov, flóry a fauny, miest výskytu a ekosystémov.

Za posledných 30 rokov EU a jej členské štáty prijali rad environmentálnych opatrení zameraných na zlepšenie a ochranu životného prostredia. Či sa to darí, EU sleduje pomocou
10 indikátorov, ktoré výstižne vyjadrujú pokrok - alebo jeho nedostatok - pri plnení cieľov na ochranu ŽP. Indikátory odrážajú trendy, týkajúce sa štyroch prioritných oblasti životného prostredia, vyplývajúcich zo 6. Environmentálneho akčného programu EU (2002-2012):
 

  1. Boj s  klimatickými zmenami;
  2. Ochrana prírody a zastavenie straty biodiverzity;
  3. Zníženie environmentálnych dopadov na zdravie;

Zvrátenie neudržateľného manažmentu prírodných zdrojov a odpadu. 

Indikátory z roku 2009 odhaľujú, že vo väčšine oblasti sa dosiahlo len malé zlepšenie, pričom len jediný indikátor poukazuje na postup smerom k dosiahnutiu stanovených cieľov.
 
Vývoj jednotlivých indikátorov v čase je zobrazený na grafoch, pričom farba názvu indikátora znázorňuje:
- červená: nepriaznivý vývoj, nedarí sa zvrátiť znepokojujúce trendy a ciele sa pri takomto vývoji pravdepodobne nepodarí splniť (kde sú stanovené);
- oranžová: trendy sú nejasné, celkovo problémy pretrvávajú, i keď niekde sú aj úspechy;
- zelená: pozitívny vývoj, znepokojivé trendy sa podarilo zvrátiť, EU je na ceste k splneniu cieľov (kde sú stanovené)

Indikátory a ich hodnotenie
1. Klimatické zmeny - emisie skleníkových plynov (zelená)
2. Objem dopravy (červená)
3. Spotreba energie (oranžová)
4. Elektrina z obnoviteľných zdrojov (červená)
5. Biodiverzita - bežné vtáctvo (červená)
6. Rybárstvo - lov prekračujúci bezpečnú hranicu (červená)
7. Ekologické poľnohospodárstvo (oranžová)
8. Komunálny odpad (oranžová)
9. Znečisťujúce látky v ovzduší (oranžová)
10. Kvalita ovzdušia v mestách (červená)
 
Ako to vyzerá s rozvojom ekologického poľnohospodárstva?

Leták uvádza, že v roku 2007 bol podiel ekologicky obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy z celkovej poľnohospodárskej pôdy v 27 krajinách EU 4,1%. Najvyšší podiel pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby má Rakúsko (11,4%), nasledované Lotyšskom (9,8%).

Materiál konštatuje, že i keď je veľký rozdiel v podiele ekologicky obhospodarovanej plochy v krajinách pôvodnej európskej 15-ky (4,6%) a nových krajinách EU (2,99%), ekologické poľnohospodárstvo v nových členských krajinách rýchlo rastie, podobným tempom ako v EU-15 v 90.-tych rokoch.
 
Celkove je však nárast ekologicky obhospodarovanej plochy hodnotený ako nedostatočný (oranžová farba = problémy pretrvávajú, trend je neistý). A to i napriek finančnej podpore ekologického poľnohospodárstva v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky – ako produkčného systému s pozitívnymi účinky na životné prostredie, predovšetkým na ekosystémy a zdravie ľudí.

Kde je problém?

I keď je dobré životné prostredie jednou z priorít ľudí a táto hodnota sa odráža v politike EU, vývoj indikátorov životného prostredia nie je priaznivý. Ako (eko) ďalej?






Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Buďte prvý(á), kto mu dá hlas.

Klaudia MedalováOd roku 2001 pracuje v Centre environmentálnych aktivít ako koordinátor aktivít na podporu rozvoja ekologického poľnohospodárstva. Stála tiež pri zrode klubu priateľov ekologického poľnohospodárstva Klubu BIO PaPa v Trenčíne.

Diskusia: Indikátory životného prostredia v EU ...

    Klaudia, cela EU vratane Slovenska ma plne usta trvalo udrzatelneho rozvoja. 1. Je to fraza, ktora sa absolutne nenaplna obsahom. 2. Neexistuje moznost rozvoja v ziadnom systeme, ktory je charakterizovany obmedzenymi parametrami (aj planeta je konecna, mimochodom , ak si zoberieme "ekologicku stopu" tak jej priemer na 1 obyv Zeme by mal byt 1,8 gha, obavatel SR vsak svojim zivotnym stylom pouzova 3,6 gha t.j. 1,8 gha vykoristujeme). 3. Vsetci rozumni myslitelia miesto trvalo udrzatelneho rozvoja hovoria skor uz o trvalo udrzatelnom USTUPE (je potrebne si precitat Jared Diamod: kolaps, Alan Weisman: Svet bez nas, James Lovelock: Gaia vracia uder ...).

    Postoje europanov su uplne logicke a bezobsazne. Je ovela jednoduchsie nieco vo vseobecnosti deklarovat nez skutocne prakticky, na osobnej urovni, odstranit pricinu tohto dopdu, javu, dosledku ... Vsimni si, kolko ludi viac zaujima tazba dreva v Malajzii (su z toho hrozeni), ale situacia v NAPANTe, TANAPe ... cize doma ... ich neznepokojuje. Vies preco? Lebo doma by nieco museli pre zmenu urobit. Ich podiel na zmene je kontrolovatelny.

    Bezobsaznost takychto prieskumov ilustrujem na otazke: "Triedite doma odpad?" Predstav si, ze 80 % ludi povie ANO a 20 % NIE. Co si sa dozvedela? nic. Nevies podsudit, bez inych vylucovacich otazok nasledovne: kolko ludi sa do tejto polohy stylizuje, lebo je to nekontrolovatelne. Odpoved ANO nehovori nic o frekvencii a kvalite triedenia (ako casto, kolko komodit). Pod taketo ANO spada respondent, ktory 4-krat rocne odvezie do zberu papier a aj ten, ktory doma triedi skoro vsetko.

    Dovolim si tvrdit, ze 98 % obcanov EU ma rada prirodne prostredie, ale len PRIRODA vie, kto z nich v prospech nej kona.

    Rudolf Pado   Reagovať
     
    0
     
    0

    triedenie odpadov, ale nielen !

    ...pol roka som vazil kazdy gram vyprodukovany v domacnosti, a ZKO-20 03 01,....5 kg, teda na osobu a rok 10 kg kazdy clen domacnosti, ktory skoncil na skladke (priemer SR necelych 300 kg), ...a samozrejme, aj predchadzame vzniku odpadov,...striedmo a s uvazenim nakupujeme, aj peskom zajdeme,aj.... atd., aj prirodu "mozeme", aj nieco pre nu robime..., veru, taki su "serpicovci"
    vid galeriu- http://www.nahuby.sk/fotogalerie_autora.php?uzivatel_id=1572
    serpico   Reagovať
     
    0
     
    0



Pridať názor na článok





BIO magazín

Životné prostredie
popis



Najčítanejšie v rubrike



Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií