BIO spotrebiteľ

Rez viniča

13.03.2013 05:59
Na konci februára alebo začiatkom marca, záleží podľa počasia, môžeme zastrihať vinič. Najlepšie je, keď už nie sú silné mrazy a v dreve ešte neprúdi miazga.
Odrezky viniča zasadené v parenisku
Odrezky viniča zasadené v parenisku
foto: Alena Pohorencová

Ako odkázal rímsky poľnohospodár Columel: “Keď vinič správne režeš a tvaruješ, prikazuješ mu, aby rodil,“.

A naozaj, rez viniča je dôležitým krokom k bohatej úrode hrozna. Na to, že hrozno má lepšiu úrodu, keď sa zreže, sa prišlo náhodou, keď podľa gréckej legendy osol obhrýzol viničový krík, ktorý v nasledujúcom roku bohato zaplodil.

Rez viniča je opisovaný v mnohých knihách, existuje mnoho spôsobov rezu. Vybrať si ten správny rez a techniku je náročné, preto by bolo dobré, keby vám to niekto ukázal v praxi. Nám pri reze viniča pomáha brat Stano, ktorý navštevuje Záhradnícku fakultu v Lednici.

Odrezky z viniča sa ešte dajú využiť ako úkryty pre živočíchy
Odrezky z viniča sa dajú využiť ako úkryty pre živočíchy
foto: Alena Pohroncová

Najčastejšie používaný je rez na hlavu. Z hlavy nechávame 2 – 3 ťažne, t.j. mladé rodivé jednoročné výhony, na ktorých bude rásť hrozno. Z boku si ešte necháme jeden bočný spiaci púčik pre prípadné neskoré mrazy. V nasledujúcom roku nám poslúži ako záloha pre rez, keď odrodený ťažeň odstránime. Striháme asi 2 cm od posledného púčika, inak by vyschol. Suché výhony odstránime a staré môžeme previesť na mladšie drevo. Na celom kríku by malo ostať 6 – 10 očiek /m?. Platí zásada, že čím viac vinič zrežeme, tým menej bude hrozna, ale strapce budú zase o to bohatšie.

Ak si chceme založiť nový vinohrad, odoberieme si koncové hrubšie jednoročné odrezky, ktoré majú aspoň 3 – 4 očká. Zasadíme ich do skleníka alebo pareniska, pričom 3 očká sú zasadené v zmesi zeminy a piesku a jedno očko je na povrchu. Občas zalejeme, aby pôda úplne nepreschla. Po vyrašení prvých lístkov zalievame a na jeseň môžeme mladé hrozno zasadiť na trvalé miesto.

Ostrihaný vinič
Ostrihaný vinič
foto: Alena Pohroncová

Z odrezaných hrubších vetiev môžeme vybudovať suchú stienku. Stačí ich naukladať na seba, za základ môžeme použiť ploské kamene. Takáto suchá stienka poslúži ako úkryt a slnenie pre rôzne plazy, hlavne jašterice. Tenšie vetvy môžeme prihodiť do kompostoviska alebo dať na kopu konárov a sena, tzv. ježovník, ktorý slúži ako zimovisko pre ježe.







Hodnotenie: 80%, 3 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Alena Pohorencovápovolaním učiteľka. S partnerom sa starajú o prírodnú záhradu. Venujú sa predovšetkým pestovaniu tradičných sort ovocia a jeho spracovaniu.

Diskusia: Rez ...



Pridať názor





BIO magazín

Prírodna záhrada
Tipy pre Vašu prírodnú záhradu plnú života.



Najčítanejšie v rubrike