BIO spotrebiteľ

Vegetariánstvo - áno alebo nie?

11.10.2005 07:25
Pravidelne sledujem na stránkach populárnych aj odborných časopisov veľmi rôznorodé názory na vegetariánsky spôsob stravovania. Viac ako 15 rokov študujem problematiku výživy, pretože sama som tiež vegetariánka. Nikdy sa mi nestalo, aby mi napr. môj osobný lekár spochybnil tento spôsob stravovania, pretože sa to veľmi kladne odráža na mojom zdravotnom stave.
Antibiotiká ani iné lieky som nepotrebovala viac ako 10 rokov. Dokonca som si týmto spôsobom upravila aj dlhoročnú anémiu. Mám medzi mojimi blízkymi lekárku - hematologičku, ktorá si to tiež odskúšala s veľmi pozitívnymi výsledkami. Do ambulancie jej však chodia dievčatá, ktoré majú veľmi "biedny" krvný obraz, samozrejme vegetariánky.

Kde je teda problém?

Imidž zdraviu prospešnému vegetariánstvu kazia tzv. pudingoví vegetariáni. Väčšinou sú to študentky, ktoré chcú chudnúť, alebo osoby ktoré sa z iných dôvodov zriekajú mäsa, ale skladba ich jedálneho lístka je priam otrasná.

Z vlastnej skúsenosti môžem uviesť niekoľko príkladov:

Dievčina, ktorá chcela byť v každom ohľade moderná, občas skolabovala. Strava: ráno nič, obed rožtek, večer tak isto, občas palacinky, vyprážaný syr, zelenina občas. Prečo? Chce byť štíhla, mäso neznáša, zelenina je vraj drahá a nemá jej to kto pripraviť.

Iný prípad: kožné problémy, "kútiky" a pod. Odporučila som doplniť jedálny lístok orechmi, slnečnicovými semienkami, listovou zeleninou. Bez pochopenia. Dôvod: Mandle a orechy sú drahé.

Ďalšia už dospelá dáma s viditeľnou nadváhou: vraj je tiež vegetariánka, lebo má radšej palacinky ako mäso.

Takýchto prípadov by som vedela vymenovať desiatky. Ak takýchto pacientov pokladajú lekári za vegetariánov a podľa nich hodnotia výsledok vegetariánskeho stravovania, je to na obrovskú škodu dobrému úmyslu.

Skutočné vegetariánstvo

Skutočné vegetariánstvo predpokladá mať dobre preštudované potreby organizmu, skladbu živín a vedieť dodať organizmu dostatok energie.

Ak sa teda odhodlám k vegetariánstvu, je potrebné získať dôkladné, všestranné informácie. V dennej skladbe stravy mať zastúpenú hlavne zeleninu, pričom listová zelenina sa cení viac ako napr. koreňová (dostatok chlorofylu, kyseliny listovej, minerálnych látok), vylúčiť sladkosti, biely cukor, bielu múku, obmedziť soľ a konzervy. Surová zelenina a ovocie by mali tvoriť viac ako polovicu dennej stravy.

Nečudujem sa lekárom, že sú proti vegetariánstvu. Asi nemajú medzi pacientmi skutočných vegetariánov a pre vlastné žiadne alebo minimálne skúsenosti s týmto spôsobom stravovania, všetko hádžu do jedného koša. Východisko však nemôžeme donekonečna hľadať v podávaní liekov. Ľudstvu hrozí pandémia vo forme rakoviny, osteoporózy, straty imunity a ďalších tzv. civilizačných chorôb. Keby sme sa správne stravovali od detstva, neprišli by sme o zuby, vlasy, nestretávali by sme sa s množstvo degeneratívnych chorôb. Organizmu treba dodať dostatočné množstvo surovej zeleniny a ovocia. Ak to nerobíme, je to na veľkú škodu veci, pretože takto sa vegetariánstvo stáva len módnym výstrelkom bez skutočného poznania a pozitívneho efektu na ľudské zdravie.





Hodnotenie: 84.4%, 9 hlasov Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Bc. Mária Kleňovápôvodne učiteľka, posledných 15 rokov sa venuje výžive. Autorka 2 kníh: Čítanie o korení a Pestovanie a praktické využitie menej známych druhov zeleniny.

Súvisiace články


Diskusia: Vegetariánstvo - áno alebo ...

    Poradíte mi?

    Príspevok o vegetariánstve ma zaujal, s väčšinou sa stotožňujem, hoci vegetariánka nie som, snažím sa uprednostňovať hydinu, ryby. Máme 3,5 ročného syna, ktorého strava obsahuje veľa surovej zeleniny, ovocia, má veľmi rád pohánku, pšeno, špaldu, špenát, brokolicu, pstruhy a kuracie/zajačie, morčacie mäso. Klasické sladkosti (lízatká, čokoládky, cukríky) sú skutočne výnimkou. Lekárka nás upozornila, že má nižší obsah železa (nie je ešte pod hranicou, ale "skôr nižší") a pýtala sa na stravovacie návyky. Bola som z toho prekvapená, snažím sa o pestrosť stravy. Je pravda, že posledné asi 2 mesiace nechce vôbec raňajkovať (6.15), skôr ráno spapá nejaké jablko alebo hrušku a potom má až desiatu v škôlke (8.45), inak som si nevšimla, žiadne zmeny. Je to riadny papkáč. Vedeli by ste mi poradiť - nakoľko som si vypočula názor, že by mal jesť aspoň raz denne mäso (s čím sa nestotožňujem)?
    Zuzana

    A čo obilniny?

    Prístup pani Kleňovej hodnotím celkovo kladne - tiež mám dlhoročné skúsenosti s praktizovaním vegetariánstva a pozitívny účinok na moje zdravie je očividný a nesporný. Kriticky však hodnotím zjavné podcenenie zastúpenia obilnín (pokiaľ možno v celozrnnej podobe) v strave. Pani Kleňová obilniny v pozitívnom zmysle vo svojom článku vôbec nespomína, čo považujem za chybu. Vzhľadom na podnebné pásmo, v ktorom žijeme, by malo byť zastúpenie obilnín (ich sortiment je široký) vyššie než podiel ovocia na celkovom objeme stravy. Obzvlášť v zimnom období. Keby sa pani Kleňová viac venovala pravidelnému fyzickému pohybu, iste by obilniny ako cenný zdroj živín i energie lepšie docenila. Ja napr. jazdím denne okolo 30 km na bicykli, pracujem na záhrade (v tomto období prevažne rýľujem) a pod. Bez konzumácie obilnín by som to ťažko zvládal. A tiež strukoviny sú prospešné. Keby som žil niekde v trópoch, tam by som iste jedol viac ovocia. Skladbu stravy treba prispôsobiť podnebiu, spôsobu života aj individuálnym danostiam.
    Jozef Neoral

    Odpoveď - p. Neoral

    Cieľom článku nebolo podávať presné zloženie denného príjmu potravy, ale poukázať na chyby, pre ktoré sa vegetariánstvo vo všeobecnosti zatracuje. Uvádzam, že ovocie a zelenina by mali tvoriť nadpolovičnú väčšinu potravy. Obilniny sú samozrejmou súčasťou a vieme, že polysacharidy sú hlavným zdrojom energie pre organizmus. Treba však konzumovať celozrnné výrobky, aby sme sa neochudobňovali o minerálne látky a veľmi dôležitú vlákninu. Ak bude záujem, v ďalších príspevkoch môžeme podrobnejšie rozobrať, prípadne uviesť možnosť jedálneho lístka.Pozn. FPrečo si myslíte, že mám málo pohybu? Fyzického pohybu mám viac než dosť.

    Odpoveď - p.Zuzana

    Pri nižších hodnotách železa by sa mal jedálny lístok doplniť hlavne listovou zeleninou (tmavozelené listy), ktorá obsahuje veľa chlorofylu, ktorý má aj stimulujúce účinky na krvotvrobu. Veľmi vhodné sú napr.listy pŕhľavy dvojdomej (žihľava) - čaj, ale aj na spôsob prívarku, drobno nasekané v zeleninovej polievke a pod. Podľa MUDr. Miku (Fytoterapia pre lekárov) sa táto rastlina odporúča preventívne aj u zdravých ľudí a výborne pôsobí aj na vyvíjanie sa organizmu v detstve a puberte.

    so slovenka, ale momentalne zijem v nemecku. v nemecku som vegetarianka. je tu velmi jednoduche, pretoze byvam s dalsimi 4 ludmi, ktori su uz peknych par rockkov vegetariani. ami studuju vela literatury ohladom spravneho stravovania a aj ich rodicia-hlavne mamky-im v tom pomahaju. nakupuju im produkty z reformhaus, alebo bioland. lebo sami na to peniaze nemaju. su totiz velmi drahe.
    ale na slovensku byt vegetarianom -je takmer nemozne. po prve je problem kultura-nejes mäso -si nezdravy.
    a dalsi problem je, ze napriklad v zime je nemozne kupit listovy salat. cerstvy listovy salat. dopriat si pestry jedalnicek aj v zime.
    ako to riesite vy? kde nakupujete cerstvu zeleninu v zime alebo si ju pestujete sami?
    napriklad taky -v nemecku sa vola feldsalat- na slovensku tusim valerianka. da sa niekde v zimnych mesiacoch kupit ? coskoro a totiz vraciam na slovensko, a uz si robim starosti, co dobre si dam?
    s obdivom ku vsetkym slovenskym vegetarianom sa luci jarmila
    jarmila



Čítať celú diskusiu k článku (30 príspevkov)   Pridať názor na článok





BIO magazín

Zdravie
Rubrika zameraná na zdravý životný štýl, zdravie z prírody a z (bio) potravín.



Najčítanejšie v rubrike



Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií