BIO spotrebiteľ

Návšteva biofarmy Veľký Čepčín

11.12.2009 07:46
Čo som zažila a dozvedela sa počas návštevy ekologickej farmy zameranej na pestovanie jabĺk...

V Turčianskej kotline by ste našli 3 ekofarmy. Na južnom okraji v Sklenom sa nachádza farma p. Baláža, kde si môžete zakúpiť hovädzie, bravčové, jahňacie, kozľacie mäso, kurčatá alebo morky, ako aj rascu. Druhá farma (p. Velitsa ) sa nachádza v Rakove - Lehôtka, kde je široký výber mliečnych a syrových výrobkov ako napríklad čerstvé kravské mlieko, zákvas a jogurt, čerstvý syr a údený syr, korbáčiky, bryndzu, vajcia. Posledná z ekofariem sa rozprestiera neďaleko Veľkého Čepčína. Ide o biofarmu jabĺk. A práve na túto farmu vedú moje kroky. Nie je veľmi známa a preto sa vám pokúsim priblížiť jej osud.

Jablká
Jablká
foto: Hanzelová Miriam

Ako som už spomínala, farma je lokalizovaná v blízkosti Veľkého Čepčína. Je obkolesená poľnohospodárskymi plochami, na ktorých sa vo veľkom pestuje repka olejná. Areál je ohraničený plotom popri ktorom rastú majestátne smreky, borovice a smrekovce. To preto, aby jablone neboli vystavené silnému vetru, a aby sem počas zimy nenafúkalo množstvo snehu. Plocha, na ktorej sa rozprestiera sad, je okolo 7 hektárov. O celý chod farmy sa stará Ing. Ľubomír Mizera od roku 1992. Vtedy kúpil pozemok a vysadil 1600 stromčekov jabloní – odrôd Idared, Rubina a Lord Lambourne. Ako som sa dozvedela od pána Mizeru a z internetu, sú to jablká, ktoré dlho vydržia, ak sú dobre uskladnené v chladnej pivnici. Majú peknú farbu, sú pomerne veľké a veľmi šťavnaté a chutné. Jablká Idared majú vysoký obsah vitamínu C a obsahujú veľké množstvo antioxidantov. Ďalšou výhodou je, že ak by sa jablká obili o seba, nemali by zhniť tak rýchlo ako je tomu pri iných odrodách. Certifikát na biofarmu sa vzťahuje na pestovanie jabĺk, ale pán Mizera nasadil aj hrušky a čerešne.

Skleník
Skleník
foto: Hanzelová Miriam

Mala som možnosť vidieť aj vlastnoručne vyrobený skleník, v ktorom rastú paradajky, paprika, reďkovka a vinič. Popri chodníčkoch sa ťahajú plochy pozarastané jahodami – či už záhradnými alebo lesnými. Všetko si to rastie samo, nikde sa nepridávajú umelé hnojivá.

Človek by si povedal, toľká plocha, ako zvládne jedna osoba postarať sa o celý sad? A predsa sa dokáže pán Mizera aj nudiť. Prácu v sade si musí hľadať. Ide o jeho systém pestovania. Jemu sa všetko pestuje samo. Nič netreba hnojiť, rýľovať, kosiť. Pokosí si len chodníčky, aby mal kadiaľ chodiť. Stromčeky boli zamladi poprerezávané a inak nič. Ide o tzv. samorevitalizáciu. Kde tráva narastie, tam zhnije, tam sa rozloží do pôdy a obohatí ju o výživné látky. Týmto spôsobom sa pôda neochudobňuje, ale zostáva vo vyváženom stave s dostatkom humusu. V areáli biofarmy sa robili testy na obsah látok (fosfor, draslík, vápnik, horčík) v pôde, kvôli zaradeniu do zoznamu biofariem. Výskumníci prišli na to, že na území sa vyskytujú o 4% zvýšené hodnoty, aj keď sa tu žiadne hnojivá už 15 rokov nepoužili.

Jablone
Jablone
foto: Hanzelová Miriam

Najviac roboty prichádza na jeseň, keď úroda dozrieva. Na jednom strome je aj 100 kíl jabĺk. Jablone rodili hojne každú sezónu až po zimu 2004, keď boli kmene jabloní výrazne poškodené ohryzom zajacov a hlodavcov. Po predchádzajúce roky tomu tak nebolo, pretože bolo dostatok predátorov. Tým, že poľovníci vystrieľali množstvo líšok, zajace si v hojnom počte mohli pochutnávať na jabloniach. Kedysi sa vraj pán Mizera denne pozeral na líšku cez okno, ako mu chodila do sadu. Dnes už tomu tak nie je. Ďalším výrazným škodcom sú škorce, ktorých je neúrekom, lebo tiež nemajú prirodzeného nepriateľa. Dokážu zničiť až 60 % celkovej úrody. Veľmi ovplyvňujú biodiverzitu vtáctva, pretože ich vytláčajú z územia a požierajú im potravu.

Do roku 2004 sa dali zakúpiť jablká z biofarmy buď predajom z dvora alebo na Mošovskom jarmoku. Predávali sa 1 kilo po 10 korún. Plne naložená vlečka sa vždy dala rozpredať za 15 minút. Ani sa nečudujem, chuťou výborné jablká za tak dobrú cenu. S toľkými jabĺčkami by si však v období jesene sám neporadil a tak mu chodili pomáhať oberať jablone jeho rodičia. Za posledné roky si však od zberu oddýchli, pretože jablone sa ešte nespamätali z poškodenia, ktoré som už spomínala vyššie. Napríklad minulý rok 80% z nich nemalo listy. Zvyšných 20% jabloní, ktoré mali akú takú úrodu, zase pomrzlo. Ale na vlastnú spotrebu sa čosi zachovalo. Teraz zostáva len čakať, kedy sa jablone pozviechajú, aby boli schopné rodiť opäť také množstvá jabĺk ako kedysi.

Bola to veľmi príjemná návšteva. Odchádzala som s novými informáciami a to nielen zo života farmy. Dostala som plnú tašku krásnych jabĺčok a aj nejaké hrušky na koštovku. Poriadne som si ich vychutnala. Poponúkala som aj priateľov, nech vedia, ako chutí také jabĺčko z biofarmy. Samozrejme, že som im k tomu podala siahodlhý výklad mojich zážitkov z biofarmy.

Príspevok vznikol v rámci predmetu Environmentálna výchova






Hodnotenie: 90%, 2 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Hanzelová MiriamŠtudentka Fakulty ekológie a environmentalistiky Technická univerzita vo Zvolene

Diskusia: Návšteva biofarmy Veľký ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Pobyt na ekofarme
    popis



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií