Kávové kapsule uľahčujú konzumentom každodennú prípravu tohto nápoja. Mnohí považujú kávu pripravenú týmto spôsobom za chutnejšiu a aromatickejšiu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo popularita používania kávových kapsúl neustále narastá. Avšak mnohí milovníci kávy nevedia, že z technologického hľadiska sú kapsule vyrobené z plastu a hliníka. Problémom je, že jednotlivé časti kapsúl sú príliš malé a ťažko oddeliteľné, a preto ich nie je možné recyklovať. Tento fakt robí vrásky na čele aj samotnému vynálezcovi, Johnovi Sylvanovi, ktorý pre stránku theatlantic.com povedal:
„Urobiť prekvapkávanú kávu nie je rozhodne ťažké. Nezáleží na tom, čo hovoria o recyklácii kávových kapsúl – tieto veci nikdy nebude možné recyklovať. Občas sa cítim zle, že som ich vynašiel.“
Na svete sa produkciou kávových kapsúl zaoberá niekoľko výrobcov. Najväčším z nich je firma Keurig v USA, ktorá doposiaľ vyrobila také množstvo kapsúl, že by 12-krát obkolesili rovník. Veľká väčšina z nich nebola doposiaľ recyklovaná, a pritom toto množstvo odpadu vyprodukoval iba jeden výrobca. Kávové kapsule sú však vyrábané viacerými spoločnosťami, a preto množstvo vzniknutého odpadu je niekoľkokrát väčšie. Problém je preto viac než vážny. Nemecké mesto Hamburg sa rozhodlo začať bojovať proti takémuto znečisteniu životného prostredia. Od januára 2016 druhé najväčšie mesto Nemecka zakázalo používanie kávovarov na kapsľovú kávu vo všetkých vládnych budovách. Spôsobujú totiž zbytočnú produkciu odpadov a rozhodne by nemali byť kupované z peňazí daňových poplatníkov.
Mladých reportérov pre životné prostredie zaujímal stav v tejto oblasti na Slovensku. K podobným krokom, aké podniklo mesto Hamburg, sa však zatiaľ nikto nemá. Jedným z dôvodov je možno aj to, že spotreba kapsľovej kávy nie je na Slovensku veľmi vysoká.
„Na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky sa používa predovšetkým zrnková káva, nakupovaná vo veľkých baleniach,“
hovorí pán Michal Cákoci z odboru komunikácie Ministerstva životného prostredia SR,
„ale v žiadnom prípade sa nepoužívajú kávové kapsule. Nad nákupom kávových kapsúl MŽP SR ani neuvažovalo.“
Možno si však jednotlivé mestá zoberú príklad z opatrení, ktoré podnikol Hamburg, a tiež zvážia vplyv nerecyklovateľných jednorazových kávových kapsúl na životné prostredie, v ktorom žijeme. Dôležité je však aj povedomie ľudí o množstve nerecyklovateľného odpadu, ktorý takýmto spôsobom vzniká.
Mladých reportérov zaujímalo, ako problém nerecyklovateľných kávových kapsúl vníma verejnosť. Prostredníctvom online dotazníka, prístupného širokému okruhu konzumentov kávy, sa snažili zistiť, aký postoj má verejnosť na Slovensku k používaniu kávovarov plnených kapsulami. Ich cieľom bolo odhaliť, do akej miery sú ľudia informovaní o fakte, že kávové kapsule sú environmentálnym rizikom. Prieskum odhalil zarážajúce fakty a jeho výsledky rozhodne stoja za zamyslenie. Až 32% respondentov sa vyjadrilo, že ich tento problém nezaujíma, pretože takúto kávu nepijú, a teda sa ich to priamo netýka. Viac než tretina opýtaných (36% respondentov) počulo takúto informáciu prvýkrát a zváži pitie kávy pripravovanej týmto spôsobom. Práve spomínaných 36% respondentov uvádza, že doma konzumujú takúto kávu predovšetkým z dôvodu rýchlej, ľahkej a pohodlnej prípravy a nezameniteľnej, intenzívnejšej a zaujímavejšej chuti, ktorú táto káva má v porovnaní s kávou pripravovanou tradičným spôsobom. Napriek informáciám o negatívnom dopade na životné prostredie až 12% respondentov z nášho prieskumu bude preferovať tento spôsob prípravy kávy aj naďalej a nemá v úmysle meniť svoje zvyklosti a začať sa správať priateľsky k životnému prostrediu.
Pozitívnym signálom je, že na trhu sa začínajú objavovať aj spoločnosti, ktoré vyrábajú kapsule 100% recyklovateľné. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, no tieto firmy by mohli byť nádejou pre tých ľudí, ktorí sa odmietajú vzdať prípravy svojho obľúbeného nápoja prostredníctvom kávovarov plnených kapsulami. Ako však ukázal prieskum mladých reportérov, treba sa zamerať aj na neustále vzdelávanie verejnosti a posilniť dostupnosť informácií o produktoch, ktoré ľudia dennodenne používajú. Rozhodne sa treba zamyslieť nielen nad posilnením environmentálnej výchovy v školách, ale aj nad spôsobmi, ako informovať širokú verejnosť o rizikách a hrozbách, ktoré svojim konzumným spôsobom života vedome či nevedome podporuje.