Ostatné krajiny Visegrádskej štvorky plánujú budúcoročné priame platby v rozpätí od 60 do 65 percent, takže ak by sa presadil návrh finančného rezortu, slovenskí poľnohospodári by boli na spoločnom trhu mimoriadne znevýhodnení nielen vo vzťahu k západoeurópskym farmárom, ktorí dostanú 100-percentné podpory, ale aj svojim bezprostredným susedom v priestore strednej Európy.

„Stratu konkurenčnej schopnosti agropotravinárskeho komplexu by nepocítili len samotní poľnohospodári, ale oveľa širší okruh ľudí“,
povedal minister.

„Slovensko má jednoznačne vidiecky charakter, veď z 2 891 usadlostí pripadá na mestá len 138 - teda 4,7 percenta - a zvyšok tvoria obce. Z nich až 67,7 percenta má menej ako 1 000 obyvateľov, pričom základom vidieckej ekonomiky naďalej zostáva poľnohospodárstvo. Podľa štatistických údajov až 20 percent príjmov malých obcí priamo súvisí s poľnohospodárstvom, čo zodpovedá priemernému podielu daní z nehnuteľností, ktorými sú v týchto prípadoch v rozhodujúcej miere poľnohospodárske pozemky. Útok na poľnohospodárstvo preto možno považovať za útok na financovanie malých obcí a v konečnom dôsledku aj celého vidieka.

Kto to nechce vidieť a presadzuje nekonkurenčné podpory slovenského agrárneho sektora, musí prevziať aj politickú zodpovednosť za úpadok vidieckeho života a osídlenia“.

Podľa Zs. Simona pripadá v nákupnom koši až 26-percentný podiel na potraviny. Ak sa v dôsledku nedostatočnej podpory radikálne zníži poľnohospodárska a potravinárska výroba, povedie to k rastu spotrebiteľských cien potravín. Pritom ich 10-percentný nárast by o 2 percentá zvýšil infláciu, čo by sa nemalo podceňovať.

Za príklad môže poslúžiť kapusta, ktorej pestovateľská plocha medziročne poklesla zo 4 557 na 842 hektárov, no ceny stúpli o 51 percent, alebo mrkva, kde zníženie výmery z 3 045 na 482 hektárov vyústilo do vyše 47-percentného cenového rastu. Obdobný vývoj zaznamenalo bravčové mäso i ďalšie komodity, kde pokles domácej produkcie zapríčinil zvyšovanie cien.

„Ak by sa naozaj presadil návrh finančného rezortu, znamenalo by to stratu našej dôvery v politikov, ktorí by ho podporili“,
zdôraznil predseda SPPK Ivan Oravec.

„Po skončení summitu v Kodani, ktorým sa zavŕšili rokovania o podmienkach vstupu SR do EÚ, totiž sľubovali, že nebudeme na tom horšie ako naši susedia. Preto zintenzívnime samosprávne rokovania s politickými subjektami a - okrem iného - im pripomenieme aj tento záväzok. Podľa ich reakcií rozhodneme o ďalšom postupe, no celkom určite sa nebudeme nečinne prizerať hroziacej likvidácii nášho odvetvia“.