Pestovatelia zeleniny nemajú veľké oči

V hypermarkete keby bola zelenina drahsia, tak by som mal pocit, ze hypermarket chce na mne zarobit, a nie to, ze ponuka kvalitnejsiu zeleninu. Keby bola zelenina oddelena na BIO ne NEBIO...? Este dlho tak nebude. Hypermarkety ponukaju "kvalitnu" zeleninu za najlepsiu cenu v meste uz dnes. "Zazraky" ja osobne neocakavam.

Bio-zeleninu, co si sam nedopestujem, si radsej objednam alebo kupim u pana Slinskeho, hoci bez formalneho certifikatu, ale zo zarukou ze kupujem bio kvalitu a zaroven podporujem domaceho biopestovatela, ktoreho poznam a ktoremu doverujem. Nerad nakupujem v supermarkete a tym podporujem jeho anonymnych majitelov...

Ak by sa mali niekedy pestovatelia bio zeleniny dostať do nejakých hypermarketov, tak do bio hypermarketov.Aj keď mne osobne sa nepáčia ani tie.

Mám rád presné vyjadrovanie - iba tak je mi celkom jasné, o čom je reč.
V článku sa spomínajú iba HYPERMARKETY, pán Pavol vo svojej reakcii zas píše o SUPERMARKETOCH.
Vôbec nie som si istý, či autor článku mal na mysli výlučne hypermarkety, alebo aj supermarkety. Pre mňa to nie je ani zďaleka to isté - v supermarketoch nakupujem bežne, v hypermarketoch len veľmi výnimočne...
Azda by neuškodilo presne definovať, čo je supermarket a čo hypermarket. Myslím, že zďaleka nie každý v tom má jasno. V škole sme sa to neučili, lebo vtedy ešte obchody takého typu u nás neboli.
Potom by som mohol vyjadriť svoje stanovisko k uvedeným otázkam.

Jozef, mate pravdu. Patrim k starsej generacii a obchodne retazce, hypremarkety, supermarkety a nove formy obchodu sa mi akosi splyvaju... Privitam, ked upresnite rozdiely, ktore urcite nielen ja ale ja dalsi starsi ludia akosi neregistrujeme. Nie je hanbou sa poducit novej terminologii u mladych a vzelanych ludi. Rad nakupujem na trzniciach, kde dorabatelia predavaju svoje produkty a rolnicke prebytky. Na ich rukach a tvarach vidiet ich pracu a su hrdi na to co dopestovali a predavaju. Navyse su ochotni zo zakaznikom prehodit aj par ludskych a kvalifikovanych viet. Vo velkych anonymnych obchodoch zeny za registracnymi pokladnami mi pripadaju ako novodobi otroci, sustredeni najma na "ciarovy kod" a nikdy nekonciaci pas zakaznikov castokrat agresivnou reklamou zlakanych na akciovy tovar...

Je pravda, ze supermarkt a hypermarket je rozdiel. Žial toto, Jozef, nie je temou clanku. Ak chcete byt presny, skuste reagovat skor na clanok a odpovedat na podmety redakcie pre super(hyper)markety osobitne. Dakujem :) Este doplnim, ze ak by otazka stala: Ak by ste v obchodnych reťazcoch našli zeleninu v dvoch regaloch, atd.... potom by do redacie nedosla jedna otazka typu: "Mohli by ste mi prosim napisat co najdlhsi potravinovy retazec?", ale asi desiatky:) Moj sukromny nazor je ten, ze povod zeleniny v super aj hypermarketoch je cca rovnaky. Ak sa mylim opravte ma.

BIO zelenina je kvalitný tovar. Želaním azda každého zákazníka je, aby za preňho prijateľnú cenu dostal kúpiť čo najkvalitnejší tovar. V tomto ohľade je takmer jedno, či pôjde o hypermarket, supermarket alebo malú špecializovanú predajňu. Vo všeobecnosti je teda žiaduce, aby bol všade tovar čo najkvalitnejší, pritom však cenovo primeraný solventnosti zákazníkov. Ak budú mať hypermarkety a supermarkety o BIO produkciu záujem, možno to iba privítať.
To je však iba jedna stránka problému.
To, čo je mnohými, najmä mimovládnymi organizáciami na veľkých obchodných reťazcoch kritizované, nevyplýva väčšinou zo systému predaja, ale z tzv. marketingovej stratégie. Nevidím napr. nič zlého na tom, ak je zákazník rýchlo a bezchybne obslúžený pri pokladni - aj napriek veľkej šírke sortimentu, z ktorého si môže vybrať. Toto je v klasickej malej predajni ťažko dosiahnuteľné, lebo s obratom stúpa aj efektívnosť predaja. Druhá vec je, za akých podmienok reťazce nakupujú tovar od dodávateľov, ktorých dodávateľov uprednostňujú, aké predajné ceny a akcie ponúkajú zákazníkom, aké platy ponúkajú zamestnancom... a čo tým sledujú. To je vec morálky, etiky, osobnostnej zrelosti tých, čo o marketingu rozhodujú, aj tých, ktorí im určujú mantinely pre manévrovanie. A často zneužívajú svoje možnosti. Nemusí bezpodmienečne platiť: veľký obchod = neetický obchod. Všetko závisí od pravidiel, ktoré určujú zákony, nariadenia, regulačné opatrenia, kontrola.
Nekritizujme veľké reťazce za to, že sú veľké a mocné. Kritizujme ich za konkrétne veci, ktoré robia bezohľadne, špekulatívne, zotročujúco.
A dobré veci v nich podporujme.
Nemôžeme ich len tak jednoducho zrušiť, no môžeme sa podieľať na ich fungovaní - ako spotrebitelia, sťažovatelia, iniciátori legislatívnych zmien, spolutvorcovia verejnej mienky, voliči atď.
(Pre krátkosť času pokračovanie neskôr.)

Vrátim sa teraz k samotným otázkam:
1) Ak bude zelenina v predajni drahšia, nemusí to znamenať vyššiu kvalitu. Garanciou kvality je predovšetkým odborné hodnotenie a certifikácia produkcie - či už s označením „vyprodukovaný v ekologickom poľnohospodárstve“, SLOVAK GOLD alebo pod inou odborne garantovanou značkou kvality.
Takže moja jednoznačná odpoveď na 1. otázku je NIE. (Slovo "pocit" v otázke by som radšej nahradil pojmom "presvedčenie", pretože v posudzovaní kvality sa riadim skôr informáciami než pocitmi.)
2) Či je pre mňa dominantným kritériom cena alebo garantovaná kvalita, o tom spoľahlivo rozhoduje moja aktuálna finančná situácia. Ak si to môžem dovoliť, dávam prednosť záruke kvality; ak práve nie, rozhoduje nižšia cena. Ale to môže pochopiť iba ten, kto musí riadne zvažovať každý vynaložený päťdesiathaliernik. Veľmi pochybujem o tom, že by bol niekto natoľko uvedomelý, že kvôli sústredeniu sa výhradne na biopotraviny v strave (kvalitu) by bol ochotný k trvalej podvýžive z kvantitatívneho nedostatku.
Takže na 2. otázku univerzálnu odpoveď dať nemôžem. Iba podmienečnú.
Pre dnešok by som si vybral tú lacnejšiu zeleninu.

Hypermarket musí mať určitú plochu (neviem presne koľko, na mňa to niekedy pôsobí ako nekonečné hektáre). Supermarket je menší. To je celý rozdiel. Preto je niektoré Tesco "len" supermarket a niektoré hypermarket. Asi sú tam aj nejaké iné rozdiely, ale tento je ten zásadný.

Vdaka Matine za upresnenie. Takze z pohladu kvality zeleniny ziaden rozdiel. Hyper/super obchodny monopol ci miera hyper/super zisku stoji v ostrom kontraste s malymi biopestovatelmi, ktori ako jedini realne mozu biokvalitu dosiahnut a garantovat. Ta sa v dnesnych pomeroch na Slovensku neda zatial robit velkoplosne a na vytvorenie odbytovych zdruzeni sa treba zdruzit mnohym malym/strednym biopestovatelom a tych prakticky zatial niet. (Cest vynimkam typu pana Slinskeho). Pre hyper/super obchody nie su jednotlivci svojimi mnozstvami a dopravnymi vzdialenostami zaujimavi...
Takze zaver - biokvalita zeleniny je realna v desnej situacii jedine samozasobenim, nakupom z dvora u biopestovatela, ci dodavkami do rodin - biospotrebitelov priamo z farmy, alebo s pomocou maleho obchodnika - bez ucasti hyper/super obchodneho retazca. Ak sa mylim, vyvedte ma prosim konkretnymi faktami zo Slovenskej reality z omylu.

BRATISLAVA - Po vlaňajšej nadúrode zeleniny a následnej odbytovej kríze, ktorú sprevádzal pokles cien zeleniny hlboko pod výrobné náklady, avizovali slovenskí zeleninári radikálne zníženie pestovateľských plôch. Prvé odhady hovorili o poklese pestovania zeleniny na polovicu a neboli ďaleko od pravdy. Potvrdzuje to Mikuláš Takacz, prezident Slovenskej zeleninárskej únie, ktorá zastupuje významnú časť našich pestovateľov zeleniny, určenej pre trh. Najpresnejší obraz o celkovom pestovaní zeleniny na Slovensku, vrátane samozásobiteľského, poskytujú informácie o množstve predaných osív.

- Väčší pestovatelia, ktorí majú vybudované sklady a teda nemohli príliš veľa ustúpiť z výrobného programu, medziročne znížili nákup osiva asi o 35 percent. Menší však až o polovicu. Najviac boli postihnutí malí pestovatelia s výmerami l až 3 hektáre, - uviedol M. Takacz.

Podľa oficiálnej štatistiky bolo vlani na Slovensku 32-tisíc hektárov pestovateľských plôch zeleniny. Na trhovú produkciu bolo z toho určených okolo 12-tisíc hektárov. V tomto roku však podľa M. Takacza klesli plochy zeleniny, určenej pre trh, na 6,5- až 7-tisíc hektárov a pokles pestovania zeleniny sa dotkol aj samozásobiteľov. K zníženiu produkcie pritom došlo najmä v záhradkárskych osadách v okolí veľkých miest, kde sa obyvateľom viac oplatí zeleninu kupovať v supermarketoch, ako ju pestovať. Ani skladovanie zeleniny z vlaňajška sa veľmi nevyplatilo. Veď ešte pred mesiacom bolo možné doviezť z Holandska preskladnenú cibuľu po 80 halierov za kilogram.

V tomto roku sa skorá zelenina predávala už za podstatne lepšie ceny ako pred rokom. Potešujúca tendencia je podľa M. Takacza aj dôsledkom spomenutého poklesu produkcie. Aj v ostatných európskych štátoch totiž došlo k radikálnemu zníženiu plôch najrozšírenejších druhov zeleniny, najmä cibule, mrkvy a kapusty, ktoré boli vlani najproblematickejšie. Možno teda predpokladať, že na trhu nebudú také prebytky zeleniny ako v minulom roku. Najväčšou prekážkou na dosiahnutie lepších nákupných cien tak zostáva zlá vyjednávacia pozícia pestovateľov voči veľkým obchodným reťazcom.

V rámci postupujúcej globalizácie však ani pokles pestovania zeleniny v Európe ešte nemusí podľa M. Takacza automaticky znamenať ustálenie odbytových pomerov u nás. Ak by bola napríklad veľká nadúroda vo vzdialenej Tasmánii, ktorá patrí k najväčším svetovým producentom cibule, sekundárne to vraj pocítime aj my. Stačí, ak by niektorí veľkí európski vývozcovia po vytlačení z tradičných mimoeurópskych trhov presmerovali produkciu na vnútorný trh EÚ. Naši zeleninári súčasne upozorňujú na nenápadne rastúce dovozy z Ázie. Napríklad cesnaku či priemyselných rajčín z Číny alebo uhoriek-nakladačiek z Indie. To im môže v budúcnosti spôsobiť väčšie ťažkosti ako európska konkurencia.
Peter Fillo
(Roľnícke noviny, č. 26, 24. jún 2005)

Priatelia,
Viete co je zlato v podnikani? Obchodna, distribucna siet, ano SIET a nie produkcia a vyroba!!!
Mozte vyrobit a vyprodukovat tie najlepsie paradajky,uhorky atd. na svete ak nemate funkcnu distribucnu siet, distribucny system tak sa pripravte na to ako budete osklbany a budete aj zaoravat. Nemate vobec sancu, nemate svoj vlastny obchodny retazec a chyba vam distribucna siet, ktora vasu zeleninu ovocie dopravy k zakaznikovi, nech je vysokej alebo priemernej kvality.A tu je zakopany pes. Ten kto vlastni-ma distribucnu siet ten si robi na Slovensku zo zakaznikom co chce. A nie len zo zakaznikom ale aj z vyrobcom. A stat je tak pomaly ze zasahuje ked zisti ze sa predava maso po expiracii a ked sa prevali vseobecny pruser. Statu je to uplne jedno ved keby nie tak by sa tu nediali veci ktore skutocne podrazaju kolena nasemu polnohospodarstvu a zaroven vlastne nasmu hospodarstvu. Takze co sa do toho Hyper-Super marketu navezie to spotrebitel dole skonzumuje a kupi je to jendo uplne sum a fuk. Pretoze vezme to co najde na regaloch a co mu dovoli penazenka.
Takze v situacii ktorej sa nachadzaju pestovatelia im niet pomoci pokial si nevytvoria sami vlastnu silnu distribucnu siet. Kedze tuto siet doteraz nevytvorili a predbehli ich vsetci ostatni, ktori sice nemaju zo zeleninou a jej pestovanim nic spolocne ale maju vytvorene to zlato v podnikani prave spominanu siet.
To je neprijemne pretoze farmari, vyrobcovia a producenti zaspali a podcenili siet a jej predajnu silu a ulohu ktoru zostava. Socializmus je prec, dnes je nadprodukcia je dostatok vsetkeho ak nie je mrkva u nas dovezie sa z Polska, co je podsatne uspesny je ten kto vie predat nie vyrobit, vypestovat.
Nechcem byt cynik ale je to bohuzial tak, marketing a ludia zodpovedni za akcie atd. v tychto Hyper-super a neviem akych marketoch sa riadia podla jednej zasady a to je prieskum trhu a ten je na Slovensku nasledovny: Strednej vrstvy ubuda a chudobnej prirasta takze orientacia a to aj co sa tyka zeleniny je nasledovna: priorita predaja cislo jedna je nizka cena. Takze do obchodov navazaju to co je lacne a ja iba krutim hlavou ako je to mozne ze zerieme na slovensku Cinsky cesnak to uz je absolutny vrchol. Lepsi cesnak ako z Oravy som este nejedol ani v Taliansku. Takze konzumujeme to najlacnejsie a casto to najhorsie co sa tyka z celej svetovej produkcie a tesime sa zo zliav vo velkych Marketoch vsetkych typov ako male deti, lebo nase penazenky su prazdne a kvalitu si gro Slovakov nepriplati. To iste spravanie vidite v obchode s textilom kde su trzby najvecsie prave tak kde je lacny a nekvalitny Azijsky textil.
Realne riesenie? Aj ked sa deje co sa deje a Tesko a spol si robi so zakaznikom co chce v obchode plati najvyssie pravidlo ROZHODUJE TEN KTO PLATI. Ak si zakaznik zacne vyzadovat kvalitu ak si zacne vyzadovat BIO bude v tych Hyper-Super skatuliach BIO. Kto ma siet bude navazat to na com v konecnom dosledku trhne. Takze nie sme az taki nemohuci ako zakaznici. Co sa tyka Bio pestovatelov ovocia a zeleniny, zobudte sa a zacnite sa spravat ako obchodnici nie ako rolnici a polnohospodari inac Vas trh zozerie, alebo si zaplate ludi ktori vas obchod robit naucia. Riesenie pre pestovatelov:Vytvorte si vlastnu SIET, vlastnu siet BIO SIET. Vytvorte si ZNACKU!!!Budete tam mat svoju kvalitu a Biopotraviny a svojim sortimentom si ziskate zakaznika, ktory si vas najde. Inac si s vami budu ine siet robit co sa im zapaci tak ako doteraz a polozia vas uplne na kolena a potom si vas kupia. Bodaj by som nemal pravdu.
juraj

Rada by som sa vratila k tomu co je to supermarket a hypermarket a upresnila Matine udaje. Supermarket dosahuje rozlohu 400 až 2500 m stovrcovych, hypermarket je nad 2500 m stvorcovych. Rozdiel je taktiez v sortimente. Supermarkety maju vyhradne potravinovy tovar na rozdiel od hypermarketov, ktore sa specializuju na potraviny v minimalnej miere.

