Klasické batériové klietky, v troch alebo štyroch poschodiach na sebe...
Umelé osvetlenie (až 17 hodín denne) simuluje jasný letný deň a vybudzuje
sliepku k vysokej produkcii vajec.
Sliepky - nosnice sú celý rok zavreté v
klietkach, kde majú tak málo miesta, že nemôžu urobiť ani krok. Celý rok
nehybne stoja na jednom mieste, zobú krmivo a kadia cez rošt na bežiaci pás
pod sebou. Takto vydržia žiť jeden rok.
Po jednom roku sú kurčatá natoľko
vyčerpané znášaním vajec, že sa nedajú použiť na ďalšiu znášku, resp. výkrm.
Sú poslané na bitúnok alebo do kafilerického zariadenia.
Genetická selekcia dokázala v prípade brojlerových kurčiat divy - za
posledných 30 rokov sa rast kurčiat skrátil z 80 na 40 dní. Avšak kosti
končatín ostávajú slabé. Prof. Broom z Cambridgeskej univerzity povedal, že
kurčatá sú tak prerastené a na tak slabých končatinách, ako keby 9 ročný
chlapec mal kráčať na nohách 5 ročného dieťaťa. Brojlery sú porážané vo veku
6 týždňov - prirodzená dĺžka života sliepky je 7 rokov.
Počas svojho
krátkeho života nikdy nevideli denné svetlo, zelenú trávu, ani sa nadýchli
vzduchu, ktorý by nebol plný čpavku z ich vlastných výkalov. Ak je život v
preplnených prašných halách bez okien stresujúci, ich prvé a jediné
stretnutie so slnkom nie je iné. Pri vyskladnení hál sú kurčatá zvyknuté na
polotmu chytané za nohy, vynášané von hlavou dolu a napchaté do prepraviek
nákladných áut. V spracovateľskom závode sú potom zavesené za nohy na
bežiaci pás a elektrický prúd a nože končia ich neradostnú existenciu.
Normálne preto, že také bežne
kúpime v obchode. Nenormálne pretože sú za sezónu
15x striekané.
Už ani v pojmoch nemáme jasno. Skoro po celú históriu ľudstva bolo normálne
hospodárenie v súlade s prírodou. To len za posledných 150 rokov sa svet
zbláznil. Nenažranosťou bohatých a mocných, a bezprecedentným ničením
životného prostredia.
Dnes považujeme za "normálne" jabĺčka striekané a
hnojené, ktoré vyzerajú skvele, skoro ako z pásovej výroby. Už sme si zvykli
dokonca aj na to, že im chýba vôňa a chuť... A zdravé biojabĺčka z
ekologických sadov, za ktorých niekoľkonásobnú kontrolu musí ekofarmár
zaplatiť? Radi by sme ich kupovali, ale zdajú sa nám nenormálne drahé...
Dobrý farmár vie, že ak chce s budúcou kravičkou dobre vychádzať, musia si
na seba v rannom období - keď je teliatko niekoľko dní staré (v období tzv.
socializačného imprintingu) - spolu privykať. Teliatko, s ktorým sa v rannom
veku dobre zaobchádzalo, a ktoré občas niekto pohladil, sa v neskoršom veku
ako jalovica alebo kravka nebojí ošetrovateľov a nebráni sa primeranej
manipulácii.
Veľkosť ekofariem zvyčajne umožňuje osobný vzťah majiteľa s každým zvieraťom
na farme - každé má zvyčajne svoje meno a o každé je postarané láskou.
Moja...
Naši priatelia si vybrali život na lazoch. Bývajú v skromnom domčeku, kúria
v peci a v potravinách sú takmer sebestační. Neviem, ako to robia, ale vždy
majú peknú úrodu. Asi preto, že s ničím nebojujú - s burinou ani škodcami.
Rodina je väčšinu dňa spolu v zeleninovej záhrade, pri zvieratách (majú dva
kone, kozy a sliepky) alebo v kuchyni. So svojím životom sú spokojní -
neškodia životnému prostrediu a do veľkej miery sú nezávislí od štátu.
...Aká radosť pre dieťa, keď má po celý deň nablízku nielen oboch rodičov,
ale i ďalších - zvieracích - členov rodiny...