Všetok použitý materiál bol priamo na pozemku, dodali sme tak starým nepotrebným veciam znovu nejakú funkciu. Na stavbu sme využili staré tehly, steny vyvýšeného záhona však môžu byť aj z iného materiálu: guľatina, skaly, kamene, škridle, staré črepníky a ich kombinácia...
Obvodné steny udržiavajú nahromadený materiál pokope a majú aj estetickú funkciu. Budem pozorovať, nakoľko sa dokážu prehriať na slnku a zvyšovať tak teplotu záhona v noci oproti okolitej pôde.
Keďže pestujem na ploche 17 árov, vždy premýšľam, ako využiť rastlinné zvyšky, s ktorými si moji susedia nevedia poradiť, pretože sa rozkladajú podstatne dlhšie. Zvyčajne ho pália alebo vynášajú na obecné kompostovisko. Na mieste sa však všetko dá krásne spotrebovať.
Po slnečniciach a lahôdkovej kukurici mi zostalo množstvo rastlinného odpadu, ktorý som použila ako spodnú vrstvu do vyvýšeného záhona. Dostali sa doň aj nechtíky, ktoré som si ukladala zvlášť na kopu a zvyšky masívnych koreňov ďateliny spred dvoch rokov. V záhone sa tieto zložky rozkladajú niekoľko mesiacov až rok a vďaka tomuto procesu sa zahrieva a neustále poskytuje živiny, čím predlžuje sezónu pestovaných rastlín.
Výhodou kľúčovej dierky je, že sa po pôde a humuse nestúpa, čím sa chráni a zostáva vzdušnejšia. Rastlinné zvyšky zo záhona a z kuchyne sa hádžu priamo do kompostovacieho koša umiestneného v strede, tak sa prepájajú dva prvky a kompostovanie sa využíva priamo za chodu.
Pre jedného človeka je stavba takéhoto záhona určite prácnejšia, ale keď sa spoja šikovné ruky a dobrá nálada, zvládne sa to za jedno popoludnie, čo nie je také náročné. Ja som si to veľmi užila a myslím, že kamaráti tiež.
Samozrejme, existujú aj iné, jednoduchšie prvky, ale ja som bola práve zvedavá, ako funguje "keyhole garden" a budem to pozorovať a porovnávať s inými permakultúrnymi prvkami.
Viac fotografii nájdete na stránke rodinam.sk.