BIO spotrebiteľ

Prírodné záhrady majú šancu

24.03.2011 08:33
Rozhovor o prírodných záhradách so Štefanom Szabóom, riaditeľom o.z. SOSNA. Spolu s manželkou Silviou už roky „sejú“ semienka zmien a od jesene 2010 realizujú množstvo zaujímavých aktivít v novom Ekocentra s biozáhradou, ktorú vnímajú ako miesto dobré pre zdravie, dušu aj prírodu.
Krásy prírodnej záhrady
Krásy prírodnej záhrady
foto: Silvia Szabóová

1. O postupnom hospodárení „na svojom“ sa v súvislosti s finančnou krízou, nezdravými potravinami a meniacim sa životným prostredním hovorí už dlhšie. To, že sa ľudia vrátia k obrábaniu pôdy, má byť pomocou v ťažších časoch, o ktorých sa predpokladá, že prídu. Je práve určitá sebestačnosť cieľom vytvárania siete prírodných záhrad?

Keď si pozrieme dejiny, tak počas kríz a ťažkých časov bola najdôležitejšou okolnosťou práve sebestačnosť. Starí ľudia si ešte pamätajú časy, keď ľudia počas vojny menili svoje cennosti za vrecko múky. Samozrejme, nechceme vôbec maľovať čerta na stenu a sú nám veľmi vzdialené konšpiračné teórie a podivné spolky, čakajúce na koniec sveta. Ale plná špajza predsa len poskytuje nejaký pocit istoty :-).

2. Aká je to prírodná záhrada? V čom sa odlišuje od „klasickej“?

Tie pojmy sú často nejasné, v skutočnosti klasické záhrady, aké si pamätáme u našich starých mám – tie boli väčšinou klasické aj prírodné. Klasické preto, lebo pestovali tradičnými osvedčenými spôsobmi také odrody zelenín a ovocia, ktoré boli prispôsobené miestnym podmienkam. Zároveň tie záhrady boli prírodné, pretože sa na nich pestovalo bez akýchkoľvek chemikálií, obrábali sa ručne a s láskou. Rástli tam staré vysokokmenné ovocné stromy, ktoré poskytovali nielen chutné a zdravé ovocie, ale vytvárali aj stanovištia pre vtáctvo. Ovocie, zelenina a bylinky tam rástli spolu do značnej miery prirodzeným spôsobom a cítili sme tam harmóniu človeka a prírody. A vždy tam boli nejaké zákutia, ktoré boli tajomné a „divoké“. Kto to zažil, tie obrazy, vône, chute a spomienky v ňom navždy ostanú.

3. Obrábanie pôdy bez chémie a holistický pohľad na prírodu/záhradu ako na fungujúci systém bol kedysi našim predkom prirodzene vlastný. Strácajú sa tieto vedomosti natoľko, že je nutné ich pracne znovuobjavovať a propagovať?

Tieto vedomosti sa žiaľ naozaj rýchlo strácajú. Je to najmä vinou vplyvu reklám, ktoré ľudí veľmi rafinovane presviedčajú o tom, že záhrada – to sú šľachtené trávniky s tujami a bazénom, k čomu treba kosačky, krovinorezy a rôzne iné mašinky. Raz som počul v obchode so záhradkárskymi potrebami takýto rozhovor dvoch starších žien:

- A vy čo kupujete?

- Ále, chcem nejaký prípravok na vyhubenie sedmokrások. Tie sedmokrásky v trávniku – to je taká pliaga!

Musím povedať, že to mnou teda naozaj otriaslo... Podobné je to s pestovaním zeleniny a ovocia – všetky možné umelé hnojivá, postreky a ochranné prostriedky, bez ktorých „sa to nedá“. Vyšľachtené predražené nízkokmenné stromy, ktoré rodia pár rokov a vyschnú, atď. No a mnohí ľudia týmto vplyvom podľahnú. My chceme pomáhať a podporovať ľudí, ktorí sa riadia svojim srdcom a zdravým rozumom.

Záhradné jazierko
Záhradné jazierko
foto: Silvia Szabóová

4. V súvislosti s prírodnou záhradou a biopestovaním sa skloňuje termín Permakultúra. Aké sú jej základné princípy?

Permakultúra vytvára a udržuje poľnohospodársky produktívne ekosystémy, ktoré majú rozmanitosť, stabilitu a odolnosť prírodných ekosystémov. Cieľom je dosiahnuť harmonické spojenie krajiny a ľudí poskytujúce im potraviny, energiu, bývanie a ďalšie materiálne a nemateriálne potreby udržateľnou cestou. Permakultúrny dizajn je systém usporiadania koncepčných, materiálových a strategických komponentov do vzoru, ktorý funguje v prospech života vo všetkých jeho formách. Viac informácií nájdete napríklad na: permakultura.cz

Permakultúra má tri hlavné piliere:

  1. Zdieľaná etika vo forme „starostlivosti o zem“, „starostlivosti o ľudí“ a „spravodlivých podielov“ (čo v skratke znamená uvedomiť si limity populácie a spotreby a na základe toho spravodlivo prerozdeľovať zdroje k ďalšej práci pre starostlivosť o zem a starostlivosť o ľudí). Permakultúra taktiež zdôrazňuje dôležitosť prijatia osobnej zodpovednosti za konanie každého z nás.
  2. Ekologické princípy získané pozorovaním prírodných systémov ekológmi ako Birch a Odum.
  3. Nástroje a procesy dizajnu, ktoré umožňujú jednotlivcom alebo skupinám zostaviť konceptuálne, materiálne a strategické prvky do „vzoru“ alebo „plánu akcie“, ktorý môže byť uskutočnený a udržiavaný s minimom zdrojov.

Filozofia Permakultúry:

  • spolupráce s prírodou, radšej než boja proti nej;
  • dôkladnejšieho a premysleného pozorovania, radšej než prehnaného a bezmyšlienkovitého konania;
  • nazerania na systémy vo všetkých ich funkciách, radšej než požadovaním len jedného produktu z nich;
  • a umožnenia systémom prejaviť ich vlastnú evolúciu.

5. Na Slovensku bolo záhradkárčenie vždy pomerne rozšírené. Veľa ľudí však s obrábaním pôdy a pestovaním prestáva, častým dôvodom má byť fakt, že sa to ekonomicky neoplatí. Kde je problém? Nie je to skôr otázka meniaceho sa životného štýlu spojeného s nedostatkom času? Je možné docieliť, aby sa záhradka „oplatila“?

Odpoviem trocha okľukou. Aby som bol úprimný, ja nemám záujem spolupracovať s niekým, kto sa na všetko pozerá len cez peniaze. My v združení SOSNA hľadáme ľudí, ktorí sa snažia niečo robiť, pretože to, čo robia, je aj DOBRÉ v tom pôvodnom slova zmysle. Pretože odpoveď na detskú otázku „čo je dobré ?“ je jednoduchá – „to, čo podporuje Život vo všetkých jeho podobách, je dobré“. V dnešnom svete je veľa ľudí, ktorí trpia psychickými poruchami, pocitmi nenaplnenosti a zbytočnosti. A je to veľmi často spôsobené práve tým, že nerobia nič zmysluplného...

6. Čo v prípade, že sa niekto (laik) rozhodne založiť si prírodnú záhradku? Odkiaľ treba začať, kde zháňať informácie? Ako plánovať?

Určite musí svoj pozemok dôkladne a čo najdlhšie pozorovať. Aby mu porozumel. Aby pochopil, aká je tam pôda, akým rastlinám sa tam prirodzene darí, aké zvieratá tam chodia, kde sú suché a kde sú vlhké miesta, kde svieti slnko a kde je tieň... Potom môže začať rozmýšľať a plánovať, ako vytvoriť záhradu, ktorá bude rešpektovať všetky prírodné podmienky. Na Slovensku je niekoľko organizácií – už spomínaná asociácia Permakultúry, SOSNA, Alter-Nativa a ďalšie, ktoré organizujú kurzy dizajnu záhrad, organického pestovania a pod.

Pestré dary záhrady
Pestré dary záhrady
foto: Silvia Szabóová

7. Máte nejaké tipy a triky aj pre skúsených záhradkárov, ktorí už majú zabehnutý systém a sú zvyknutí na používanie chemikálií? Treba veci a pohľad na vec meniť postupne, alebo radikálne?

Zo skúsenosti viem, že po rokoch záhradkárčenia klasickým spôsobom človek dospeje k záveru, že tento spôsob je neudržateľný. Poviem niekoľko dôvodov. Prvý je ten, že neustále členov svojej rodiny musíte upozorňovať: „toto nejedz, je to postriekané a ešte neuplynula ochranná doba“. Takže ak chce niekto paradajku, musí si počkať napr. 3 dni. Druhou prekážkou je počasie – uhorky je treba postriekať preventívnym postrekom, ale prší 3 dni, postrek sa nedá urobiť a keď zasvieti slnko, je už po uhorkách – už ich nezachránite. Tretím dôvodom sú financie – keď si zrátate, koľko stoja postreky a uvedomíte si, že kupujete vlastne jedy – teda nič prospešné, je rozhodnuté. Radikálne zatrhnete akúkoľvek chémiu! Záhrada sa spamätúva dva roky – toľko trvá konverzia, kým pôda získa späť všetky živiny, kým sa oživia mikroorganizmy, ktoré pôde dodávajú humus. Takže ak môžem poradiť: zmeňte prístup radikálne, nezľaknite sa polovičnej úrody v nasledujúcom roku, a o dva roky môžete mať rozmanitú, bohatú a zdravú záhradu.

8. Čo môžu urobiť ľudia, ktorí majú len malý kúsok pôdy, prípadne „balkónoví“ pestovatelia, ktorí nevlastnia nijakú? Dá sa začať„revolúcia“ aj v kvetináči?

Samozrejme, pestovať sa dá aj na balkóne, stačí vrece kvalitnej hliny, do ktorého napicháme dierky a vysadíme priesady. Na Slovensku je množstvo záhrad, ktoré sú opustené a kde sa dá s majiteľmi dohodnúť na prenájme, často aj bezplatnom. Každopádne, revolúcia musí začať v hlave, potom sa už nájde aj pozemok.

9. Čo všetko by sa malo v biozáhradke objaviť?

Kompostovisko, aj liečivé rastliny určite patria do prírodnej záhrady. Tu je ešte niekoľko ďalších prvkov, ktoré sú podľa nás vhodné:

Prírodné jazierko

Aby záhrada fungovala ako prirodzený systém, je dobré, aby aspoň 10% plochy zaberala voda. Jazierko láka na záhradu obojživelníky (najmä žaby) a umožňuje im prirodzene sa rozmnožovať, slúži ako priestor pre život vážkam, šidlám, komárom, vodnému hmyzu, slimákom. Je zdrojom vody pre vtáky aj ježkov.

Bylinná špirála

Malá ekoplocha v podobe vyvýšenej špirály je vysadená rastlinami s rôznymi nárokmi na prostredie a pestovanie. Využitím trojrozmerného priestoru získavame väčšiu plochu na pestovanie liečivých rastlín, bylín a korenín.

Kľúčové dierky

Je to špeciálny typ vyvýšených záhonov v tvare kľúčovej dierky. Na tieto záhony nevstupujeme, aby sme neutláčali pôdu; stojíme na chodníčku, z ktorého dosiahneme do každej časti záhonu. Vyvýšený záhon je na rozdiel od obyčajnej plochy zamulčovaný - je preto teplejší a dlhšie udržuje vlahu.

Lesná záhrada

Čerstvé zdravé ovocie všetkého druhu má byť v každej záhrade. Voňavé, šťavnaté, plné chutí. Ovocné stromy a kry v našej záhrade poskytujú svoje plody počas celého roka nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá.

Divočina

No a nezabudnime na to, že aspoň maličká časť záhrady by sa mala nechať pre zvieratá, divé rastliny a pre víly 

10. Zaujímavosťou, ktorá s vytváraním prírodných záhrad súvisí, je aj istá „estetika“, ktorá je ich súčasťou. Čo všetko sa pod týmto dá predstaviť a čo všetko sa dá na záhrade „inštalovať“?

Skôr, než sa pokúsime zadefinovať, čo je "pekné", zadefinujme si, čo je "škaredé".

Smetisko je škaredé, pretože predstavuje totálny chaos, neprítomnosť akéhokoľvek systému, rádu.

Panelové sídlisko je škaredé, pretože obsahuje absolútne pravidelné prvky: kocky, hranoly, priamky a pravé uhly. Podobne je to s intenzívne obrábanými rozsiahlymi poľami, umelo vysadenými monokultúrnymi lesmi a podobne.

Je nutné podotknúť, že v prírode sa prakticky nevyskytujú ani čisto chaotické prvky, ani lineárne a pravouhlé prvky.

Preto sa nám chaos aj absolútne pravidelné prvky zdajú NEPRIRODZENÉ, škaredé. Ľudská tvár, kde by boli pravá a ľavá strana identické, by sa nám zdala čudná.

Prirodzený les je naopak pekný. Pretože les predstavuje HARMÓNIU medzi chaotickými (náhodnými) a pravidelnými prvkami. Je to systém, v ktorom sa vyskytujú a vzájomne dopĺňajú prírodné vzory. A práve takéto systémy vyvolávajú u väčšiny ľudí pocit KRÁSY. Preto, nebojte sa nepravidelností na svojej záhrade – geometrická dokonalosť vašu záhradu iba ochudobňuje a robí ju nezaujímavou, nudnou.

Princíp harmónie bol využívaný aj starovekými a stredovekými staviteľmi ľudských sídiel a chrámov, ale aj jednoduchými staviteľmi vidieckych dreveníc. Títo stavali nie v jednej, ale v štyroch dimenziách: Tá prvá je viditeľná na prvý pohľad – okná, strecha, múry a ich technické prevedenie. Potom prichádza druhá – skrytý význam, inotaj, tajomstvo, o ktorom by mal človek rozmýšľať. Tretia dimenzia je o tom, nakoľko dielo podporuje dobro a bráni zlu, ako zapadá do sveta morálnych zákonov a ako ich upevňuje. A nakoniec ostáva najvyššia dimenzia – obor anagógie – teda ako sa dielo podieľa na harmónii sveta.

Pokiaľ sa vám podarí túto kvalitu použiť pri obnove devastovaných plôch, môžete si byť istí, že ste prispeli k tomu, aby svet bol krajší a stabilnejší.

11. Dôležitou vecou, o ktorej mnohí zrejme nevedia, je možnosť pestovať pôvodné krajové odrody, ktoré sú zhromažďované v tzv. semenných bankách. Prečo a kedy začali vznikať? Ako z nich možno semená získať a kam sa treba obrátiť? Čo všetko sa takto dá získať?

Na Slovensku jestvujú profesionálne a odborne spravované génové banky – napríklad Génová banka Slovenskej republiky v Piešťanoch. SOSNA v rámci Siete prírodných záhrad vytvára Semennú banku, ktorá má slúžiť na zachovanie a rozšírenie starých, krajových a odolných odrôd. Zatiaľ semienka skôr zhromažďujeme, aby sme ich mohli namnožiť. Takže tohto roku ich preto ešte nemôžeme šíriť. Ale v Čechách funguje už dlhé roky organizácia Gengel, od ktorej je možné zakúpiť takéto semienka.

Dúfam, že o pár rokov budeme už aj my šíriť “semienka zmien”.

12. Projekt je určený aj pre školy a školské záhrady. Majú o podobné aktivity dnes školy vôbec záujem?

Áno, zaznamenali sme naozaj veľký záujem škôl z celého Slovenska o tvorbu prírodných záhrad, mnoho škôl sa do projektu aj zapojilo robí prekrásne veci. Materská škola Ďatelinka vo Zvolene, Základná škola v Žiari nad Hronom, ale aj stredné školy zo starej Ľubovne a pod. Aj z okolia Púchova sme zaznamenali záujem a preto sme robili aj úvodný tréning Dizajn prírodných záhrad v spolupráci s CVČ Včielka z Púchova.

ilustračné foto
ilustračné foto
foto: Silvia Szabóová

13. Pre ľudí, ktorí sa chcú na niečo podobné dať, poskytujete aj odborné poradenstvo, možnosť ísť sa na podobné záhrady pozrieť, zúčastniť sa kurzov...Ako sa možno medzi biopestovateľov zaradiť, ako Vás kontaktovať?

V roku 2009 sme založili Sieť prírodných záhrad na Slovensku. Dnes je v nej okolo 200 členov – organizácií, škôl, jednotlivcov. Členovia spolu komunikujú vďaka e-mailovej konferencii. V praxi to znamená, že ak má niekto problém/ otázku, napíše ju do konferencie, každý člen ju dostane e-mailom, a kto vie, môže radiť. Aj odpoveď dostane všetkých 200 členov. Tak sa vzájomne učíme. Ak sa chcete stať členom, stačí sa prihlásiť na paulina.urdova@gmail.com. Sieť má tri regionálne centrá: SOSNA – pre východ, STRUK – pre stredné Slovensko, CEA Trenčín pre západ.

14. Vaše doterajšie skúsenosti so zakladaním prírodných záhrad? Vzrastá záujem ľudí o ne? Aké sú ich skúsenosti, úspechy/neúspechy?

Myslím si, že ľudia v dnešnej dobe berú prírodné záhrady jednak ako relax a krásu dokopy, jednak ako filozofiu, ktorá hovorí o súnáležitosti s prírodou a jednak ako spôsob jesť to, čo si dopestujem a je to pestované bez chémie. Záujem naozaj je. V celoslovenskej sieti prírodných záhrad je okolo 200 ľudí, inštitúcií a vždy tam prebieha živá debata k veci. Ľudia majú záujem o praktické veci - tipy na pestovanie, staré odolné odrody, dizajnérske prvky v záhrade, ako si urobiť to či ono. A čo je dobrá správa, o takýto typ záhrad majú záujem aj mladé rodiny s deťmi. Vždy, keď robíme kurzy, deti sú vítané a je pre ne pripravený špeciálny program. Alebo len tak poletujú po záhrade a majú sa dobre. Sloboda, krása a divočina.

Záujemcovia o program obnovy prírodných záhrad sa viac dozvedia z našej web stránky www.sosna.sk.
Kontaktná osoba : Silvia Szabóová silvia.sosna@gmail.com

(Rozhovor vyšiel v Púchovských novinách)






Hodnotenie: 93.4%, 6 hlasov Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Diskusia: Prírodné záhrady majú ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Predstavujeme
    Predstavujeme... sú tipy na zaujímavé čítanie, výrobky pre Vaše zdravie.



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií