Ignácio Amián

Išlo o špeciálny pilotný projekt ekologického poľnohospodárstva v regióne Cordóby. Naším cieľom bolo ukázať to základné, napr. ako funguje ekologické poľnohospodárstvo, aké postupy využíva, ako pristupuje k pôde a vôbec k životnému prostrediu. Veľká časť našej práce bola zameraná na výchovu a šírenie informácií.

Po veľkom rozmachu ekologického poľnohospodárstva v posledných rokoch zažívame momentálne obdobie stagnácie.

Tých príčin je mnoho. Od financovania a dotačnej politiky až po to, že sa začal tvrdý konkurenčný boj.

Kým nás bolo málo a naša produkcia nemohla nikomu konkurovať, nemal proti nám nikto nič. Tým, ako sa však zväčšovala produkcia ekologického poľnohospodárstva, ako pribúdalo ekofarmárov a ako sa zväčšovala rozloha na ktorej hospodárili, tým sa rovnomerne zvyšoval počet útokov voči nám. Poľnohospodári, ktorí hospodária konvenčnými metódami, alebo dokonca používajú geneticky modifikované plodiny pochopili, že sme pre nich konkurencia a začal boj.

Áno boj! Biotechnologické firmy, spoločnosti vyrábajúce chemikálie pre agrosektor, ako aj veľkí producenti potravín začali byť nervózni. Rozbehlo sa mnoho polemík o tom, či je vôbec možné v dnešnej dobe produkovať „čisté“ potraviny, či je možné vyriešiť bez použitia geneticky modifikovaných potravín problém hladu vo svete a či to celé „BIO“ nie je len jeden veľký podvod. Najprv sa nás snažili zosmiešniť a neskôr znemožniť tým, že tvrdili, že takýto systém nemôže fungovať.

Posledné údaje mám zo začiatku roku 2004, keď v Španielsku pôsobilo takmer 18 000 ekologicky hospodáriacich farmárov. Rozloha, ktorú títo farmári obhospodarovali, bola približne 725 000 hektárov. To predstavuje asi dve percentá poľnohospodársky obrábanej pôdy Španielska.

Áno. Približne 75 percent podpory poskytujú fondy Európskej únie. Približne 12,5 percenta dáva španielska vláda a zvyšných 12,5 percenta regionálne úrady. Takto to funguje u nás v Andalúzii. Je to však veľmi rozdielne a závisí to región od regiónu. Zaujímavé však je, že do podpory ekologického poľnohospodárstva bolo v Španielsku investovaných menej peňazí ako do podpory konvenčného poľnohospodárstva. Hovoriť o zvýhodňovaní ekofarmárov teda rozhodne nemožno.

Podobne je to aj u nás. Aj keď rozdiel nie je až taký extrémny ako tu na Slovensku. Približne 20 percent našej produkcie je určenej pre španielsky trh a zvyšok, teda približne 80 percent exportujeme.

Ešte stále sa nám to úplne nepodarilo. Pracujeme na tom. Veľmi aktívne sú v tejto oblasti občianske združenia, združenia spotrebiteľov a rôzne spolky, ktorých cieľom je podporovať produkciu zdravých výrobkov. Musím však povedať, že situácia sa z roka na rok zlepšuje.

Moja skúsenosť je taká, že dokážeme produkovať približne za rovnaké ceny. Problém však máme predovšetkým s distribúciou a transportom našich výrobkov. To často spôsobuje, že naše výrobky sú o trochu drahšie, ako výrobky konvenčného poľnohospodárstva.

Podľa mojich skúseností dobre. V zásade sa dá povedať, že existujú tri úrovne certifikácie a následnej kontroly. Štát vytvoril určitý legislatívny rámec, existuje funkčná komunita ekofarmárov a ich organizácií a taktiež funguje nezávislá kontrola rôznych komerčných i mimovládnych certifikačných a kontrolných organizácií. Všetky tri stupne dbajú na kvalitu a dodržiavanie pravidiel.

Áno, samozrejme. Ale tieto prípady sa podarilo včas odhaliť a nedostali sa až ku konečnému spotrebiteľovi. Je to v podstate dôkaz, že systém kontroly kvality u produktov ekologického poľnohospodárstva existuje, a že funguje správne. Horšie je to s kontamináciou geneticky modifikovanými organizmami u konvenčných poľnohospodárov, kde v podstate neexistuje systém efektívnej kontroly.

Iba približne. Poviem vám ale príklad zo svojej osobnej skúsenosti. Som farmár, ktorý hospodári na 30 hektároch pôdy. Okrem iných plodín som dlhé roky pestoval systémom ekologického poľnohospodárstva sóju. Za posledné 3 – 4 roky som však nebol schopný získať osivo, ktoré by nebolo kontaminované geneticky modifikovaným materiálom. Bol to pre mňa šok, pretože geneticky modifikovaná sója sa v Španielsku oficiálne pestovať nemože. Aj napriek tomu však všetko osivo, ktoré som skúšal, obsahovalo GM zložku. Ekologickú sóju teda už nepestujem.

V zásade platí, že kontaminovaná úroda sa nesmie označiť napr. ako „BIO“ a nesmie používať značku „dopestované v ekologickom poľnohospodárstve“. V prípade, že by išlo o úmyselnú kontamináciu z dôvodu nedodržiavania základných pravidiel ekologického poľnohospodárstva, hrozí konkrétnemu producentovi sankcia. Tá môže mať napríklad formu pokuty, alebo v najvážnejších prípadoch aj formu straty licencie, či certifikátu.

Ja osobne som proti používaniu geneticky modifikovaných plodín. Dávam jednoznačne prednosť prirodzeným a lokálnym plodinám. Tejto filozofie sa držím aj v rámci svojho hospodárstva, kde sa snažím pestovať hlavne miestne odrody.

Nie! Môj osobný prípad s kontaminovanom sójou to jasne ukazuje. Poľnohospodárstvo pracuje s prírodou a v prírode sa nedá všetko kontrolovať. Keď bude vedľa môjho poľa kukurice pole s geneticky modifikovanou kukuricou je viac ako pravdepodobné, že skôr či neskôr dôjde ku kontaminácii. Nie je v ľudských silách zabrániť hmyzu, aby roznášal peľ.

Organizujte sa, vymienajte si skúsenosti a komunikujte medzi sebou. Snažte sa pomáhať si navzájom a spoločne presadzujte svoje ciele. Nám sa tiež veľmi osvečilo čerpať z tradičných skúseností, používať tradičné metódy a napríklad miestne, lokálne odrody.

Juraj Rizman