Prístup k tejto ekofarme je možný len autom s vysokým podvozkom, inak riskujete dieru v nádrži, alebo pešo po kamenistej lesnej ceste, ktorá sa zmení na poľnú cestu zbrázdenú kolesami od traktora.

Cesta na farmu

Pohľad na mesto Levoča a Vysoké Tatry

foto: Erik Babej

Myšlienka návštevy ekofarmy sa zapáčila aj ďalším trom nadšencom prírody a keďže bolo nádherné slnečné počasie, robili mi spoločnosť. Naša púť za návštevou farmy sa začala autobusom s konečnou stanicou v meste Levoča, odkiaľ nás nohy niesli poľnou cestou až na úpätie Levočských vrchov. Chlapci nahodili rezké tempo a mne neostávalo nič iné, len ich fučiac nasledovať. Keď sme sa zastavili dychtiac po dúšku vody a otočili sa, naskytla sa nám scenéria ako z obrazu o dokonalosti, v dolinke Levočských vrchov učupené malebné mesto Levoča a nad ňou sa týčiace Vysoké Tatry a to všetko vo farbách jesene. Po hodinke chôdze rezkým krokom sme zbadali domček s niekoľkými prístavbami a drevenou ohradou. Vôbec to nespĺňalo moje predstavy o farme plnej zvierat, pobehujúcich psov, pasúcich sa zvierat a podriemkavajúcich pastierov.

Príchod na farmu

Po pár neistých krokoch som zbadala niekoľkých ľudí, a tak som sa išla opýtať, či som tu správne. Natrafila som na syna pani Zuzany, a tak som sa usvedčila v tom, že taká ekofarma môže nielen rodinne pôsobiť, ale mať aj rodinné zloženie spoločne pracujúce na zveľaďovaní farmy. Prišli nás privítať aj dva farmárske psy, ktorí sa ochotne nechali škrabkať na brucho aj keď ten väčší z nich nás najskôr hodnú chvíľu pozoroval, ale nakoniec aj on podľahol škrabkaciemu pokušeniu.

Obhliadka farmy

Okolie ekofarmy Odorica

foto: Štefan Mnich

Pani Zuzana ešte dokončovala obed, a tak sme sa vybrali na obhliadku farmy. Samozrejme, že ma najviac zajímali zvieratá, a tak sme sa hneď pristavili pri ovciach, ktoré majú vybudovanú úžasnú pivničnú skrýš, kde sa môžu ukryť pred očami farmárov. V tomto ovčom rajóne sa nachádza aj udiareň na syr, v ktorej to rozvoniavalo, aj keď sa tam práve nič neúdilo.

Malé mangalice - Odorica

foto: Štefan Mnich

V pozadí pobehovali sliepky, no bolo tu niečo, čo ma zaujalo viac, neutíchajúce krochkanie. Tak som sa s nadšením vybrala tým smerom a uvidela v bahne si hovejúce mangalice. Hneď vedľa, v jednej z prístavieb, sa na seba tlačili malé prasiatka s kučeravou srsťou. Mali síce iba pár týždňov, no nebáli sa ako zvieratá v bežných hospodárskych družstvách, práve naopak. V ďalšej prístavbe, o pár krokov ďalej, sa nachádzala bohužiaľ už iba jedna kravička plemena jersey a ťažný kôň určený pre prácu na poli. Počas celej obhliadky nás sprevádzali dvaja kocúrikovia - jeden strakatý a ten druhý čierny, o ktorých sa v návale ich prítulnosti niekedy jednoducho nedalo nepotknúť sa. A čo sa týka prostredia obklopujúceho tento majer, je neskutočne nádherné, a tak sa moji traja spoločníci rozpŕchli zachytiť tú nádheru objektívom fotoaparátu a ja som mohla pokojne začať vyzvedať od pani Zuzany o ekofarme Odorica.

Zrodenie ekofarmy

Zuzana Homolová pri práci

foto: Štefan Mnich

Pani Zuzana Homolová predstavuje tretiu generáciu v rodine, ktorá sa venuje pestovaniu byliniek. Ako sama tvrdí: „Bylinky, tie nás živia.“ Jej stará mama bola vychýrená bylinkárka a jej otca k liečivým rastlinám priviedol vzťah k prírode a snaha pomáhať ľuďom. Keď úroda bylín na farme jej otca presiahla spotrebu rodiny i známych, založil si firmu na pestovanie a spracovanie liečivých rastlín.

Názov AFRA je preto odvodený od mena otca pani Zuzany, Andreja Franka. Pani Zuzana sa nevenovala vždy bylinkárstvu, kedysi pracovala ako dispečerka v železničnej a neskôr v cestnej doprave, až neskôr sa vrátila k tejto rodinnej tradícii. Spolu s rodinou a ďalšími troma zamestnancami hospodári na výmere sedem hektárov, z toho na jednom hektári pestuje viac ako tridsať druhov liečivých rastlín. Na ostatnej výmere pestuje pšenicu špaldu, lucernu siatu a jačmeň jarný.

Produkty z ekofarmy Odorica

Získať blahodárne účinky z liečivých rastlín si vyžaduje obrovské množstvo poznatkov a skúseností. Tie sa dedia z generácie na generáciu a zostávajú rodinným tajomstvom. Z byliniek sa vo výrobni, ktorá sa nachádza v Levoči, vyrábajú extrakty a čaje, takže pokiaľ neviete, čo by zabralo na váš zdravotný problém, stačí sa opýtať. Farmárka mi vysvetlila, že bylinky, ktoré pestuje, sú takzvané adaptogény, teda rastliny, ktoré pri pravidelnom užívaní dokážu organizmus ochrániť pred nepriaznivými vplyvmi. Z ponuky produktov si môžeme vybrať sušené čaje ( echinacea, skorocel, arónia...), vonné vankúše, ktoré majú veľmi širokú pôsobnosť a tinktúry, odporúčané pre ich účinnosť. Špecialitou sú takzvané Odorické kvapky určené na celý rad chorobných príznakov od syndrómu únavy až po liečbu poinfarktových stavov. Tieto produkty si záujemcovia môžu zakúpiť v predajni pani Zuzany v Levoči alebo ich ponúka do obchodov na celom Slovensku.

No nič nie je také jednoduché. Na všetko je potrebná ručná práca. Sadenie, zber, sušenie, okopávanie buriny bez požitia chémie... Na ochranu úrody sa používajú vyvážené osevné postupy a správne striedanie plodín s dôrazom na pestovanie trvalých a dočasných trávnych porastov a ďatelinovín. Pani Zuzana je chodiacou reklamou na svoje výrobky, u lekára nebola dvadsaťpäť rokov. Okrem bylín sa na farme od roku 2008 venujú aj výrobe živočíšnych mliečnych výrobkov ako čerstvé kravské mlieko, smotana, maslo, syry, jogurt a mnohé iné, tiež formou domácej zabíjačky aj mäso a mäsové výrobky. Všetky tieto živočíšne výrobky sa dajú zakúpiť aj priamo na ekofarme, no jednoduchšie je zakúpiť si ich v obchode, ale zdravšie je zájsť si po ne priamo na miesto ich vzniku.

Ekotábor Odorica

Každý rok sa na ekofarme Odorica usporadúva ekotábor, na ktorom sa stretávajú ľudia, ktorí preferujú zdravý spôsob života spojený s prácou na farme. Nechýba prehliadka farmy, večer posedenie pri ohni a prírodná sprcha, prednášky o ekologickom poľnohospodárstve, liečivých rastlinách, zdraví, fytoterapii, ale tiež pomoc pri práci na farme, počas celých 10-tich dní pobytu. Každoročné ekotábory sa uskutočňujú v spolupráci s organizáciou Priatelia Zeme. Tento rok sa im podarilo zorganizovať v poradí už štvrtý ekotábor.

Presun vlečky

foto: Denisa Michaliková

Po týchto hodnotných informáciách som sa ohúrená odhodlaním a pracovitosťou rodiny Homolovej, rozlúčila s pani Zuzanou a všetkými členmi tejto čarovnej ekofarmy. Takto vyvedená z omylnej predstavy veľkokapacitnej ekofarmy som sa cestou späť kochala prírodou lahodiacou ľudskému oku. Moji spoločníci zatiaľ stihli nahradiť koníka pri presune vlečky so starými doskami, a tak som aspoň čiastočne mohla vynahradiť pani Zuzane čas, ktorý mi venovala. Prostredie ekofarmy na mňa pôsobilo veľmi upokojujúco. Odchádzala som s pocitom možnej existencie zdravého spôsobu života bez chémie, v súlade s prírodou.

Ďakujem pani Zuzane Homolovej za poskytnutie informácií o ekofarme Odorica a želám jej, aby mala vždy bohatú úrodu a radosť z uzdravovania ľudí. Aktuálne informácie o pôsobení tejto ekofarmy sú dostupné na webovej stránke www.afrabio.sk.

Príspevok vznikol v rámci predmetu Environmentálna výchova.