1)Drahsia zelenina nebude nikdy kvalitnejsia,pretoze bude stat na pultoch dlhsie a tym padom nebude cerstva.Ja si taku nekupim,bio-nebio.
Preco musi byt kvalitna zelenina drahsia?Ja kupujem kvalitnu=cerstvu zeleninu v kauflande,kde chodi nakupovat velmi vela ludi.A to je zaruka,ze tam tovar "nestoji" a nevadne.Myslim si,ze tak ako vyzera v obchode tovar s kratkou zarukou,ako je zelenina,tak si stoji aj ten ktory obchodny retazec,co sa tyka jeho celkoveho obratu.Myslim,ze uspesne retazce bezpecne nalakaju ludi na lacnejsiu zeleninu,ovocie.A asi sa im to vyplaca.
Nemozu sa pestovatelia spojit,vytvorit lepsiu cenu,spolocne sa lepsie presadit,domacu kvalitu a tlacit na uradnikova hyper super kapitalistov?Som laik,neviem nic o obchode,ale zaujima ma,v com spociva problem a ako to vyriesit.
Ja ako spotrebitel chcem kvalitnu zeleninu,vypestovanu na slnku a bez alebo co najmenej hnojivami.Nechcem zatazovat zivotne prostredie viac nez musim.Nemam vela penazi,ale uprednostnujem bio vyrobky.Vyhovie mi pestovatel,obchodnik?
2)Vybrala by som si zeleninu,ktoru mozem cenovo akceptovat.Uprednostnujem jednoznacne bio zeleninu.No zaplatila by som za nu povedzme o 30-40 percent viacej.Ak bude drahsia,obavam sa,ze sa budem i nadalej ladovat dusicnanmi v zelenine z Polska a neviem odkial este.
Este k bio potravinam celkove.Na zapade su biopotraviny obrovsky hit.Povedala mi to kamaratka zijuca v Spanielsku.Hovori sa o tom v mediach,je to popularna tema.
Nedavno som bola v Nemecku.V beznej samoobsluhe maju bio produkty.Nieje to v specialnom oddeleni zdravej vyzivy,ale medzi beznymi nie bio vyrobkami.Kazdy si moze vybrat.Pre mna bola dolezita cena a s ich cenami som bola velmi spokojna.
Dalsi priklad bio marketu v CR.Maly obchodik,par ceskych boi jogurtov,dalej maslo z Belgicka za 85 kc,vselijake calamady a dzemy z Nemecka za ceny,ako by v teglikoch boli nejake pletove kremy.V malom oddeleni trs vysusenych hnedastych biobananov za 80 kc/kg a zvazok petrzlena za 45 kc.Tak to teda nie,priatelia!
Myslim,ze bio vypestky ci vyrobky by nemali byt akysi luxus,ktory si dovolia ti co na to maju peniaze a rozum.Mali by byt dostupne aj pre hlupych a nemajetnych.

Anna s tebou môžem len súhlasiť sama sa snažím byť aktívnou biospotrebiteľkou kozmetiku používam len bio na počudovanie je lacnejšia než nebio mojim cieľom je do par rokov vybudovať malý bio supermarket zo všetkým čo ma byť v takom bio supermarkete potraviny zelenina a ovocie najvyšiej kvality a drogéria i kozmetika chcem predávať a distribuovať niečo na čo si ľudia zvyknú a budu vďaka tomu zdravší a nechcem podporovať dráhu, nekvalitnú a na zvieratkách testovanu kozmetiku či drogériu a chcem mať obchod v ktorom sa budu cítiť všetci dobre myslím ,že to pomôže aj farmárom aj spotrebiteľom ...

?????????????

Preboha Ludia,Bio výrobky predsa musia stáť 2 až 5 x viac ako ne bio.matematika nepustí.ak farmár chce vypestovať bio zemiaky,bez pesticídov a herbicídov,no tak tam musí nahnať žienky čo mu to budú okopávať od buriny každý týždeň, a pásavku zemiakovú zberať ručne do fliaš každý deň.Skúste si predstaviť tak výmeru 100 Hektárov bio zemiakov.Na to je nutných min. 100 ženičiek nonstop v permanencii.No tak tie zemiaky potom budú stáť 5 euri kilo.
Som zvedava kolko ludí si ich potom kúpi ?A bio supermarkety na Slovensku ?Pri Momentálnej expanzii Tesca zabudnite velmi rýchlo,ale v pohode ak je niekto zatažený na bio ,ako vravia bratia Česi *ať platej když mají z čeho* toť vsjo

Mima