Vianočný stromček umelý alebo prírodný?

(Sprostredkujem názor iného ekológa - s tým, že uvedený prístup je mi blízky.)
J.N.


Slnko sa vracia
20.12.2005 | Juraj Lukáč |

Venované kamarátke Zuzke Cvikovej, ktorá nás v nedeľu navždy opustila. Motto: „Kdyby se Kristus tisíckrát narodil v Betlémě, není nám to nic platné, jestliže se nezrodí v našich srdcích.“


Opäť som tohto roku, už po stýkrát, dostal otázku: „ Aké sú podľa vás z ekologického hľadiska klady a zápory živých a umelých vianočných stromčekov?“

Medzi nami sa totiž nachádza veľké množstvo priaznivcov „živých“ vianočných stromčekov a argumentujú predovšetkým tradíciou, ale i vôňou ihličia. Proti nim v debatách stoja presadzovatelia umelohmotných stromčekov. Nižšie náklady či dokonca ekológia sú ich hlavnými argumentačnými zbraňami.

Myslím si, že možno by bolo treba začať tým, o čom sú Vianoce.

Pre kresťanov je to sviatok narodenia Ježiša. Jeho narodenie symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho príchodu na svet, smrti a zmŕtvychvstaniu môže byť každý spasený a dosiahnuť večný život. Asi väčšina z nás vie, že tento kresťanský sviatok je prevzatá pohanská slávnosť, keď cirkev dala sviatkom zimného slnovratu, sláveného našimi predkami, kresťanský význam. Ale aj pre našich slovanských predkov to boli optimistické sviatky. A ten optimizmus, či kresťanský alebo staroslovanský, je pre mňa hlavným posolstvom Vianoc.

Fascinuje ma, že na začiatku zimy, keď čas biedy a strádania ešte len začínal, sa ľudia dokázali radovať z prvých krokov vracajúceho sa slnka. Možno, že práve toto je tá vlastnosť, ktorá robí človeka človekom. Myslím si, že práve preto, že ľudia dokázali rozpoznať na premrznutých a zasnežených vetvičkách kvety novej jari, prežilo ľudstvo toľko zlého a je stále tu. Snáď práve to umenie vidieť za problémami svetlo jarných dní, snáď to umenie uvítať vracajúce sa slnko pri jeho prvých krokoch späť, dodávalo ľudom silu vydržať. Vydržať kruté zimy v drevených zruboch, vydržať roky neúrody, vydržať ďaleké cesty za hľadaním nového domova. Nech sa tomu hovorí zaťatosť alebo húževnatosť či prezieravosť alebo plané snenie, nemali by sme zabudnúť, že vždy je potrebné pozerať sa ďaleko dopredu. Rozpoznať v budúcnosti, čo nás čaká, tak ako to poznávali jednoduchí ľudia dávno pred nami. A nebáť sa v pravý čas osláviť návrat slnka, aj keď je ešte okolo hlboká a pochmúrna zimná noc.

A s týmito vianočnými sviatkami, či kresťanskými alebo staroslovanskými, sa mylne spája dnes tak obľúbený vianočný stromček...

Pre našich predkov, starých Slovanov, boli symbolom Vianoc v ich domovoch zelené vetvičky a chlieb Kračún. Kračún je starý názov slnovratových sviatkov a zelená čačina plnila pôvodne nie ozdobnú, ale ochrannú funkciu. Slovania ju strkali za dvere chlievov ako ochranu dobytka a za trámy v zrube ako ochranu celej rodiny.

S príchodom kresťanstva na naše územie pribudli do rodín jasličky. A tak to bolo stovky rokov.

Potom prišiel vianočný stromček ako preukázateľne nemecký meštiansky produkt. Objavil sa na území Nemecka súčasne s prvými holorubmi v sedemnástom storočí. Počas osemnásteho storočia sa tento zvyk rozšíril medzi vyššími nemeckými vrstvami. Počas devätnásteho storočia sa idea vyrúbanej jedličky ako pravého vianočného nemeckého symbolu začala šíriť aj do celého Rakúsko Uhorska. Slováci a Česi sa myšlienke vianočného stromčeka dlho bránili argumentovaním neslovanského pôvodu tohto zvyku. Po roku 1900 ale stromčeky definitívne vytlačili obľúbené kresťanské jasličky.

Takže aký stromček? Pre mňa je odpoveď jasná. Žiaden.

Oslavovať Vianoce, či už sme kresťania alebo máme iné vyznania, zbytočným zabíjaním akéhokoľvek života je popretím zmyslu tohto optimistického sviatku. Boj proti okolitej prírode a zbytočné zabíjanie je našej slovanskej morálke cudzie. Ak sme kresťania, vráťme do našich sŕdc Krista. Ostatní sa nebojme osláviť návrat slnka, aj keď je ešte okolo hlboká a pochmúrna zimná noc.

A všetci si k tomu napečme chlieb Kračún.
Slnko sa totiž vracia.
Prajem všetkým krásne a požehnané vianočné sviatky.

Mám Jozef pre Vás otazky: Je dobre, keď je vo Vatikáne vianočný stromček? Je dobre, keď je vianočný stromček v našom kostole a všetkých tých v ktorých som mal tu možnosť počas Vianoc navštíviť? ... alebo je to niečo zlé?
Autor článku sa nezaoberal nejakou podstatou Vianoc, ale stromčekami a a ekologiou. Osobne si myslím, že aj keby cele Slovensko malo "živý" vianočný stromček, priroda by to zvládla, za predpokladu žeby sme jej vracali tolko, kolko nam dáva.

O Vatikán a katolícke kostoly sa veľmi nezaujímam, čo je podmienené mojím odlišným vierovyznaním. To však, myslím, má s podstatou veci málo spoločného. Vianočné stromčeky sú dnes takmer vo všetkých slovenských domácnostiach - bez ohľadu na to, či sa ich majitelia považujú za kresťanov alebo hoci za ateistov. Tento fakt tiež ukazuje, že stromčeková móda (alebo obyčaj) je o niečom inom než o pridŕžaní sa kresťanského učenia... Môžete mi, Marián, odpovedať, kde v Biblii sa píše niečo o potrebe rezať a zdobiť vianočné stromčeky? Vyslovil niečo o takejto potrebe Ježiš Kristus? Pokiaľ poznám evanjeliá (a čítal som ich všetky), Kristus svojím životom i slovami nabádal k oveľa podstatnejším a užitočnejším skutkom, než sú takéto povrchné okázalosti.
Príroda naozaj zvládne veľa a prežije hoci aj sebazničenie ľudskej civilizácie. To však neznamená, že je múdre chcieť sa o tom silou-mocou presvedčiť, tak ako k tomu má sklon veľká časť ľudskej populácie.
Nie je krajší a milší stromček rastúci pred domom, v parku alebo vo voľnej prírode, než schnúci, odumierajúci vo vykúrenej obývačke? Nie je šťastnejší kapor plávajúci v čistom rybníku než čakajúci vo vani na popravu? Nie je láskyplnejší človek milujúci živú prírodu za oknami, než ten, kto sa z nej snaží ukoristiť (a zabiť) čo najviac pre pocit osobného vlastníctva?
Trvácne šťastie v detských dušiach a ohníky v očiach nezabezpečí sezónne prchavý lesk pominuteľných symbolov a konzumných darov, skôr pravé hodnoty, s ktorými by tie symboly a dary nemali byť v rozpore.
Česť tým, ktorí ich hľadajú vo svojom vnútri, nie vo svojom majetku!

To, že Ježiš neprikazoval rezať stromčeky neznamená, že to zakazoval! A čo viem, ľudia od sa nepamäti živia rybami. A Ježiš nebol výnimka.

Ak niečo nie je ani prikázané, ani zakázané, neznamená to, že je to vhodné a odporúčaniahodné. A nemusí to znamenať ani opak. Znamená to slobodu voľby. Slobodu, ktorá je oveľa náročnejšia než jasné smernice a jednoznačné argumenty. Slobodu, ktorej zodpovedné uchopenie a napĺňanie volá po zvažovaní globálneho kontextu, siahaní do hĺbky svedomia i cibrení zmyslu pre zdravú mieru.
Neodsudzujem tých, čo kupujú vianočné stromčeky a zabíjajú zvieratá.
Len poukazujem na existenciu inej alternatívy, to je všetko.

S plnym respektom k slobodnej volbe a ucty k prirode sme zasadili aj v tomto roku viac stomcekov a s jednym si doprajeme radost na vianoce, respektujuc tradiciu v nasej rodine. Rovnako sme odchovali niekolko desiatok ryb a jedna ryba posluzi ako tradicne vianocne jedlo. Umely vianocny stromcek a vianocny stol bez ryby by sa mi nepacili. Za podstatne povazujem, aby sme to, co si od prirody ci ludi berieme, dokazali aj prirode a ludom vratit. Nase vierovyznanie by nam v setrnom vztahu k prirode a zodpovednosti voci ludom v individualnom ci globalnom a zovseobecnenom chapani nemalo nijako branit. Je v sulade s prirodou davat i brat a je umenim zivota udrzat v tom prirodzenu rovnovahu.
Zelam pekne a pozehnane vianocne sviatky a vela pohody v Novom roku.

Rád súhlasím, aj tak sa dá.
A želanie opätujem.
Nech nám sviatočné stíšenie prinesie nové poznanie a prehĺbenie, nech sme si v novom roku bližší a ústretovejší!

Jozef :-)

Dobrý deň. My máme doma umelý vianočný stromček už vyše 15 rokov, stále ten istý, síce na dvoch miestach je už trošku poškodený ale dá sa to zakryť vianočnými ozdobami, vôbec to nevidno. SOM ZA UMELÝ STROMČEK. Veď si predstavte, že by som podporila vykácanie 15 stromov minimálne 2metrových. To nejde. Podľa mňa je jednoznačne ekologickejší umelý. Živý aj keď je voňavejší a krajší, nechám ho tým, ktorí sú presvedčení o svojej pravde.. Dovidenia.

a ešte niečo:nebolo by lepšie posunúť výrobu o krok ďalej a nepozastavovať sa nad tým či živý alebo umelý, ale Jednoznačne povedať Umelý, Ale Z Čoho? Materiály na výrobu umelých stromčekov môžu byť aj iné ako tie klasické, takže asi tak. Pozastavovať sa nad tým, či vyrúbať pre pár vianočných dní 1 strom je hlúpe. Ak bývate v meste všimnite si koľko ľudí vyhodí vianočný živý stromček von oknom po 6.1 a on chudák tam ostane ležať až kým ho firma ZARES na jar nezobere a neodnesie na skládku odpadov. Takže zamyslite sa ešte raz milí moji. Otázka znie: JE TRVALEJŠIE UDRŽATEĽNÝ Umelý alebo živý vianočný stromček.

a ešte niečo k michalovemu článku O Slobode Vianoc..
Vieš čo je jedným z vrcholov ekologického myslenia a súcitu? (Písal si, že Vy ste zasadili veľa stromčekov a starali sa o veľa rýb, a preto si s jedným živým stromčekom spravíš radosť a tak isto aj s jednou rybou na vianočnom stole.) A tak ti vravím, keby si bol milovníkom prírody v tých najhlbších hlbinách duše, tvoja láska by ťa priviedla k poznaniu, že aj keď ty sa o prírodu staráš, sú ľudia, ktorí ju ničia.Ty si zasadil strom, prečo ho nenecháš niekomu, kto nechápe prečo by sa stromy mali sadiť?
Tento princíp som si uvedomila, keď som bola s kamarátmi v lese. Našli sme čučoriedky, oni ich začali trhať a ja som cítila hlas zvery, ktorá vraví: Nechajte to, to je naše, vy máte predsa v ruksakoch dosť. Vtedy som si uvedomila, že keď uvidím niekde čučoriedky, nechám to radšej ľuďom, ktorý ten hlas zatiaľ nepočujú...Chápeš?

Nahodou sa mi zobrazil tento clanok.
Je sice uz davno neaktualny, avsak nesmierne vyznamny.
Podstata vianocneho stromceka, ktory nema nic spolocne s krestanstvom podla mna pochadza zcasti zo slovanskeho zakladu a z casti z keltskeho.
Oslavu zimneho slnovratu, ktory slavili jak slovania, tak kelti a ktory si neskor Vatikan upravil ako sviatok svoj, vsak neuprosne maze cas. Vzdy vyhrava v sirokej verenosti ten prikaz, kde ho dodrzuje vetsina. A kedze dnes sa vetsine mladej generacie straca uz aj pojem krestanske sviatky, ostal im len tento symbol, ktory casom sklzol do symbolu obchodnika s mottom - kupte si darceky.
Mnoho matiek dnes, si ale tieto rodinne sviatky dokaze vychutnat i v tejto chvili a ozdobeny stromcek je pre ne symbolom rodiny - splocne si z detmi vlastnymi vytvormi stromcek ozdobia a v nastavajuce dni si vlastne u tohoto ozdobeneho stromceku vychutnaju chvile pohody.
Teda namiesto zrusenia vianocneho stromceka vazeni muzi, nam prineste napad, co pouzit namiesto stromceka, aby sme mali s detmi moznost podobnej tvorivej aktivity vo vyzdobe domova na dni sviatocne a trebars vyzkumajte a tiez napiste nieco o starych slovanskych a keltskych tradicnych sposoboch oslav slnovratu.
Mozno namiesto umeleho stromceka alebo ziveho, ktory je potreba vytat, by stal za zmienku nejaky podobny kricek ako je "tree of life" - tiez novy nazov "ruza z Jericha" ktory precka vyschnuty bez vody a na vianoce sa len zaleje, rozvinie sa a zdobenie domova by bolo v celkom inom style a zaroven by v kazdom domove ostala zachovana ucta k prirode, ktora nieco takehoto dokaze
http://www.ricklireisen.ch/Biologie/Sei ... o-Rose.htm
Dufajme teda, ze niekoho vskutku nieco dobreho s tymto krickom napadne. Rozmnozovat sa da suchymi oddenkami.