Vznik hydrosféry a kolobeh vody
(Toky nie sú stoky! (4))

V priebehu miliárd rokov sa z hornín, ktoré sa dostávali na povrch, uvoľňovala do ovzdušia voda. Pri chladnutí menila voda skupenstvo a postupným vyzrážaním vznikli oceány, rieky, jazerá a neskôr aj ľadovce.

Kolobeh vody

Množstvo vody na Zemi je konštantné. Voda nepribúda ani neodbúda. Voda je ale v stálom kolobehu.

Aby sme si ozrejmili kolobeh vody, je vhodné najprv vysvetliť pojmy „vyparovanie“, „zrážanie“, „podzemná voda“, „pramenitá voda“, „povrchová voda“.

Voda na Zemi je zohrievaná Slnkom a vyparuje sa. Para vystupuje k oblohe. Vznikajú mraky, ktoré vietor odvieva. Podľa toho, koľko vody mraky obsahujú, sú stále ťažšie a tmavšie.

Po určitej dobe mračná už váhu vody neunesú a na Zem padá dážď. Voda môže na Zem padať aj v iných formách – ako sneh, krúpy.

Časť vody sa odparuje hneď a časť vsakuje do vrchných vrstiev pôdy, kde je prijímaná rastlinami. Časť padá priamo do vody. Veľa vody steká ako povrchová alebo podzemná voda do morí. V pôde sa voda hromadí a po nepriepustných vrstvách na niektorých miestach vyústi na zemský povrch. Vznikajú pramene, ktoré sa spájajú do potokov, riek, jazier a morí.

Slnko prejde svoju pravidelnú cestu po oblohe a voda sa znovu vyparuje. Z oblohy padá dážď a zvlhčuje Zem, kamene na ceste, kvety a trávu. Slnko vodu opäť odparí, mraky narastajú, začnú do seba narážať a opäť prší...

• Hydrologický cyklus – opisuje nepretržitý kolobeh vody z atmosféry na zemský povrch a do oceánov.
• Evapotranspirácia – súhrn okamžitých výparov zo zemského povrchu pri zrážkach.
• Intercepcia – súhrn okamžitých zrážok odparených z povrchu rastlín alebo absorbovaných rastlinami. Tento diel zrážok sa nikdy nedostane až na povrch pôdy.
• Evaporácia – vyparovanie vody z povrchu pôdy, vodných tokov a jazier do atmosféry.
• Transpirácia – vylučovanie vody rastlinami vo forme vodnej pary.