BIO spotrebiteľ

Kvalita vody a znečisťovanie vôd
Toky nie sú stoky! (8)

10.03.2006 07:18
Voda potrebná na zavlažovanie nemusí mať rovnaké vlastnosti ako voda pitná. Pre posúdenie kvality vody existujú určité kritériá. Najprísnejšie sú kladené na pitnú vodu a na produkciu potravín, najmenšie nároky sa kladú na vodu využívanú v priemysle. Tá zvyčajne nesmie obsahovať veľké množstvo pevných látok a nesmie mať korozívne účinky. Pre dopravu a energetické využitie vody v priehradách je jediným limitujúcim faktorom jej dostatok. Každý štát má pre posúdenie kvality vody celý rad noriem.

Znečistenie vody

A. Znečistenie pitnej vody
Skôr mala pramenná a čerpaná podzemná voda dostatočnú kvalitu, a tak mohla byť po miernych úpravách použitá ako pitná. V súčasnej dobe je často situácia horšia a mnoho prirodzených pramenísk a podzemných zásob vody je znečistených. V dôsledku činnosti človeka sa vo vode vyskytujú i ďalšie látky, alebo sa obsah inak prirodzených látok neúmerne zvyšuje. Najčastejšou príčinou znečistenia podzemných vôd sú priesaky z pôdy, vypúšťanie odpadových vôd z priemyslu alebo havárie nádrží s nebezpečnými kvapalinami. Znečistenie podzemných vôd je dlhodobé. Voda je tu viazaná na horniny a jej pohyb a výmena sú veľmi pomalé.

B. Znečistenie oceánov
Okrem stáleho prítoku znečistenej vody riekami prispieva k znečisteniu pobrežných oblastí morí vypúšťanie odpadov na voľnom mori, rozptyľovanie kalov z čistiarní odpadových vôd, ukladanie rádioaktívnych odpadov a vyplachovanie tankerov dopravujúcich ropu. Havárie tankerov boli už niekoľkokrát príčinou rozsiahlych pobrežných ekologických katastrôf. Znečistenie vody sa tak stáva i globálnym nebezpečenstvom.

Faktory spôsobujúce znečistenie vody


Patogénne organizmy
Vírusy, baktérie, prvoky a niektoré ďalšie organizmy, ako napr. plesne, sú prítomné v odpadových vodách z ľudských sídiel, v odpadoch z poľnohospodárskej výroby, či zo skládok tuhého komunálneho odpadu (TKO). Voda takto znečistená je nevhodná na pitie a často i na zavlažovanie, hlavne vzhľadom na možné ohrozenie zdravia ľudí. Týmto spôsobom sa môžu preniesť nákazy živočíchov a rastlín na človeka.

Netoxické organické látky
Odpadové vody z potravinárskeho, textilného a papierenského priemyslu i poľnohospodárstva môžu obsahovať tuky, bielkoviny, polysacharidy, zvyšky rastlinných a živočíšnych tkanív. Tieto inak netoxické látky sú vo vode ďalej rozkladané. Pri rozklade je spotrebovávaný kyslík rozpustený vo vode. Vo vode bez kyslíka nemôžu žiť rastliny ani živočíchy. Táto voda je vhodná len pre niektoré druhy baktérií, ktoré sú schopné žiť v bezkyslíkatých (anaeróbnych) podmienkach. Takéto vody zapáchajú a rozklad organických látok v nich prebieha pomaly.

Nadmerný obsah živín
Za živiny sú považované látky potrebné pre rast rastlín. Ide väčšinou o rozpustné soli – dusičnany a fosforečnany, ktoré sú obsiahnuté v poľnohospodárskych hnojivách, či už priemyselných alebo statkových. Tieto látky sa dostávajú do vôd v podobe zmyvov z polí a pastvín, dusičnany tiež zo septikov a hnojísk. Významným zdrojom látok obsahujúcich fosfor sú čistiace a pracie prostriedky, ktoré sa do vôd dostávajú ako zložka splaškových vôd z ľudských sídiel. Nadmerné množstvo živín spôsobuje eutrofizáciu.

Vo vodách s nadmerným obsahom živín dochádza v prvej fáze k nárastu fytoplanktónu (fotosyntetizujúcich rias a siníc) a ďalších vodných rastlín. Nasleduje premnoženie zooplanktónu (drobných vodných heterotrofných organizmov), ktoré sa riasami živia. Vzrastá spotreba kyslíka potrebného k dýchaniu organizmov i k rozkladu odumierajúcich tiel týchto organizmov.

Takto znečistené vody majú často podobný osud, ako vody znečistené nejedovatými organickými látkami – dochádza v nich k vzniku anaeróbnych podmienok (podmienok s nedostatkom kyslíka) a obmedzeniu života vo vode. Prebytočné množstvo inak potrebných živín tak môže kvôli nedostatku kyslíka privodiť zrútenie pôvodných ekosystémov.

Toxické kovy
Rozpustné alebo nerozpustné zlúčeniny niektorých kovov (ako sú Hg, Pb, Zn, Cd, Cu, Cr, Ni, As) sa dostávajú do vôd z rôznych technologických procesov, pri ťažbe a spracovaní rúd a z chemického priemyslu. Často sú súčasťou nerozpustných čiastočiek, s ktorými sa usadzujú v riekach a jazerách. Postupným uvoľňovaním alebo rozpustením kontaminujú vodu. Kedykoľvek v budúcnosti sú po náhodnom zvírení usadenín zdrojom jedovatých látok. Významným miestom kumulácie týchto látok sú usadeniny v priehradách.

Toxické organické látky
Pri spracovaní ropy, uhlia, pri výrobe farieb a lakov i pri produkcii a aplikácii pesticídov, prechádzajú do vody rôzne organické látky. Sú väčšinou vo vode nerozpustné alebo rozpustné len v malom množstve. Patria sem polychlórované bifenyly (PCB), polyaromatické uhľovodíky, ropné látky, DDT (dichlór-difenyl-trichlóretán) a ďalšie pesticídy, organické rozpúšťadlá atď. Toxicita niektorých látok nemusí byť vysoká, ale môžu svojím zápachom či zafarbením obmedziť použitie vody. Niektoré z látok (napr. PCB, DDT na dlhé desaťročia vstupujú do potravinového reťazca). Často ide o také nízke koncentrácie, že ich detekcia je veľmi obtiažna.

Pesticídy
Postrek pesticídom
Postrek pesticídom
Nástup druhej generácie pesticídov sa viaže k roku 1939, kedy entomológ Paul Mueler vynašiel DDT, a v roku 1940 bol vo Francúzsku a Anglicku pripravený HCH. Počas II. svetovej vojny sa rozvinulo používanie organických zlúčenín fosforu (príbuzné bojovým chemickým látkam typu Sarinu, Somanu a Tabunu). Nebezpečné boli i organoortuťnaté moridlá (Agronal).

Dnes sa vo svete používa ročne asi 2,5 milióna ton pesticídov – 0,45 kg na každého obyvateľa planéty. Pesticídy majú rôznu perzistenciu – dĺžku doby, počas ktorej pretrvávajú v pôde ich toxické účinky. Problémom používania pesticídov je vývoj genetickej rezistencie (odolnosti) voči pesticídom v cieľových organizmoch. Od roku 1950 bol celosvetovo tento vývoj pozorovaný minimálne pri 520 druhoch hmyzu a 273 druhoch burín (Buchler, 1996).

Iným problémom je, že pesticídy likvidujú aj prirodzených biologických nepriateľov organizmov, ktoré majú potláčať, čím vzniká začarovaný kruh. Za východisko v riešení sa považuje najmä využitie preventívnych, agrotechnických a biologických metód ochrany rastlín.

Pesticídne látky môžu byť vetrom alebo vodou zanášané do povrchových a podzemných vôd. Dlhodobé negatívne účinky sa dajú očakávať, ak sú používané perzistentné pesticídy, ktoré sú ťažko degradovateľné, neprchavé prípadne sa slabo sorbujú (vstrebávajú). Značné nebezpečenstvo pre kontamináciu pôd predstavujú aj rôzne metabolity (látky vznikajúce pri látkovej premene) pesticídnych látok.


Pevné látky vo vode – suspenzie
Vplyvom erózie, zvírenia usadenín, zmyvov z prašných povrchov, ale tiež priamym vypúšťaním kalov, sa môžu do vody dostať toxické i netoxické čiastočky pevných látok. Môžu sa na nich uchytiť i choroboplodné zárodky. Z fyzikálneho hľadiska môžu tieto čiastočky značne obmedziť priepustnosť vody pre svetlo, a tak nepriaznivo ovplyvňovať fotosyntézu v hlbšej vode. Čiastočky prenášané vodou sa nakoniec usádzajú v rybníkoch, priehradných nádržiach i prírodných jazerách a spôsobujú ich zanášanie.

Zvyšovanie teploty vody – odpadové teplo
Vysoká spotreba vody pre chladiace účely v technologických procesoch rôznych odvetví priemyslu a pri výrobe energie i ohrev vody v domácnostiach a jej následné vypúšťanie do kanalizačnej siete spôsobujú zvýšené teploty povrchovej vody v tokoch. Tieto podmienky ovplyvňujú skladbu spoločenstiev vodných organizmov, zvyšujú rozpustnosť niektorých zlúčenín, znižujú nasýtenosť vody kyslíkom a uľahčujú prežívanie choroboplodných mikroorganizmov.

Zásahom do teplotného režimu tokov je i vypúšťanie vody z priehradných nádrží spodkom. Vzhľadom k tomu, že najťažšia voda na dne nádrže je len 4 oC teplá, v zimnom období voda v riekach pod nádržami nezamŕza a v letných mesiacoch je neprirodzene chladná.

Rádioaktivita
Dlhodobým sledovaním rádioaktivity usadenín bolo dokázané, že sa do vody dostáva množstvo rádioaktívnych látok pri ťažbe a spracovaní uránovej rudy (rádium, tórium, urán). Voda môže byť kontaminovaná i po haváriách jadrových elektrární céziom, ako aj po skúškach jadrových zbraní, či neuváženom vypúšťaní rádioizotopov užívaných pri výskume. Prirodzene môže do vody z hornín prenikať radón. Pri expozícii organizmu rádioaktívnym žiarením sa zvyšuje možnosť vzniku rakoviny.

Kyslé zrážky
Pri spaľovaní uhlia, ropy a plynu vznikajú oxidy síry a dusíka, plyny, ktoré sa v zrážkovej vode rozpúšťajú na slabé kyseliny. S dažďom či snehom sa nakoniec dostávajú do vodného prostredia. Spôsobujú jav známy ako okysľovanie (acidifikácia) vôd prameňov a jazier. Kyslosť pH 5 nevyhovuje planktónu a niektorým druhom rýb. V niektorých vodách nie sú vzácnosťou hodnoty pH 4 i menej, čo je hodnota, ktorá predstavuje pre množstvo organizmov príliš kyslé prostredie. Naviac sú okyslenou vodou uvoľňované z geologického podložia a pôdy niektoré zlúčeniny či prvky, ktoré môžu byť i toxické (napr. hliník). Kyslosť zrážok i povrchových vôd sa v posledných rokoch mierne znižuje predovšetkým znížením produkcie oxidu siričitého. Množstvo tepelných elektrární je vybavených odsírovacími zariadeniami. Proti okysľovaniu bolo v Škandinávii používané i vápnenie jazier. To však znamenalo prísun ďalších neprirodzených látok, a tak bolo od týchto zákrokov nakoniec upustené.

Kyslý dážď má negatívny vplyv aj na lesy. Pri ihličnatých lesoch je to jasne viditeľné aj pre laika. Každý rok vyrastajú na konároch nové výhonky s novým ihličím. Zdravé stromy strácajú svoje ihličie po 6 – 8 rokoch, choré už po 2 – 3 rokoch. Na poškodenom ihličnatom strome zostáva len najmladšie ihličie na konci vetvičiek. Aj vrcholec stromu, ktorý je len slabo pokrytý ihličím, je znamením, že strom je chorý.

Baktérie, červy, hmyz a iné živočíchy spracúvajú v zdravej lesnej pôde ihličie, lístie a konáriky. Tá sa obohacuje o minerálne soli, ktoré sú životne dôležité pre rastlinstvo. Ak je však pôda kyslým dažďom prekyslená, živočíchy v nej nedokážu žiť, odumreté listy a ihličie zostáva ležať na zemi a nevytvárajú sa žiadne živiny pre rastliny. Potravinový reťazec sa pretrhne.

Poznámka: Hodnota pH označuje kyslosť alebo zásaditosť roztokov. Neutrálne sú tie, ktorých pH je 7. Smerom k nule stúpa kyslosť, od pH 7 do pH 14 stúpa zásaditosť. Normálne pH zrážkových vôd je okolo 5,5 až 6. (Prirodzená kyslosť zrážkovej vody v rovnováhe s atmosferickým CO2 je 5,65). Mierna kyslosť je spôsobená prítomnosťou oxidov uhlíka, síry a dusíka. Hodnoty pH pod 5,5 však ukazujú na neprirodzené okysľovanie zrážok.





Hodnotenie: 90%, 4 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Súvisiace články


Diskusia: Kvalita vody a znečisťovanie ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Toky nie sú stoky!
    Občianske združenie TATRY z Liptovského Mikuláša v spolupráci s Centrom environmentálnych aktivít z Trenčína Vám na serveri BIO spotrebiteľ ponúkajú možnosť vydať sa na cestu vody. Chceme ukázať, akou zraniteľnou je krajina a čo môžeme urobiť preto, aby sa stala nielen vizuálne krajšou, ale aj ekologicky stabilnejšou a produkčnejšou.



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií