Chochláč severský je operenec, ktorému budú venované nasledujúce riadky, je medzi ornitológmi nazývaný Bombycilla garrulus.
Zaraďujú ho do radu vrabcotvaré - spevavce (Passeriformes), do čeľade čeľade chochláčovité ( Bombycillidae). Hniezdi na severe Škandinávie a vo východnej Európe v ihličnatých a brezových lesoch. Samica znáša 5 - 6 bielych alebo zelenkastých škvrnitých vajec, na ktorých sedí 12 - 14 dní. Živí sa prevažne dužinou bobuľovitých plodov, ale v lete žerie i hmyz.
Chochláč severský k nám prilieta koncom jesene za potravou vo veľkých kŕdľoch skladajúcich sa z niekoľkých desiatok jedincov. Nebýva to však pravidelne každý rok. Ide o zvláštny typ migrácie - tzv. inváziu. V extrémne veľkých skupinách sa k nám tieto operence sťahujú zvyčajne každé štyri roky. Predpokladá sa, že je to v období, keď rodičia vychovávajú mimoriadne početnú skupinu mláďat, ktorú už na svojom vlastnom území nedokážu uživiť.
Identifikovať tento druh vtáka nie je zložité. Tvarom tela a spôsobom letu pripomína škorca, hlasom - cvrlikaním vzdialene lúčneho koníka, známeho zástupcu hmyzu. Najnápadnejším vonkajším znakom však je veľký chochol, podľa ktorého dostal aj rodové meno - chochláč. V zafarbení samcov sa kombinuje kakaovohnedá farba s čiernou, koniec chvosta je žltý. Na krídlach si môžeme všimnúť žltú, červenú a bielu kresbu. Samica a mláďatá sú menej pestré.
Vidieť Chochláča severského môžeme od konca novembra do začiatku apríla v korunách stromov pri pochutnávaní si na dužinatých plodoch (napr. jarabiny vtáčej), o ktoré sa často delí so skupinou drozdov.
Pozorovateľom sa odporúča vziať na vedomie, že konzumovaná potrava prechádza tráviacou sústavou tohto vtáka veľmi rýchlo a podľa tejto skutočnosti by sa mali aj zariadiť - nestáť priamo pod korunami stromov (pravda, pokiaľ ich cieľom nie je vyslovene skúmanie nestrávených zvyškov, ktoré sú vylučované v kombinácii s močom v kašovitej forme...).
Chochláč severský podľa najnovšej legislatívy tento operenec patrí k chráneným druhom národného významu, pričom spoločenská hodnota jedného jedinca dosahuje 165, 97 €. Jeho pozorovanie je nielen odmenou za trpezlivosť pre prírodovedcov, ale i priam umeleckým zážitkom pre ostatných obdivovateľov.