Kopytník európsky
(Asarum europaeum)

Pozorný návštevník lesa si na zemi môže všimnúť nenápadnú trvácu bylinu z čeľade vlkovcovité (Aristolochiceae).

Kopytník európsky

foto: Ing. Vladimír Boža

Jeho stonka dosahuje iba 5-10 cm, je poliehavá, plazivá, slabo huňatá. Listy majú tvar konského kopyta, od čoho dostala rastlina rodový názov kopytník. Pretrvávajú počas celej zimy, sú protistojné, vyrastajú na dlhých stopkách.

Kvitne od marca do mája, v chladnejších oblastiach i v júni. Kvety sú veľmi nenápadné, takmer pritisnuté k pôde, často ukryté pod listami. Majú fialovú až červenú farbu. Na jednej stonke vyrastá iba jeden kvet, ktorého kvetný obal je nerozlíšený - okvetné. Tri okvetné lístky sú zrastené. Vo vnútri sa nachádza šesť tyčiniek a jeden piestik. Piestiky dozrievajú ešte pred pukaním peľníc. Kvet je samoopelivý. Po opelení a oplodnení vzniká suchý pukavý plod - tobolka vajcovitého tvaru. Na rozširovaní plodov sa podieľajú mravce a hmyz.

Kopytník európsky patrí k polotieňovým druhom. Vyskytuje sa na čerstvých vlhkejších pôdach, najmä vápenatých. Rastie od nížin až po horský stupeň v bohatých listnatých a ihličnatých lesoch.

U nás je dosť bežným druhom, často tvorí dosť veľké, tiahnuce sa trsy. Okrem strednej Európy ho môžeme nájsť i na juhu nášho kontinentu, na severe v Anglicku a v južnom Švédsku. Rastie i v Malej Ázii a na Sibíri.

Jeho rozkonárený podzemok udržiava pôdu v kyprom stave, a tým napomáha obnove lesa. Jeho výskyt je ukazovateľom dobrých lesných pôd.

V minulosti sa používal v ľudovom liečiteľstve na vyvolanie zvracania.

Silica, ktorú obsahuje, pôsobí dráždivo na kožu. Rastlina je jedovatá - po jej konzumácii dochádza k zvracaniu, poruchám činnosti žalúdka, čriev i obličiek. U tehotných žien môže nastať potrat.