Prvá práca nás čaká za oknom, už od konca februára si pripravíme postupne zem, nádoby a môžeme si zasadiť semienka na priesady. Najväčšia radosť je predsa len z úrody zo svojich vlastných dopestovaných priesad.

Všetky naše činnosti v záhrade sa snažíme zosúladiť s lunárnym kalendárom. Každoročne si kupujeme výsevný kalendár Marie Thunovej. Podľa neho aj sadíme semienka a presádzame priesady, režeme vinič, sadíme zemiaky a značíme si všetky práce v záhrade. Snažíme sa sadiť podľa luny, ale závisí to často aj od počasia. Určite ale rast rastlín ovplyvňujú fázy Mesiaca, veď týchto zásad sa držali už naši predkovia.

Niekto používa hotovú zem na klíčenie rastlín, ktorú ešte aj dezinfikuje v trúbe na plechu. Ja používam obyčajnú zem zo skleníka, lebo nie je zamrznutá. Nechám ju len v miestnosti trochu zohriať a môžeme sadiť. Prvé sa sadia zeler a paprika, a to už začiatkom februára, pretože hlavne zeler dlho klíči. Začiatkom marca sa dajú sadiť aj rajčiny, baklažány, rôzne letničkové kvety a bylinky.

Semená môžeme mať svoje alebo si ich zakúpiť v obchode. My si odkladáme semienka z tekvíc, slnečnice, zo strukovín, rajčín, kvetín, ... ale niektoré si aj dokupujeme. Dajú sa kúpiť aj morené semená, ktoré sa moria hlavne kvôli ochrane pred hubami a škodcami. Osobne dávam prednosť nemoreným, klíčivosť ostáva rovnaká a veľmi zriedka sa stane, že nám nejaká zelenina nevyklíči. Okrem toho sa do pôdy nedostávajú jedovaté látky z moriva.

Aby nám semienka vyrástli, sadíme ich plytko, len asi 1-2 cm do pôdy. Na začiatku klíčenia môžeme kvetináč zakryť igelitom, aby sme vytvorili teplé, vlhké prostredie. Najlepšie rastú priesady v teplej miestnosti, na svetlom južnom okne. Ideálne je, keď radiátor nie je hneď pod oknom, príp. je stiahnutý na minimum, ale ak máme širokú parapetu, tak by to rastlinám nemalo vadiť.

Po vyklíčení prvých lístkov opatrne zalievame, kvetináč občas pootočíme, aby rastliny nerástli len do jednej strany. Ak sme ich zasadili príliš nahusto, môžeme ich popresádzať po jednotlivých koreňoch (pikírovanie).

Po posledných mrazoch v strede mája (známi ľadoví bratia – Pankrác, Servác, Bonifác) môžeme priesady vysádzať priamo von na stanovište.

Od konca marca, príp. začiatkom apríla
môžeme začať vysievať aj do pripraveného skleníka. Prvý šalát, reďkovka, ale aj ostatné semienka na priesady – brokolica, karfiol, bylinky, tekvice, uhorky...

Kto nemá skleník, môže na prelome marca, hneď ako pôda preschne, vysievať priamo do záhrady špenát, hrach, naklíčené zemiaky, reďkovku, šalát... a po posledných mrazoch už aj všetky priesady. Najlepšie sa v záhrade pracuje, až keď pôda trochu preschne, inak by sme ju veľmi rozbahnili.

Jednotlivé semená nesadíme priveľmi nahusto, záleží od konkrétneho druhu, zvyčajne v 15 -20 cm riadkoch.

V zmiešaných kultúrach sa môže použiť väčší rozstup, aj 40 – 50 cm. Malé semená sadíme 1- 2 cm hlboko, väčšie 3-5 cm. Presné údaje o sadení nájdeme aj na obale s osivom.

Aby sme skyprenú pôdu príliš neudupali, pri sadení sa pohybujeme po doske, ktorá nám slúži aj na určenie rovných riadkov. Osivo zľahka pritlačíme rukou a zahrnieme zemou.

Pri sadení cibule, cesnaku a repy je zvyčajne potrebné pôdu na povrchu utlačiť.

Pri sadení na jar je pôda dostatočne vlhká a nie je potrebné ju zalievať. Klíčenie semien urýchlime v skleníku zalievaním, pretože tu pôda rýchlejšie presychá.

No, vyzerá to na poriadny kus práce, ale každý záhradkár sa po dlhej zime a nič nerobení na to už určite teší.

Avšak treba mať na pamäti, že menej je niekedy viac, netreba mať na jar hneď všetko tip - top, veď predsa záhrada je živý organizmus, ktorý sa počas roka mení a možno práve tým, že zjari do nej radikálne nezasiahneme, nás neskôr príjemne prekvapí a poteší.

---