Široká a „štýlová“ ponuka
Nádvorie Kammerhofu sa akosi prirodzene dopĺňalo s vkusnými stánkami s ručnými výrobkami. Doma tkané koberce, ľanové obrúsky, obliečky, slamené a drôtené ozdoby, batikované oblečenie, sviečky z včelieho vosku (ručne odlievané), jemnúčko zdobené medovníčky, paličkované a háčkované čipky. Drevený riad, hračky a hlavolamy, kožené ozdoby, spony do vlasov, ručne pletené taštičky, šále a svetre. Domáci med, oblátky, ručne maľované poháre, vázičky aj fľašky, náradie ku krbu, starodávne kahance.

Oproti minuloročnému jarmoku oveľa väčší výber milých darčekov. (Našla som medzi nimi aj ručne šité maňušky – Janka, Marienku, Gašparka. To bude radosti!) Vychutnávali sme si koledy, vôňu kapustnice, vareného vína. Pomedzi ľudí pobehovali chalani s nošami. Ponúkali obrovské praclíky, tvarohové a makové koláče so zapečenými peniazmi (my sme nemali šťastie...). To som chvíľu zapochybovala, či nie som súčasťou nejakého historického filmu. Vôňa ihličia a teplo lokše s cesnakom ma vrátili do reality.

Živý Betlehem
Napriek mimoriadne chladnému počasiu a občasnému hustému sneženiu bolo nádvorie plné. „Mami, anjel – aj s krídlami“, čudoval sa náš trojročný, keď začínal príbeh z Betlehemu. Obraz z maštale ... tisíckrát stvárnený a predsa sa k nemu každoročne vraciame. Rozžiarené očká hľadeli na „ozajstných kráľov“ (jedným z nich bol riaditeľ Slovenského banského múzea :-)). Posledná veta výstupu. Tichá noc na rozlúčku. Snehové vločky, svetlo ohníka, stretnutie so známymi. Rodinná pohoda. Toto je predvianočná atmosféra, ktorú želám nášmu synovi. Jemná, láskavá a skutočne pokojná.

Miesto záveru
... v sobotu ráno nás malý budil, že ideme zase „na jarmok – za Jozefom a Máriou“. Nemusel nás prehovárať. Žiaľ, plánované sobotné vystúpenie detského folklórneho súboru sa nekonalo (stav ciest do Štiavnice po piatkovej chumelici), tak sme využili voľný vstup do múzea. Nevedeli sme sa vynadívať na ručne vyrezávané Betlehemy.

Naša vďaka patrí Slovenskému banskému múzeu a všetkým ľuďom, ktorí sa na príprave tohto podujatia podieľali. Mrzli, aby nám bolo príjemne. Za všetkých spomeniem pani, ktorá oba dni piekla na nádvorí fantastické oblátky v starodávnej forme priamo nad ohňom. Ich vôňu a teplo nikdy nenahradia „tie kúpené“.