Voda je chemická zlúčenina prvkov vodíka a kyslíka v atómovom pomere 2:1 (H2O). Voda v prírode nie je chemicky čistá, ale obsahuje aj množstvo organických a anorganických zložiek a mikroorganizmov.
Chemicky
čistá voda je bez farby, chuti a zápachu. Voda na našej planéte sa nevyskytuje takmer nikde v čistom stave, t.j. ako
voda destilovaná. Vždy sú v nej prítomné rôzne prímesi a rozpustené rôzne zlúčeniny. Najviac obsahuje chloridy, sírany, bromidy a uhličitany (Na+, Mg2+, Ca2+, K+), vo vode sú rozpustené i plyny (CO2, O2).
Najväčšou zásobárňou vody je oceán. V morskej vode sú rozpustené soli. Medzi prvky, ktoré sa vo vode najčastejšie vyskytujú, patrí hlavne chlór (Cl), sodík (Na), horčík (Mg), síra (S),
vápnik (Ca) a draslík (K).
Prvok |
Množstvo prvku |
Prvok |
Množstvo prvku |
Cl Na Mg S Ca |
19 000 10 500 1 350 855 400 |
K Br C Sr B |
380 65 28 8 4,6 |
Obsah desiatich najčastejších prvkov vo vode na Zemi (1 mg = 0,001 g)
Metamorfózy vody
Na rozdiel od takmer všetkých ostatných látok sa vyskytuje v troch skupenstvách – tuhom, kvapalnom a plynnom – ktoré sa často nachádzajú vedľa seba. Voda tuhne pri
0 °C na ľad alebo sneh, pri normálnom tlaku vzduchu vrie pri
100 °C. S klesajúcim tlakom vzduchu (vo vyššej nadmorskej výške) vrie voda pri nižšej teplote (na Lomnickom štíte napríklad už pri 88 °C).
Svoju hustotu mení voda v závislosti od teploty. Pri teplote 4 °C dosahuje maximálnu hustotu – je najťažšia. Táto tzv. „
anomália vody“ sa prejavuje tým, že voda teplá 4 °C klesá v nádrži na dno, kým teplejšia alebo chladnejšia voda stúpa k povrchu. Najmenšiu hustotu má ľad, ktorý sa vytvorí pri 0 °C a zostáva na hladine. Ľad súčasne slúži aj ako tepelnoizolačná vrstva, ktorá bráni zamŕzaniu nádrže až po dno. Táto vlastnosť chráni ryby a iné vodné živočíchy pred zamrznutím. Zachováva tak v rybníkoch a v nádržiach život aj cez zimu. Vzhľadom na túto vlastnosť má ľad väčší objem ako voda – preto z 10 l vody vznikne 11 l ľadu. Objemová zmena má rozhodujúci význam pri zvetrávaní kameňa, a tým pri pretváraní zemského povrchu. Voda, ktorá natečie do puklín v skalách zamrznutím zväčší svoj objem a skaly roztrhne.
Voda je 775-krát hustejšia ako vzduch. Ľudské telo aj telá viacerých zvierat majú hustotu blízku hustote vody, čo nám umožňuje plávať.
Ďalšou fascinujúcou vlastnosťou vody je
povrchové napätie. Vďaka nemu môže niektorý hmyz (napr. korčuliarka) behať po hladine. Vodná hladina sa mu stáva životným prostredím.
Kapilarita znamená, že v úzkych štrbinách (kapilárach) voda napriek gravitačnej sile dokáže stúpať. Tento jav je životne dôležitý pre zabezpečovanie pôdy a vyšších rastlín vodou.
Voda v porovnaní s inými materiálmi nie je dobrý vodič tepla, preto dokáže teplo akumulovať v moriach a jazerách a v chladných ročných obdobiach pomaly vydávať von. Voda takto zmierňuje teplotné rozdiely a vo veľkej miere ovplyvňuje klímu Zeme. Oproti vzduchu však vedie teplo podstatne lepšie. Preto tepelnoizolačné materiály založené na veľkom obsahu vzduchu po navlhnutí rýchlo strácajú izolačné vlastnosti.