Indikátory životného prostredia v EU - 2009
Klaudia MedalováOd roku 2001 pracuje v Centre environmentálnych aktivít ako koordinátor aktivít na podporu rozvoja ekologického poľnohospodárstva.
Stála tiež pri zrode klubu priateľov ekologického poľnohospodárstva Klubu BIO PaPa v Trenčíne.
V úvode materiálu sa hovorí: Čisté a zdravé životné prostredie (ŽP) je základný predpoklad, ak chceme dosiahnuť blahobyt a prosperitu pre nás a naše deti. Podpora vysokej úrovne ochrany ŽP a zlepšenie kvality ŽP je jednou zo základných úloh uvedených v Európskej zmluve. Táto zmluva tiež vyžaduje, aby ochrana ŽP bola súčasťou ďalšej politiky v rámci Európskeho spoločenstva, s cieľom podporiť udržateľný rozvoj.
Podľa troch štúdií Eurobarometra v roku 2008, Európanom veľmi záleží na životnom prostredí:
- 96% Európanov hovorí, že ochrana ŽP je pre nich osobne dôležitá a trápia ich globálne problémy ŽP ako klimatické zmeny, znečistenie vody a vzduchu;
- 75% respondentov považuje klimatické zmeny/globálne otepľovanie za veľmi vážny problém a 62% si myslí, že je to 2. najvážnejší problém, akému svet musí čeliť;
- takmer 7 z 10 obyvateľov Európy vníma ako veľmi dôležitý globálny problém pokles a možné vyhynutie živočíšnych druhov, flóry a fauny, miest výskytu a ekosystémov.
Za posledných 30 rokov EU a jej členské štáty prijali rad environmentálnych opatrení zameraných na zlepšenie a ochranu životného prostredia. Či sa to darí, EU sleduje pomocou
10 indikátorov, ktoré výstižne vyjadrujú pokrok - alebo jeho nedostatok - pri plnení cieľov na ochranu ŽP. Indikátory odrážajú trendy, týkajúce sa štyroch prioritných oblasti životného prostredia, vyplývajúcich zo 6. Environmentálneho akčného programu EU (2002-2012):
- Boj s klimatickými zmenami;
- Ochrana prírody a zastavenie straty biodiverzity;
- Zníženie environmentálnych dopadov na zdravie;
Zvrátenie neudržateľného manažmentu prírodných zdrojov a odpadu.
Indikátory z roku 2009 odhaľujú, že vo väčšine oblasti sa dosiahlo len malé zlepšenie, pričom len jediný indikátor poukazuje na postup smerom k dosiahnutiu stanovených cieľov.
Vývoj jednotlivých indikátorov v čase je zobrazený na grafoch, pričom farba názvu indikátora znázorňuje:
- červená: nepriaznivý vývoj, nedarí sa zvrátiť znepokojujúce trendy a ciele sa pri takomto vývoji pravdepodobne nepodarí splniť (kde sú stanovené);
- oranžová: trendy sú nejasné, celkovo problémy pretrvávajú, i keď niekde sú aj úspechy;
- zelená: pozitívny vývoj, znepokojivé trendy sa podarilo zvrátiť, EU je na ceste k splneniu cieľov (kde sú stanovené)
Indikátory a ich hodnotenie
1. Klimatické zmeny - emisie skleníkových plynov (zelená)
2. Objem dopravy (červená)
3. Spotreba energie (oranžová)
4. Elektrina z obnoviteľných zdrojov (červená)
5. Biodiverzita - bežné vtáctvo (červená)
6. Rybárstvo - lov prekračujúci bezpečnú hranicu (červená)
7. Ekologické poľnohospodárstvo (oranžová)
8. Komunálny odpad (oranžová)
9. Znečisťujúce látky v ovzduší (oranžová)
10. Kvalita ovzdušia v mestách (červená)
Ako to vyzerá s rozvojom ekologického poľnohospodárstva?
Leták uvádza, že v roku 2007 bol podiel ekologicky obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy z celkovej poľnohospodárskej pôdy v 27 krajinách EU 4,1%. Najvyšší podiel pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby má Rakúsko (11,4%), nasledované Lotyšskom (9,8%).
Materiál konštatuje, že i keď je veľký rozdiel v podiele ekologicky obhospodarovanej plochy v krajinách pôvodnej európskej 15-ky (4,6%) a nových krajinách EU (2,99%), ekologické poľnohospodárstvo v nových členských krajinách rýchlo rastie, podobným tempom ako v EU-15 v 90.-tych rokoch.
Celkove je však nárast ekologicky obhospodarovanej plochy hodnotený ako nedostatočný (oranžová farba = problémy pretrvávajú, trend je neistý). A to i napriek finančnej podpore ekologického poľnohospodárstva v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky – ako produkčného systému s pozitívnymi účinky na životné prostredie, predovšetkým na ekosystémy a zdravie ľudí.
Kde je problém?
I keď je dobré životné prostredie jednou z priorít ľudí a táto hodnota sa odráža v politike EU, vývoj indikátorov životného prostredia nie je priaznivý. Ako (eko) ďalej?
Názory na článok: Indikátory životného prostredia v EU - 2009
Postoje europanov su uplne logicke a bezobsazne. Je ovela jednoduchsie nieco vo vseobecnosti deklarovat nez skutocne prakticky, na osobnej urovni, odstranit pricinu tohto dopdu, javu, dosledku ... Vsimni si, kolko ludi viac zaujima tazba dreva v Malajzii (su z toho hrozeni), ale situacia v NAPANTe, TANAPe ... cize doma ... ich neznepokojuje. Vies preco? Lebo doma by nieco museli pre zmenu urobit. Ich podiel na zmene je kontrolovatelny.
Bezobsaznost takychto prieskumov ilustrujem na otazke: "Triedite doma odpad?" Predstav si, ze 80 % ludi povie ANO a 20 % NIE. Co si sa dozvedela? nic. Nevies podsudit, bez inych vylucovacich otazok nasledovne: kolko ludi sa do tejto polohy stylizuje, lebo je to nekontrolovatelne. Odpoved ANO nehovori nic o frekvencii a kvalite triedenia (ako casto, kolko komodit). Pod taketo ANO spada respondent, ktory 4-krat rocne odvezie do zberu papier a aj ten, ktory doma triedi skoro vsetko.
Dovolim si tvrdit, ze 98 % obcanov EU ma rada prirodne prostredie, ale len PRIRODA vie, kto z nich v prospech nej kona.
triedenie odpadov, ale nielen !
vid galeriu- http://www.nahuby.sk/fotogalerie_autora.php?uzivatel_id=1572

