BIO spotrebiteľ

Alternatívne prístupy k energetike v NR SR

02.07.2013 07:44
4. júna 2013 sa v kinosále NR SR v Bratislave uskutočnil seminár a diskusné fórum na tému: Alternatívne prístupy k energetike.

Jeho iniciátorom a moderátorom bol poslanec Mikuláš Huba (OĽaNO), predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Vo svojom úvodnom vystúpení s názvom „Alternatívne prístupy k energetike ako výzva“, okrem iného povedal:

„...Je nám jasné, že téma, ktorej chceme dnes venovať dve hodiny času, je témou natoľko zložitou, bohato štruktúrovanou a vnútorne protirečivou, že by sme ju neobsiahli ani niekoľkodenným podujatím. Ak sme sa napriek tomu rozhodli ho zorganizovať, je to preto - a odznelo to viackrát aj v diskusiách k programovému vyhláseniu vlády a k rôznym návrhom zákonov v pléne Národnej rady - lebo nám tu chýba otvorená, celospoločenská diskusia na tému orientácie slovenskej energetiky na najbližšie roky a desaťročia. Takže chceme aspoň takto skromne prispieť k zníženiu tohto diskusného deficitu...
Táto problematika má čím ďalej tým viac geopolitických, bezpečnostných, ekonomických, sociálnych a environmentálnych súvislostí...
Na Slovensku sa dlhodobo idealizuje jadrová energetika, ktorá sa označuje ako príklad trvalo udržateľného a jedného z najlacnejších spôsobov výroby elektrickej energie, hoci skutočnosť je práve opačná...
Dospeli sme do štádia, že naše ceny elektrickej energie patria k najvyšším v Európe, čo má podiel na hrozivom raste tzv. energetickej chudoby, zároveň to ohrozuje podnikateľské aktivity a následne zvyšuje nezamestnanosť vo viacerých oblastiach...
A napokon, súčasná situácia v tejto oblasti na Slovensku je plná protirečení, keď aj v zásade dobré a žiaduce rozhodnutia, ako napríklad zvýšenie podielu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, sa robia zlým spôsobom, o čom svedčí situácia vo sfére fotovoltiky na úrodných pôdach, získavania energie z biomasy často na úkor kvalitného dreva (a teda našich lesov), či výstavby tzv. malých vodných elektrární metódou priečneho prehradenia tokov a pod...“

S pozvanými príspevkami vystúpili nezávislí experti z prostredia mimovládnych organizácií Pavol Široký (Greenpeace Slovensko): „Mýty a fakty o obnoviteľných zdrojoch“ a Juraj Zamkovský (Priatelia Zeme - CEPA): „Energetická autonómia regiónu – ilúzia alebo šanca? Príklad Poľany“. Po ich vystúpení a krátkej diskusii nasledovali dva pohľady z parlamentu. Autorom prvého bol poslanec Jozef Mikuš (SDKÚ-DS), ktorý svoj príspevok nazval „Kritický pohľad na realizáciu energetickej politiky v SR“. Autorkou druhého bola poslankyňa Helena Mezenská (OĽaNO) s príspevkom „Ľudia, energie, príroda“.

Po týchto vystúpeniach nasledovala moderovaná diskusia, v ktorej vystúpili zástupcovia príslušných rezortov, podnikatelia v oblasti energetiky, poslanci miestnej samosprávy, reprezentanti vedy a výskumu, mimovládnych organizácií i radoví občania.

Podujatie sa uskutočnilo v spolupráci s Geografickým ústavom Slovenskej akadémie vied, Spoločnosťou pre trvalo udržateľný život v SR a Priateľmi Zeme – CEPA. Pozvaní boli okrem poslankýň a poslancov NR SR aj zástupcovia ministerstva životného prostredia, ministerstva hospodárstva, ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí aj médiá.

Výstupom zo seminára a diskusného fóra budú odporúčania kompetentným, ktoré na tomto stretnutí odzneli.

