Juraj, na začiatok prosím predstav aktivity Živice v súvislosti s Fair Trade...
Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica sa zaoberá programom Fair Trade približne 3 roky. Vtedy sme po prvý krát začali na bratislavských školách učiť o „spravodlivom obchode“. Na Slovensku v tom čase neboli dostupné žiadne produkty s označením Fair Trade, tak sme rozmýšľali aj o predaji týchto výrobkov. Nechceli sme učiť o niečom, čo nie je v bežnom živote možné zrealizovať. Tak sme nakoniec otvorili aj Ekoobchod Živica, kde Fair Trade výrobky ponúkame.

Ako si sa Ty osobne dostal k Fair Trade? Čím je pre Teba téma spravodlivého obchodu zaujímavá?
Výrobky Fair Trade som po prvý krát videl v Belgicku asi pred 10 rokmi, keď som bol s kamarátom stopovať po Európe. Myšlienka sa mi zdala skvelá, ale keď som videl tie ceny, tak som ostal stáť len v nemom úžase. Pre nás boli drahé aj obyčajné výrobky, nie to ešte Fair Trade v Belgicku. Rozprával som sa o tom s belgickými kamarátmi a tí to brali ako bežnú vec. Časť ich tam chodila nakupovať a podporiť tak dobrú myšlienku. V tom čase som si také niečo na Slovensku nevedel predstaviť. Dnes sa Fair Trade ukazuje životaschopné aj na Slovensku.

Keď sa povie: Fair Trade - modelový učebný koncept pre rozvojové vzdelávanie a trvalo-udržateľný svet, čo Ťa napadne? Máš osobnú skúsenosť s predstavením problematiky spravodlivého obchodu na školách? Čo sa Ti osvedčilo?
Na školách učíme výukový program s názvom „Dielňa sveta“. Venujeme sa tam otázkam globálnej ekonomiky a jej dopadu na životné prostredie a sociálnu oblasť. V rámci tohto programu žiakom predstavujeme aj Fair Trade. Pre väčšinu žiakov sú tieto veci niečím úplne novým. Je pre nich šokujúce zistiť, čo sa skrýva za výrobou kakaa alebo zberom banánov. Snažíme sa ale žiakov viesť k tomu, aby si kupovali v prvom rade miestne výrobky, až potom Fair Trade. Pokladám sa čudné dovážať z Argentíny FT med, keď sú na Slovensku skvelí včelári. To, čo sa dá vypestovať u nás doma, by som skôr odporúčal kúpiť, aj keď to nemá označenie Fair Trade. Samozrejme, že kávu alebo kakao si tu nevypestujeme. Vtedy žiakom odporúčame voliť Fair Trade.

Myslím si, že program Fair Trade je len medzistupňom v pomoci rozvojovým krajinám. Skôr som zástancom myšlienky dovážať čo najmenej výrobkov z iných svetadielov. Preprava cez pol planéty má katastrofálne dopady na prírodu. Aj keď sú produkty označené Fair Trade. Cestu skôr vidím v silných lokálnych ekonomikách, ktoré nie sú odkázané na zahraničné trhy. Verím, že ľudstvo sa bude uberať týmto smerom. V podstate nám ani nič iné neostáva. Súčasný spôsob fungovania definitívne smeruje k „bodu obratu“.

Živica prevádzkuje v Bratislave na Vysokej 18 Ekoobchod, kde ponúka biopotraviny a produkty zo spravodlivého obchodu. Váš obchodík je unikátny v tom, že celý zisk z predaja putuje na environmentálnu výchovu. Zaujala táto výnimočná myšlienka širokú verejnosť, resp. sú medzi vašimi odberateľmi aj verejné alebo štátne inštitúcie?
Všetkých našich zákazníkov upozorňujeme, že nie sme obchodníci, ale ľudia ponúkajúci alternatívu. Keby nám išlo o veľké zarábanie peňazí, tak ekoobchod nikdy neotvoríme. Ľudia väčšinou reagujú veľmi pozitívne. Oceňujú pokojnú atmosféru v obchode, čo v supermarketoch nenájdu.

Sú tiež radi, že kúpou výrobkov môžu podporiť dobré veci – či už je to Fair Trade, ekologických roľníkov alebo mentálne postihnutých. V obchode sa snažíme predávať veci, ktoré v bežných predajniach nie sú vôbec alebo len málo.

Prevádzku obchodu chápeme skôr ako propagáciu environmentálnych alternatív než ako vytváranie zisku. Aj keď sa samozrejme snažíme nebyť stratoví, pretože z príjmov obchodu podporujeme našu ekovýchovnú činnosť.

Medzi našimi odberateľmi sú aj rôzne kaviarne a hotely. Je ich ale zatiaľ máličko. Verejná inštitúcia neprejavila záujem žiadna. Ale je to podľa mňa len otázka času, kedy sa aj v slovenskom parlamente bude podávať férová káva.
V západnej Európe je trend prechádzať od environmentálnej výchovy k výchove pre trvalo-udržateľný rozvoj. V čom je hlavný rozdiel medzi týmito dvoma prístupmi a ku ktorému sa prikláňaš Ty osobne? Pýtam sa preto, že sa domnievam, že ten druhý prístup súvisí so silou spotrebiteľa a že je to práve spotrebiteľ, kto je najsilnejším článkom v demokratickej spoločnosti, ktorý môže "zmeniť svet". Spravodlivý obchod je len jednou z mnohých ciest...

Nie som ten správny, koho sa pýtať na rozdiel medzi environmentálnou výchovou a výchovou k trvalo-udržateľnému rozvoju (TUR). Osobne sa snažím vyhýbať takýmto diskusiám, ktoré podľa mňa nikam nevedú. Môj názor je, že sám pojem TUR je nezmyselný. Ak sa budeme stále materiálne rozvíjať, tak môžeme dospieť jedine k trvalému koncu. Koncepciu TUR radi používajú politici, lebo to lepšie znie. Pravda je taká, že ak nezačneme žiť skromnejšie, tak nám žiadne TUR nepomôže. To by ale znamenalo radikálnu zmenu spôsobu života na celej našej planéte.

Ja osobne verím na vnútornú zmenu týkajúcu sa nášho vedomia. Neznamená to nič iné, ako uvedomenie si, že „kráľovstvo nebeské nie je z tohto sveta“ a že skutočné šťastie spočíva v poznaní seba samého, v odhalení dokonalého večného Bytia v nás. Keď sa ma ľudia pýtajú, kto je pre mňa vzorom v environmentálnej výchove, tak uvediem Ježiša, Buddhu, Ramana Mahárišiho... Títo učitelia naozaj učili environmentálnu výchovu, pretože environmentálna výchova nie je ničím iným, ako inšpirovaním študentov k poznaniu seba samých. Človek, ktorý do najhlbšej úrovne pozná seba, nemá potrebu hromadiť veci z tohto sveta. Vie, že je to len detská hra pre nevedomých.