Predstavte sa, prosím ...

Som veterinárny lekár, staršia stredná generácia (52 r.), profesne pôsobím ako odborný veterinárny lekár pre oblasť klinickej biochémie a patofyziológie výživy zvierat. Ľudsky povedané, zaoberám sa diagnostikou neinfekčných chorôb zvierat, poruchami látkového metabolizmu a ich následkami na poruchy produkcie a reprodukcie. V podstate je to veľmi užitočná práca, ktorou dokážeme najmä poľnohospodárom v prvovýrobe mnohokrát efektívne pomôcť vyriešiť ich ťažkosti (ide však veľakrát o to, či nás chovateľ dokáže aspoň pozorne vypočuť a aspoň tretinu našich doporučení si osvojí). Mojim materským pracoviskom je Štátny veterinárny a potravinový ústav v Bratislave, odkiaľ uskutočňujeme na požiadania chovateľov naše intervencie, prakticky po celom Slovensku.

V akom prostredí ste vyrastali?

Moje korene sú sedliacke a to z oboch rodičovských strán, hoci rodičovská generácia sa živila inak než poľnohospodárstvom. Mal som však možnosť zažiť detstvo v typickej trojgeneračnej rodine a zoznámiť sa so spôsobom života na pálivom slovenskom južnom vidieku v gemerskej dedinke na maďarskej hranici. Protipólom rozpálených južanských rovín boli severské voňavé príjemné týždne strávené v horskej dedinke na Kysuciach, odkiaľ pochádza otcovská vetva mojej rodiny. Tam na gazdovstve kysuckej starej mamy sme každoročne trávili veľa času. Stretávala sa tam väčšina rodiny a zvládala sa práca spojená so žatvou, zberom ostatnej úrody a všetkým, čo súviselo s tradičným gazdovstvom v celej jeho pestrosti. Pre vnímavé dieťa a neskôr dospievajúceho mládenca to bolo množstvo podnetov na porovnávanie a premýšľanie. Myslím, že som počnúc rodičmi, profesormi na gymnáziu a končiac spolužiakmi a všetkými ostatnými, spôsobil prekvapenie hraničiace až s verejným pohoršením, keď som odovzdal prihlášku na vysokú školu a vykľulo sa šidlo z vreca: buď štúdium zootechniky alebo veterinárskeho lekárstva.

Ako sa zo študenta „veteriny“ stane človek bytostne spätý z ekologickým poľnohospodárstvom?

Poznáte porekadlo o vranách, ktoré si sadajú jedna k druhej. Platilo to i na malý spolok, ktorý sa prirodzene vyformoval počas štúdia na košickej veterinárskej univerzite. Ani neviem ako, ale postupne sme sa spoznali a dali sa dohromady - bolo to určité jadro so spoločným koníčkom (včelárstvom) a k tomu sa postupne popripájali kolegovia s pozitívnym vzťahom k jazdectvu, kynológii, holubárstvu, ale i k ovocinárstvu a pod. Šesť rokov štúdia je dlhá doba a pokiaľ je dobrá vôľa, dá sa preniknúť do hĺbky v rôznej oblasti a získať solídny základ i rozhľad. Niekoho možno prekvapím, ale bola reč a úvahy i o ekologickom poľnohospodárstve. Samozrejme, že slovo ekologické tam vtedy nepadlo, hovorili a uvažovali sme o „naturálnom“ alebo „čistom“ poľnohospodárstve. Prečo?

Odpoveď je i v tom, že samotné štúdium medicínskej disciplíny znamená stály stret s odvrátenou stránkou normálneho a dobrého života teda s chorobami, patológiou a smrťou. Je prirodzené, že popri štúdiu možnosti napraviť takéto stavy liečbou, uvažujete i o prevencii a navodení takého stavu, aby choroby jednoducho nevznikali. Až do vás hustia cez niekoľko semestrov náuku o jedoch a intoxikáciách, začnete prirodzene uvažovať o situáciách, prečo vlastne k otravám dochádza, a či by sa nedalo hospodáriť i inak - povedzme zdravšie. Veľa medicínsky vzdelaných ľudí preto inštinktívne inklinuje k pozitívnym stránkam života, vyhľadáva možnosť uplatniť sa v humanitárnych hnutiach, akciách, uniká do oblasti umenia, do oblasti pozitívneho myslenia. Niektorí extrémne až do mysticizmu, ba až trebárs k utopeniu nadbytku negatívnych informácií v alkohole. Nuž a my, čo sme holdovali čaju, sme sa riadili heslom: „Aj na smetiskách kvitnú zaujímavé kvety, len sa treba prizrieť a možno byť trochu i botanikom a uvidíš krásu tam, kde by ju nik nečakal“.

Kde ste získavali informácie či inšpiráciu pre Vaše ďalšie profesné smerovanie?

Predstavte si, že v 70.rokoch existovala československá štátna norma: „Surové kravské mlieko, zaručene zdravotne nezávadné“. Pátrali sme spolu s pedagógmi z katedry hygieny potravín a zistili, že mlieko sa skutočne produkovalo na niektorých farmách a zásobovali ním detské sanatóriá. Bola to určitá nádej, že by sa takýto spôsob dal uplatniť i v iných oblastiach chovu zvierat alebo v iných úsekoch poľnohospodárstva. Mnohí z mojich priateľov realizovali svoje sny a viacerí si dokázali vytvoriť svoje „ekologické oázy“. Ja sám si prakticky skúšam záhradníčenie a konkrétne pestovanie zeleniny podľa zásad ekologického poľnohospodárstva.

Spravodlivo treba priznať, že pokiaľ človek sledoval odbornú zahraničnú literatúru (čo sa mimochodom dalo i v predchádzajúcom režime a za celkom prijateľných finančných nákladov), mal možnosť dopátrať sa i v 80.rokoch k celkom solídnym informáciám o alternatívnych formách poľnohospodárstva. Využíval som tento zdroj informácií a podarilo sa mi zhromaždiť solídnu bázu informácií o problematike ekologického poľnohospodárstva. Spolu s istým pánom redaktorom z vtedajšieho denníka Roľnícke noviny sme v lete 1989 začali pripravovať seriál článkov o alternatívnych formách pestovania rastlín a chovu zvierat. Život však priniesol na istý čas zaujímavejšie informácie a tak sme chceli chvíľu počkať.

Čo sa zmenilo po sametovej revolúcii?

V roku 1990 začalo Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy s prípravnými fázami pre začiatok činnosti v otvorení niektorých foriem alternatívneho poľnohospodárstva. Túto fázu som pomáhal zabezpečovať cez odbornú depistážnu činnosť v rámci osobitného prehĺbeného monitoringu polutantov v potravinovom reťazci, ktorú zabezpečoval aj náš ústav. Prieskum sa zameral na lokality, ktoré sa mali stať prvými subjektami ekologického poľnohospodárstva. Ministerstvo malo obavy ako dopadne monitoring, no ten dopadol nad očakávanie dobre. Rozbory pôd, vody, krmív a potravinových článkov v sledovaných oblastiach vykázali veľmi priaznivú situáciu v znečistení ťažkými (toxickými) prvkami i ostatnými polutantmi. Znovu treba pripomenúť, že naša krajina v spotrebe priemyselných, tzv. umelých hnojív a iných chemických látok, napr. pesticídov, patrila skôr k tým skromnejším v porovnaní s tzv. “vyspelými“ krajinami ako Holandsko, Dánsko atď., ktoré aplikovali na svoje polia v porovnaní s nami niekoľko násobné množstvá všakových „dobrôt“.

Vyústením mojich aktivít bola oficiálna práca na rozbiehaní systému ekologického poľnohospodárstva na Slovensku a v budovaní jeho kontrolného systému. Stal som sa jedným z prvých inšpektorov ekologického poľnohospodárstva, ktorých menovalo ministerstvo. No a potom sa už činnosti začali nabaľovať a rozvetvovať - ako to väčšina z nás pozná na vlastnej koži - cez poradenskú činnosť v združení Ekotrend, až po vybudovanie inšpektorskej a certifikačnej organizácie Naturalis.

Čo pre Vás - osobne – znamená pojem „ekologické poľnohospodárstvo“?

Pre mňa znamená pojem ekologické poľnohospodárstvo moju druhú identitu, s ktorou som bytostne stotožnený a ktorá sa už u mojej osoby stala nezničiteľnou. I keby som nemohol vykonávať tie oficiálne formy činnosti, ktoré robím teraz, vždy si budem hľadať nové možnosti ako byť ekologickým poľnohospodárom doživotne. Priznám sa bez mučenia, že mám premyslených viacero alternatív, ako sa realizovať v tejto oblasti vo veľmi konkrétnej podobe a v pomerne krátkej dobe sa niektoré aktivity stanú skutočnosťou, nechcem predbiehať ....

Veľa sa v poslednom období hovorí o vyššej kvalite bioproduktov a biopotravín (v porovnaní s konvenčnými). Ako to vidíte Vy?

Úvodom treba zopakovať, že i konvenčné produkty a potraviny musia byť zdravotne nezávadné a vyhovovať hygienickým a nutričným kritériám stanovených v príslušných legislatívnych predpisoch. Označenie „BIO“ však skutočne znamená inú kvalitu. Inú kvalitatívnu úroveň. Ide o systémové hľadisko, pričom máme na zreteli celý reťazec produkcie. Určite aj vajíčko z veľkochovu bude vyhovovať kritériám z Kódexu potravín. No až si môžem vybrať, či si dám na tanier vajíčko od chudery sliepočky, ktorá počas celého svojho niekoľko mesačného života nevidela slnečné svetlo, dýchala vzduch namixovaný vzduchotechnickou sústavou, kŕmili ju celý čas tými istými granulami prepchatými syntetickými vitamínmi, nemohla si dokonale odpočinúť na šikmej roštovej podlahe a tlačila sa so svojimi spolutrpiteľkami na niekoľkých štvorcových decimetroch alebo si vezmem vajíčko od sliepky, ktorá si môže vybrať, či chce byť vonku vo výbehu - možno i na tráve, môže si zájsť do voliéry a odtiaľ si odskočiť zniesť vajíčko do znáškového hniezda, kde má kľudný priestor pre seba, môže si uplatniť svoj prastarý reflex a pohrabať si v podstielke, či vyblázniť sa v popolisku, nakŕmiť sa pestrým kŕmením – nuž tak ja si vyberiem vajíčko od tejto druhej sliepočky, pritom budem jej samotnej a jej chovateľovi vďačný za prírodný dar, ktorý mi sprostredkovali.

Veľa sa pracuje na tom, aby sa dospelo k objektivizácii zvýšenej kvality bioproduktov. Niektoré údaje sa už zverejnili, stretli sme sa s publikovaním záverov vo forme príspevkov na konferenciách, ale veľa sa píše o kvalite bioproduktov a biopotravín aj v známom mesačníku „Bio“, vydávanom v Hradci Králové našimi českými priateľmi z PRO-BIO Šumperk.

Osobne mám veľmi dobré skúsenosti s biozemiakmi zo severných oblastí Slovenska. Popri dobrých organoleptických vlastnostiach (čo môže byť subjektívne) sa však vyznačujú dobrou skladovateľnosťou a odolnosťou voči skladovým nepriaznivým vplyvom. Táto vlastnosť tkvie v zníženom obsahu dusičnanov u biozemiakov, čo je následok zníženého hnojenia a nepoužívania liadkových hnojív. Menší obsah dusičnanov spôsobuje nižšiu retenciu vody a vysvetľuje to zároveň i vyšší obsah sušiny u biozeleniny. Vyšší obsah sušiny je príčinou vyššej odolnosti a nižšej kazivosti niektorých rastlinných bioproduktov.

Konzumovaním biozeleniny zároveň do svojho organizmu vpravujeme nižšie množstvo dusičnanov a iných škodlivín a tým určite prispievame k upevňovaniu svojho zdravia.

Aké bioprodukty a biopotraviny konzumujete a čo odporúčate spotrebiteľom?

Na prvom mieste sú to zemiaky, ktoré si dopestujem sám v mojej záhradke a tie nám pokryjú väčšinu rodinnej potreby nových zemiakov. Na zimnú sezónu si zabezpečujem biozemiaky z niektorej certifikovanej farmy alebo z okruhu mojich priateľov, ktorí prakticky pestujú zeleninu a chovajú zvieratá podľa pravidiel ekologického poľnohospodárstva, ich hospodárstva sú však malé, zásobujú len malý okruh spriaznených konzumentov a preto sa oficiálne nedávajú kontrolovať. Rodinná konzumácia zeleniny je tak na jednu polovicu krytá vlastnou produkciou. V čase sezóny si usporadúvame špargľové dni. Je to už možné aj vďaka ponuke biošpargle z farmy Bioaspa v Kútoch.

Ďalej máme s mojimi rodičmi spoločný chov sliepok , zodpovedajúci zásadám ekologického poľnohospodárstva, ktorý nás prakticky zásobuje vajíčkami. Mäso z biofariem sa dá získať, riešim to nákupom väčšieho množstva naraz a jeho spracovaním do mrazenej podoby a tiež spracovaním na polotovary s predĺženou trvanlivosťou. Mlieko a mliečne výrobky nakupujem príležitostne priamo na farmách. Čo je stále k dispozícii, a dá sa aj dobre skladovať, to sú cereálne produkty, počnúc celozrnnými múkami, cestovinami, suchármi a pod. V minulosti sme cez Ekotrend nakupovali výrobky PRO-BIO s.r.o. Staré Město, dnes sú to už priamo výrobky Ekotrendu s.r.o. Keďže som celkom zručný pekár, z času na čas si upečieme špaldový chlebík, ktorý sa spotrebuje bezozvyšku na 100 %. Mrzí ma, že som nedokázal svoju rodinu presvedčiť na pohánkový program. Tam som doteraz málo úspešný.

Nuž vidíte, že sortiment je už celkom solídny (mohli by sme hovoriť o mede, čajoch, liečivých extraktoch, biokoreninách a ich zmesiach atď.). Uzavrel by som túto otázku odporúčaním, nech každý ochutná i z tohoto „biokoša“, porovnáva , rozmýšľa a nech si aj touto cestou upevňuje zdravie a pozitívny vzťah k životu.

Ekologické poľnohospodárstvo na Slovensku je ešte stále tak trochu spiacou krásavicou. Čo by ste chceli odkázať tým, ktorí to môžu zmeniť?

Vláde SR:

Je ilúziou, myslieť si že uspejeme našimi konvenčnými potravinami v Európe, ktorá je nimi zaplavená (však len také 5 miliónové Dánsko vyprodukuje potraviny v objeme postačujúcom pre 15 miliónov konzumentov). Je tu však šanca uspieť na trhu s bioproduktami a biopotravinami, kde ešte dlho bude dopyt prevažovať nad ponukou. Treba radikálne prehodnotiť celý vzťah vlády k problematike pôdohospodárstva. A asi celkom od nového začiatku začať vytvárať podmienky pre agroturistiku a to tak, že sa prestane o tejto problematike jalovo tárať a konečne sa začne konať formou jednoduchých ale účinných opatrení.

Ministerstvu pôdohospodárstva SR:

Vypracovať v spolupráci so zainteresovanými organizáciami, jedincami, združeniami atď. účinný Akčný program rozvoja ekologického poľnohospodárstva na Slovensku a začať ho plniť! Personálne dobudovať referát ekologického poľnohospodárstva (slovenská špecialita: tento post sa už pláta na 0,1-0,2 úväzok už 13 - 14 rokov – to je proste hanba...).

Učiteľom a spotrebiteľom:

Mať otvorené oči a uši, skúsiť v kľude diferencovať a oddeľovať dobré od zlého. Potom o tom nenápadne učiť a nápadne konzumovať, vychutnávať (možno aj s hlučným chválením a odpustíme i hlasné chlípanie a slastné mľaskanie a tiež krásne biele mliečne fúzy pod nosom).

Médiám:

Pre skutočné zdravie národa a najmä jeho budúcich generácií by určite viac prospelo viac relácií o problematike bioproduktov, biopotravinách a vôbec o živote na farmách typu „ Od vidiel po vidličku“ než prezentácia pseudocelebrít s ich trápnymi prekombinovanými receptami na ich čudné výtvory.

A celkom na záver: Môžu sa na Vás spotrebitelia, pedagógovia alebo zástupcovia médií obrátiť s konkrétnym problémom, otázkou ?

Áno, áno, áno!

MVDr. Jozef Juršík
tel: 0903 448 073, 0905 624 809
E-mail: jjursik@svuba.sk alebo jursik@slovanet.sk

Ďakujeme za rozhovor!
február 2004