Odporúčania zo seminárá „Alternatívne prístupy k energetike“

  • Dôsledne akceptovať prepojenie medzi energetikou a bezpečnosťou, ekonomikou, životným prostredím, sociálnou sférou (vrátane práv spotrebiteľov), ale aj kvalitou života, životným štýlom, hierarchiou hodnôt, morálkou a etikou.
  • Urýchlene hľadať a realizovať alternatívy k prekonanému dlhodobo neudržateľnému prístupu k energetike, založenému na plytvaním energiami a výrobe energie z neobnoviteľných zdrojov.
  • Pri voľbe a realizácii opatrení dôsledne dodržiavať hierarchickú postupnosť priorít:
    a) znižovanie energetických strát a konečnej spotreby energie, odklon od energeticky náročných výrob, prevádzok a bývania,
    b) zvyšovanie energetickej efektívnosti, v ktorej Slovensko ešte stále výrazne zaostáva za vyspelými krajinami,
    c) racionálne, citlivé, efektívne a regionálne diferencované využívanie obnoviteľných zdrojov. To všetko za vzniku množstva nových - dlhodobo udržateľných pracovných príležitostí. Tieto priority implementovať s cieľom hospodárskej, politickej a energetickej nezávislosti, stability a udržateľnosti, približovania a zjednocovania zdrojov výroby energie do miest jej spotreby, ako aj energeticky sebestačných samofunkčných a samoobslužných jednotiek.
  • Zvýšenú pozornosť venovať plneniu medzinárodných záväzkov, ktoré pre nás vyplývajú z takých dokumentov, ako je Smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, Strategický plán EÚ pre energetické technológie, Klimaticko-energetický balíček, Balíček energetickej bezpečnosti a efektívnosti a ďalšie.
  • Zamerať sa na splnenie cieľov platného strategického rámca EÚ, čiže dosiahnutie 20%-ných úspor, 20%-ného zníženia emisií CO2 a 20%-ného podielu obnoviteľných zdrojov do r. 2020, resp. ďalších cieľov deklarovaných v Energetickej politike SR a nadväzujúcich zákonov (zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike, zákon č. 476/2008 Z. z. o energetickej efektívnosti, zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší a i.). Tieto ciele realizovať nie na úkor iných zmysluplných cieľov, ale prostredníctvom tzv. stratégie dvojitých víťazstiev (win-win).
  • Proaktívne a pozitívne sa angažovať v príprave Nového programovacieho obdobia EÚ na r. 2014 – 2020, 7. environmentálneho akčného programu EÚ, ako aj Energetickej cestovnej mapy do r. 2050, dokedy EÚ plánuje zredukovať emisie CO2 na absolútne minimum, ako aj ďalších relevantných dokumentov na európskej úrovni. 7. Na národnej úrovni zakomponovať do príslušných operačných programov prioritné ciele vo sfére energetických úspor a zvyšovania energetickej efektívnosti v postupnosti uvedenej pod bodom 3. týchto Odporúčaní.
  • Podobne ako Nemecko, teda najväčšia európska ekonomika a viaceré ďalšie vyspelé európske krajiny prijať a začať urýchlene realizovať strategické rozhodnutie o odpútaní sa od výroby energie z jadra a urýchlenej náhrade fosílnych palív v postupnosti krokov v zmysle bodu 3. Odporúčaní. Ukončiť dotovanie jadrovej energetiky vo forme nízkych poplatkov do Národného jadrového fondu, nízkeho limitu zodpovednosti za škodu (v zmysle atómového zákona), nepostačujúceho poistenia jadrových elektrární, nevyplácania dividend štátu a pod. Prestať vyhlasovať výrobu elektrickej energie z jadra za trvalo udržateľnú a lacnú cestu získavania energie, keďže to nezodpovedá skutočnosti.
  • Vzhľadom na to, že Slovensko nemá prakticky žiadne komparatívne výhody na výrobu elektrickej energie, prehodnotiť zámery na neúmerné zvyšovanie výrobných kapacít s perspektívou jej nevýhodného exportu.
  • Zrušiť podporu ťažby a spaľovania nekvalitného hnedého uhlia na Hornej Nitre, ktoré je ekonomicky stratové, environmentálne škodlivé a sociálne neperspektívne. Taktiež zrušiť akúkoľvek verejnú podporu spoluspaľovania biomasy a uhlia (zmenou zákona č. 309/2009 Z. z.) aj dotácie ostatných fosílnych zdrojov. Prostriedky vynakladané na túto podporu preorientovať do sféry trvalo udržateľnej energetiky, rekvalifikácie baníkov a tvorby nových, udržateľných pracovných príležitostí.
  • Akceptovať skutočnosť, že až 40% energetických strát a tým aj 40% možných energetických úspor súvisí so spotrebou energie v budovách a do tejto oblasti prioritne zamerať aktivity na zníženie energetickej náročnosti. Verejnú podporu na zatepľovanie budov podmieniť dosiahnutím aspoň nízkoenergetického štandardu.
  • Programovo podporovať energeticky efektívne formy dopravy.
  • Súčasná situácia vo sfére získavania energií a narábania s nimi je na Slovensku plná protirečení, keď aj v zásade dobré a žiaduce rozhodnutia - napr. v oblasti OZE - sa zvyknú robiť nežiaducim spôsobom.

    Preto odporúčame

    • presmerovať inštaláciu fotovoltických zariadení z úrodných pôd na strechy budov, resp. na ireverzibilne devastované plochy,
    • nevyužívať na získavanie energie z biomasy kvalitnú drevnú surovinu, ktorá sa ťaží na úkor lesov a iných cenných porastov, resp. ktorá sa dá zužitkovať oveľa efektívnejším spôsobom. Zamerať sa najmä na využívanie odpadovej biomasy z poľnohospodárstva a drevospracujúceho priemyslu, využívanie komunálneho bioodpadu, zhodnotenie energetických rýchlorastúcich drevín/rastlín pestovaných bez použitia chemikálií na nevyužívanej pôde a iné spôsoby udržateľného využívania biomasy,
    • zastaviť proces výstavby tzv. malých vodných elektrární metódou priečneho prehradenia tokov až do jej zásadného prehodnotenia a zohľadnenia oprávnených pripomienok širokého spektra negatívne dotknutých subjektov: od ochrancov prírody a krajiny, podnikateľov v cestovnom ruchu, turistov až po rybárov a vodákov. Využívať hydroenergetický potenciál našich tokov skôr podporou mikroelektrární s výkonom do 1 MW a na bočných kanáloch bez nutnosti prehradenia toku a bez iných výrazných negatívnych zásahov do životného prostredia,
    • racionálne využívať geotermálne zdroje energie a pri využívaní energie vetra zohľadňovať ekologické, krajinárske, psychohygienické a ďalšie limitujúce faktory.
  • Zabrániť stavu, kedy sa výroba energie z obnoviteľných zdrojov z dôvodu chybných politických a ekonomických rozhodnutí démonizuje a kompromituje. Tým sa nevyhnutný prechod na alternatívnu cestu rozvoja našej energetiky stáva v očiach verejnosti ešte menej populárnym, čo sa Slovensku môže v krátkej budúcnosti vypomstiť.
  • Eliminovať negatívne ekonomické a environmentálne externality spojené s prepravou palív a energie na veľké vzdialenosti. Podporovať orientáciu na decentralizované zdroje energie a na zvyšovanie miery regionálnej a lokálnej autonómie vo výrobe a spotrebe energie. Možnosti takého prístupu testovať na modelových príkladoch koordinovaných regionálne (ako napr. v regióne Poľana).
  • Seriózne sa zaoberať dlhodobo neudržateľne vysokými cenami elektrickej energie na Slovensku, čo má podiel na raste tzv. energetickej chudoby. Zároveň to ohrozuje podnikateľské aktivity a následne zvyšuje nezamestnanosť vo viacerých oblastiach.
  • Urobiť proces prípravy novej energetickej politiky maximálne transparentným. Otvoriť o jej návrhu celospoločenskú diskusiu, reálne zužitkovať jej výsledky a premietnuť ich do pripravovaného dokumentu. Zapracovať do nej inovatívne prvky a výskumné rozvojové výstupy, určiť predpokladané vývojové trendy pre budúce zabezpečenie energetických potrieb.
  • Akékoľvek zásadné rozhodnutia o budovaní ďalších energetických kapacít robiť len po vypracovaní a zverejnení komplexných analýz a na základe dostatočnej odbornej a verejnej diskusie, v rámci ktorej budú známe všetky náklady a očakávané riziká.
  • Šíriť informácie o trvalo udržateľných energetických alternatívach vo verejnosti, podporovať osvetu v racionalizácii a celkovom znižovaní spotreby odberateľov.

Bratislava, 5. 6. 2013 (Medzinárodný deň životného prostredia)

výroba elektrickej energie Priatelia Zeme Mikuláš Huba Medzinárodný deň životného prostredia malé vodné elektrárne jadrová energetika fotovoltika energia z obnoviteľných zdrojov energia z biomasy alternatívy v energetike




Hodnotenie: 70%, 2 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Mikuláš Hubaprofesor, vedecký pracovník Geografického ústavu SAV, environmentalista a ochranár.

Diskusia: Alternatívne prístupy k energetike v NR ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Zelená politika



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií