BIO spotrebiteľ

Nie je sad ako sad... ovocná farma Kubra

31.12.2014 12:00
Ovocná farma Kubra sa nachádza priamo v meste Trenčín, v časti Kubra na Kubranskej ulici. Obhospodaruje ju Alenka Paššová spolu s Petrom Paššom. Peter sa ma na začiatku návštevy ujal a sprevádzal ma celý čas ovocnou farmou. Zasvätil ma do princípu ovocnej farmy, lebo to nie je hocijaká farma ale je to záhrada ktorá poskytuje nielen ovocie, ale aj mnoho iného ale viac sa už dočítate v článku ...

Príchod na farmu

Po príchode na ovocnú farmu sa mi naskytol veľmi zaujímavý pohľad. Nevidel som pred sebou typicky komerčný ovocný sad, ako som si predstavoval, ale akúsi oázu pokoja, „umelo“ vytvorenú prirodzenú prírodu, v ktorej som sa veľmi dobre cítil a mohol som vidieť ako príroda „funguje“ bez zásahu ľudí. A vlastne to je aj jedna z úloh tejto záhrady, aby bola závislá len na sebe a nie na ľuďoch resp. postrekoch a umelých hnojivách. A tak po pokochaní záhrady som Petra vyspovedal.

Ako sa ovocná farma Kubra vyvíjala?

Pohľad do záhrady
Pohľad do záhrady foto: Ovocná farma Kubra

Tuto ovocnú záhradu založili naši predkovia asi okolo roku 1955. Pôvodne to bola orná pôda, ktorá sa časom premieňala na ovocnú záhradu so stromami starých odrôd. My sme štvrtá generácia, ktorá sa venuje pestovaniu ovocia.

Síce v názve máme slovo „farma“, ale nie sme nejaká veľká farma. To sme si dali preto, aby sme prezentovali svoje ovocie a ovocné produkty z našej prírodnej záhrady.

Na naše produkty sme dostali ochrannú známku „Tradícia Bielych Karpát“. Čo znamená, že výrobky majú tradíciu v danom regióne a sú vyrobené v z miestnych surovín. Viac informácií môžete nájsť na stránke www.tradiciebk.sk.

Čo všetko môžeme nájsť vo vašej záhrade?

Vysokokmená hruška
Vysokokmená hruška foto: Peter Botka

V našej prírodnej záhrade pestujeme staré ovocné odrody, najčastejšie jabloní, ktoré sú pestované vysokokmenným spôsobom. Ide o spôsob, kde stromy majú vysoký kmeň s bohatou korunou a korene siahajú do hĺbky až 1,5 násobku výšky stromu. Čo má veľký význam, napr. pri závlahe, že korene si dokážu brať vlahu aj z vyšších hĺbok v čase, keď sú dlhšie suchá a môžu zásobovať minerálmi a inými látkami ešte aj rastliny, ktoré sa nachádzajú pod stromami.

Vysoké koruny stromov vytvárajú tieň a prijemnú mikroklímu v záhrade.

V súčasnosti máme asi 20 rodiacich odrôd jabloní ako Boskoopske červené, James Grieve, Ontário, Jonathan, Citronka, Jakubka, ... . 5 druhov hrušiek, zopár sliviek, višne a čerešne a moruše.


Dozrievajúce plody muchovníka
Dozrievajúce plody muchovníka foto: Alena Pohorencová

Pestujeme ešte menej známe odrody ovocia ako sú: rakytník, muchovník, arónia, dula, moruša, mišpula, zemolez a mnoho iného, ktoré sa dajú dopestovať v našich podmienkach. Tieto menej známe odrody, ktorým sa u nás darí, by mohli byť dobré náhrady rôzneho tropického ovocia, ktoré sa musí dovážať z diaľky.


Ako ich pestujete?

Celá záhrada je na princípe „Prírodnej záhrady“ čiže je v nej spolunažívanie organizmov medzi sebou a prirodzená krása. V našej záhrade nepoužívame chemické postreky a ani umelé hnojivá. Rastliny medzi sebou žijú v symbióze a vytvárajú si podmienky k prežitiu. Záhrada vytvára veľké množstvo potravy a plodov ako pre človeka, tak aj pre živočíchov. Časom sme v záhrade budovali permakultúrne prvky ako ježovník, kde majú svoje útočisko a zimovisko ježkovia, hmyzí hotel, ktorý priťahuje opeľovačov a nepriateľov škodcov.

Hmyzí hotel
Hmyzí hotel foto: Peter Botka

Jašteričník, kde sa opaľujú jašterice, jazierko s troma stupňami hĺbky, aby sa v každej hĺbke vytvorili podmienky pre iný druh organizmov. Permakultúra znamená niečo, čo je trvalo udržateľné, že to môže žiť a rásť bez zásahu človeka. Záhrada má dizajn jedlého lesa, to znamená, že využívame všetkých 7 úrovni jedlých rastlín na jednom mieste. V záhrade sa nenachádzajú len stromy, ale rastú tu aj iné jedlé rastliny v rôznych etážach a tak záhrada dosahuje niekoľko násobné vyšší výnos, ako keby tam bol len jeden druh ovocia. Vytvárame zároveň prostredie, kde môžu deti spoznať lepšie prírodu. Taktiež sme otvorení pre všetkých, kto by si chcel založiť prírodnú záhradu alebo vymeniť informácie a môže sa aj zúčastniť semináru alebo workshopu, ktorý sa koná na našej záhrade.

Jedlý les
Jedlý les foto: Peter Botka

 

Ako je riešený odbyt a akých máte odberateľov ?

Nie sme komerčná farma. Myšlienkou farmy je dopestovať dostatok ovocia a zeleniny pre našu rodinu, teda aby sme mali potravinovú sebestačnosť. Počas roka sa nám darí mať i prebytky, ktoré ďalej spracovávame alebo ponúkame čerstvé. Vyrábame z nich džemy a sirupy, ale najväčšiu časť našej úrody sušíme v domácej sušiarni pri teplote asi 42°C, aby sme zachovali všetky vitamíny, výživné latky a prirodzenú chuť ovocia.

Sušené jablká
Sušené jablká foto: Alena Pohorencová

 

Našimi produktmi zásobujeme niektoré komunity v Trenčíne, ktorým záleží na svojom zdraví a kvalitných potravinách. Naše produkty si môžete zakúpiť na Biojarmoku v Trenčíne, tiež aj cez organizáciu Bio-papa alebo priamo na našej farme. Všetky produkty majú značku „Tradícia Bielych Karpát“ čo zaručuje, že sú miestne.

Na záver...

Moja návšteva na farme bola veľmi zaujímavá a poučná. Dozvedel som sa aj veľa vecí ohľadom pestovania ovocia a zeleniny bez použitia chemických postrekov a umelých hnojív.  Aj o netradičnom pestovaní na princípe jedlého lesa. A tak mi na záver nezostáva už nič iné, len poďakovať za príjemný a poučný rozhovor pánovi Petrovi Paššovi a zaželať mu nech sa mu darí.

Ovocná farma Kubra - Fotogaléria


Reportáž vznikla v rámci predmetu Environmentálna výchova na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene.

Alena Paššová a Peter Pašš sú jej absolventmi.

sušené jablká Ovocná farma Kubra jablone jablká hrušky




Hodnotenie: 86%, 10 hlasov Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Peter BotkaŠtudent Fakulty ekológie a environmentalistiky odboru Ekológia a využívanie krajiny Technickej univerzity vo Zvolene.

Diskusia: Nie je sad ako sad... ovocná farma ...

    Re: Nie je sad ako sad... ovocná farma Kubra

    krasny clanok
    zuzka   Reagovať
     
    0
     
    0



Pridať názor na článok





BIO magazín

Ekofarmy



Najčítanejšie v rubrike



Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií