BIO spotrebiteľ

Stretnutie slovenských ekologických poľnohospodárov, výrobcov a dovozcov biopotravín

17.01.2005 00:30
V dňoch 12.-13.1.2005 sa v Súľove-Hradnej uskutočnilo pracovné stretnutie subjektov zaradených do systému ekologického poľnohospodárstva na Slovensku. Centrum environmentálnych aktivít na stretnutí predstavilo aktivity klubu priateľov ekologického poľnohospodárstva (Klub BIO-PaPa).
Témy stretnutia boli:
  • stav ekologického poľnohospodárstva na v SR
  • právne predpisy pre ekologické poľnohospodárstvo
  • osivá v ekologickom poľnohospodárstve
  • produkcia osív v SR
  • odbyt potravín a produktov ekologického poľnoshopodárstva
  • aktivity Centra environmentálnych aktivít v oblasti organizovaného odberu bioproduktov “z dvora“
  • registre ekologického poľnohospodárstva
  • Plán rozvoja vidieka – dotácie do ekologického poľnohospodárstva
  • inšpekcia a certifikácia v roku 2004 a 2005
  • EKOTREND – Zväz priateľov ekologického poľnohospodárstva
  • prístup k informáciám o ekologickom poľnohospodárstve

Centrum environmentálnych aktivít zastupoval na stretnutí jeho zakladateľ a dlhoročný “šéf” Richard Medal. Za seba i za vás som sa ho opýtala, ako bolo...


Rišo, ako to vyzeralo na stretnutí? Kto boli jeho účastníci a o aké témy bol najväčší záujem? Čo najviac zaujalo Teba?

Natrieskaná sála. To bol prvý šok. V dobrom – nečakal som, že sa na jednom mieste a v jednom čase na Slovensku môže stretnúť toľko ľudí so spoločným záujmom – ekologickým poľnohospodárstvom (EP). Účastníkmi boli v prvom rade producenti v systéme EP – veď pre nich bolo stretnutie určené. Témy, ktoré najviac rezonovali: samozrejme meniace sa legislatívne prostredie, najmä v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie, čo má za následok aj nový zákon č. 421/2004 Z.z. o ekologickom poľnohospodárstve, ako aj prideľovanie dotácií z Plánu rozvoja vidieka (PRV).

Čo je nové v slovenskom ekologickom poľnohospodárstve? Ako sa vyvíjajú čísla pokiaľ ide o počet subjektov a výmeru v systéme ekologického poľnohospodárstva? Hovorilo sa aj o novej legislatíve, ktorá platí od 1.8.2004?

Nový je najmä zákon, ktorý zavádza v niečom prísnejšie, v niečom menej prísne pravidlá. Veľmi prísna sa mi napríklad vidí povinnosť používať pri bio-pestovaní iba certifikované bio-osivo. Najmä preto, lebo také osivo sa aspoň zatiaľ v Slovenskej republike veľmi ťažko zháňa. Veď aj na oficiálnej stránke www.bioosivo.sk sú uvedení iba dvaja producenti na osivo, a to len na pšenicu. Na druhej strane mi pripadá veľmi nešťastné, že nová legislatíva upustila od povinnej analýzy pôdy pred vstupom subjektu do systému EP. To v extrémnom prípade znamená, že síce MUSÍME zasiať v systéme EP perfektné osivo, ale kľudne aj do pôdy kontaminovanej ťažkými kovmi či PCB. Výsledok – úroda – síce podľa zákona dostane certifikát kvality BIO, ale môže obsahovať aj nebezpečné reziduá z pôdy. Keď na to napokon príde laboratórnou chemickou analýzou biopotravín akýkoľvek kontrolný orgán, značka BIO ľahko môže prísť o svoje ťažko nadobúdané renomé.

Ďalšou témou, opäť súvisiacou s legislatívou, bola aj kontrolná činnosť v systéme EP. Aj tá sa sprísňuje, podľa môjho názoru je aj veľmi administratívne náročná a – čo je najdôležitejšie – po období možno čiastočných pardonov a úľav prichádza čas, kedy sa bude tvrdo sankcionovať. V prostredí dotácií to znamená nielen pokuty, ale aj možnosť prísť o dotácie. Na jeden rok, v prípade opakovaných alebo osobitne závažných porušení správnej farmárskej praxe či hospodárenia v súlade s podmienkami jednotlivých úloh z Plánu rozvoja vidieka môžu farmári prísť až o 5-ročnú dotáciu!
Počet subjektov hospodáriacich v systéme ekologického poľnohospodárstva rastie, pridávajú sa najmä rozlohou menšie farmy (v súlade s praxou EP v západnej Európe), výmera pôdy obhospodarovanej v systéme EP ale v porovnaní s predchádzajúcim obdobím poklesla (z 2.5% z celkovej výmery PPF na cca 2.2%). Presné čísla nájdete na stránke ÚKSÚP-u.

Tvojou úlohou bolo predstaviť slovenským ekofarmárom aktivity Klubu BIO-PaPa. Môžeš v krátkosti zhrnúť, o čom si rozprával? Aká bola odozva zo strany ekofarmárov?

Ja som hovoril o možnostiach odbytu produkcie EP - z pohľadu spotrebiteľa a z pohľadu obchodníka. Obidva tieto pohľady sa stretávajú v konštatovaní, že o biopotraviny záujem je a ten záujem vzrastá (najmä u ľudí z miest, u ľudí so záujmom o zdravie svoje a svojich blízkych a v neposlednom rade u ľudí so záujmom o ochranu kvality životného prostredia).


Zároveň som konštatoval zásadné prekážky, kvôli ktorým považujem rozvoj ekologického poľnohospodárstva na Slovensku za limitovaný:

  • Značka biopotravín je medzi spotrebiteľmi nedocenená a málo známa, pretože:
    - zaniká medzi množstvom iných informácií a medzi inými pseudoznačkami, ktoré majú to šťastie, že je za nimi mediálna kampaň;
    - ľudia nevedia, aké prísne pravidlá musia spĺňať producenti bioproduktov a biopotravín;
    - chýba osveta v tejto oblasti, nikto nerobí kampaň a dovoľujem si povedať, že štát v tomto zmysle nerobí ani najnutnejšie minimum.

  • Maďarské biovajcia
    Maďarské biovajcia
    Malá ponuka slovenských bioproduktov a biopotravín na trhu – v prípade niektorých komodít dopyt výrazne prevyšuje ponuku (ovocie, zelenina, zemiaky, vajcia, hydina), najmä produkty živočíšnej výroby sú pre spotrebiteľa nedostupné, nakoľko sú k dispozícii iba živé zvieratá, príp. celé polky napr. hovädzieho dobytka. Pre inšpiráciu a na porovnanie som uviedol príklad českých ekologických chovateľov, ktorí urobili krok k spotrebiteľovi a svoju produkciu spracovávajú a balia do maloobchodných balení, o ktoré je na trhu veľký záujem (napr. biouherák z farmy Sasov pri Jihlave).

  • výrobky - farma Velits
    Výrobky
    farma Velits
    Komplikovaná cesta bioproduktov od producenta k spotrebiteľovi - predstavil som preto overené spôsoby:
    - predaj “z dvora” - priamo z farmy - individuálnemu spotrebiteľovi, ktorý si tam sám zájde
    - predaj prostredníctvom klubov priateľov EP - organizovaný odber skupiny spotrebiteľov z farmy v pravidelných intervaloch a za vopred dohodnutých podmienok o cene, čase a mieste dodávky.
    Oba spôsoby majú spoločné to, že spotrebiteľ má možnosť návštevy na farme a osobného kontaktu s farmárom, čo zakladá dôveru spotrebiteľa k “svojmu” farmárovi. Spotrebiteľ sa potom odmení vernosťou.

    Naopak som kritizoval “spolky - čertove volky” s hypermarketmi a pre slovenského spotrebiteľa ten najhorší variant – vývoz suroviny do zahraničia a napokon dovoz draho vyrobených biopotravín zo slovenských surovín – tak sa dostane biopotravina cenovo do kategórie “NEPREDAJNÁ”.

Okrem toho som farmárom ponúkol možnosť prezentovať ich produkciu, ako aj názory na stránke BIO spotrebiteľ. A úprimne som sa poďakoval všetkým prítomným poľnohospodárom, že hospodária ekologicky, s minimom agrochemikálií a chránia tak nielen prírodu, ale aj kvalitu života a zdravie obyvateľov SR.

Posledná, trochu odľahčená otázka. Podávali sa na stretnutí jedlá pripravené z bioproduktov a biopotravín z produkcie účastníkov stretnutia? Žiaľ – nie.

Ďakujem za rozhovor!

Ďalšie informácie

Ak máte konkrétne otázky ohľadne jednotlivých tém stretnutia (bioosivá, legislatíva, registre ekologického poľnohospárstva, certifikácia a inšpekcia a pod.) alebo iné otázky z oblasti ekologického poľnohospodárstva:






Hodnotenie: 90%, 2 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Klaudia MedalováOd roku 2001 pracuje v Centre environmentálnych aktivít ako koordinátor aktivít na podporu rozvoja ekologického poľnohospodárstva. Stála tiež pri zrode klubu priateľov ekologického poľnohospodárstva Klubu BIO PaPa v Trenčíne.

Diskusia: Stretnutie slovenských ekologických ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Podujatia
    popis



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií