Niekedy v 70. rokoch 19. storočia sa na evanjelických cintorínoch v dedinách severozápadu Novohradu (Horný a Dolný Tisovník, Červeňany, Šuľa Senné, Veľký Lom, Suché Brezovo, Ábelová, Polichno, Nedelište, Madačka, ale i dnes už v zaniknutých obciach Lešť a Turie Pole) ležiacich v čarovnom prostredí Ostrôžok a Javoria, objavujú bohato tvarované a zdobené drevené dosky a kamenné tabule.

Nastáva priam explózia tvarov a ornamentálnej výzdoby, ale i farieb. Niekoľko desiatok dodnes zachovaných kamenných náhrobných tabúľ v tomto priestore je zhmotnením veľkého množstva znakov, symbolov a najrozličnejších motívov ornamentálnej výzdoby, nie niekde na stránkach kníh, ale priamo v krajine.

Najvýraznejšie sa tieto náhrobníky zachovali v Hornom a Dolnom Tisovníku v okrese Detva. Cintoríny v nich sú súčasťou krajiny, omnoho viac než vlastnej dediny.

Náhrobníky v Hornom a Dolnom Tisovníku

Do týchto náhrobníkov sú pretavené predstavy z ľudovej viery, filozofie a zároveň i množstvo zaujímavých a cenných informácií zo života jednotlivcov i celých dedín. Unikátne sú predovšetkým svojou výtvarnou stránkou. Každý z nich je originálom.

Typicky novohradské kamenné náhrobníky sú malými oltárikmi v mnohých prvkoch podobnými skutočným neskororenesančným oltárom kostolov tohto priestoru. Ornamentálna výzdoba na nich je plná znakov a symbolov, z ktorých mnohé vychádzali z magicko-kultových predstáv minulosti, a ktorých pôvodný význam sa postupom času redukoval na úroveň dekoratívnosti. Boli plné symbolov života, nádeje v zmŕtvychvstanie a viery v ďalší život. Časté boli motívy srdca, rastlinné ornamenty, kvety alebo pletence. Objavuje sa na nich celá plejáda solárnych a hviezdicových motívov. Zaujímavosťou Novohradu je motívy pavúka – chrobáka alebo pomerne hojne využívaný symbol ciferníka hodín. S ručičkami hovoril o čase úmrtia a bez ručičiek symbolizoval večnosť. Vyskytovali sa tiež  ľudové, krásne naivné zobrazenia postáv, pri ktorých je možné vypozorovať snahu o realistické zobrazenie zosnulého. Motívy výzdoby nepokrývali len prednú časť náhrobníka, ale prenikali i na jeho boky a mnohokrát i na zadnú stranu. Ich zhotovitelia motívy dopĺňali aj o farebnosť. Používali hlavne modrú, červené, bielu a menej čiernu farbu. Nepoužívali farbu zelenú, a to i napriek tomu, že vo výzdobe obľubovali rastlinné ornamenty.

Boli tiež plné svojskej ľudovej poetiky:
Tu spočíva kvet, čo zanechal svet – náhle a v richlosti

...alebo
Tu spociva ruza, co nahle uvadla, na smrtnu nedelu do vody upadla...

V  citovaných veršíkoch je zaznamenaná informácia, ktorá svojskou formou, ale prostrediu a dobe celkom vlastnou, hovorí, že život sa skončil skôr, než sa mohol naplno rozvinúť, a teda tam pochovaný človek zahynul v detskom veku. Pre tvorcov týchto náhrobníkov a pre prostredie, v ktorom žili, smrť nebola niečím, čo by bolo vytesnené zo života, na okraj myslenia, ako je tomu dnes. Bola prirodzenou súčasťou života. Tomu zodpovedajú i originálne náhrobníky.

To všetko po štyroch desaťročiach, niekedy okolo roku 1910 skončilo a  obyvatelia tohto priestoru uprednostnili podobne ako inde na Slovensku produkciu profesionálnych kamenárskych dielní. Ďalšie dve desaťročia boli ešte v niektorých obciach zhotovované drevené zdobené náhrobné dosky. No i tie v priebehu 30. rokov 20. storočia postupne zanikli. Vlastne nie tak celkom.

Záchrana a sprístupnenie ľudových náhrobníkov

Obec Horný Tisovník v okrese Detva od roku 2009 pracuje na projekte Záchrany a sprístupnenia bohato tvarovaných a zdobených ľudových náhrobníkov na cintoríne v Hornom Tisovníku a od roku 2013 aj v Dolnom Tisovníku. V rokoch 2010 – 2013 aj vďaka podpore Programu obnovy dediny bola Obcou Horný Tisovník v spojení s dobrovoľníckymi prácami, zapojením miestnych nezamestnaných a živnostníkov realizovaná základná úprava terénu, očistenie a ochranný náter na niekoľkých desiatkach kamenných náhrobníkoch a ich stabilizácia v teréne.

Na viacerých kamenných náhrobníkoch bola čiastočne alebo úplne obnovená pôvodná farebnosť. Na viacerých náhrobníkoch po ich očistení sa objavili zachované pôvodné farby. Pre ukážku zručnosti ľudí v tejto časti Novohradu, bolo do priestoru na oboch cintorínoch umiestnených tri desiatky replík drevených rezbou zdobených typicky novohradských náhrobných dosiek.

Priestor bol tiež doplnený o informačné tabule, lavičky, schránky s doplňujúcimi a popisnými textami.

Starý cintorín - Horný...

Replika dreveného náhrobníka

Repliky drevených náhrobníkov

Horný a Dolný Tisovník - kedysi a dnes

Každodenný život sa z obcí Horný a Dolný Tisovník vytráca. Pred storočím v oboch obciach žilo temer 1700 obyvateľov. Dnes je ich len 207. Možno paradoxne práve tunajšie cintoríny sú dokladom niekdajšej existencie obcí v ich plnohodnotnej každodennosti. Sú tiež dokladom toho, že kedysi tu žili mimoriadne zruční ľudia s pozoruhodným výtvarným cítením a prejavom. Ten zažiaril na približne štyri desiatky rokov a zanikol. Spomienka naň však stále jestvuje. Je to i spomienka na ľudí, ktorí tu žili, a ktorých mená nie sú zvečnené na stránkach encyklopédií ani lexikónov, sú len skromne zaznamenané na týchto pozoruhodných náhrobníkoch.