V úvode je nutné uviesť jednoduché vysvetlenie týchto dvoch stavieb a to:

Žumpa

ŽUMPA – je zariadenie na zachytávanie odpadových vôd a osobitných vôd bez ich ďalšieho vypúšťania do povrchových alebo podzemných vôd. Vody zo žúmp sa odvážajú na likvidáciu do vhodných zariadení napr. na čistiarne odpadových vôd (ČOV). Platí podmienka, že žumpa musí byť nepriepustná - vodotesná. Na žumpu sa vydáva stavebné povolenie podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) spolu s povolením stavby z ktorej odpadové vody bude zachytávať. V prípade, že stavba už existuje a žumpa sa bude budovať dodatočne, nemusí sa na stavbu samostatnej žumpy vybavovať stavebné povolenie ale postačuje ohlásenie drobnej stavby stavebnému úradu t.j. obci podľa § 57 stavebného zákona.

Septik

SEPTIK – je zariadenie na čistenie odpadových vôd z ktorého sú vody následne vypúšťané do povrchových alebo podzemných vôd. Jedná sa o vodnú stavbu v zmysle vodného zákona, ktorá musí mať okrem stavebného a kolaudačného rozhodnutia aj povolenie na nakladanie s vodami t.j. na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo podzemných vôd. Tieto povolenia vydáva orgán štátnej vodnej správy – Obvodný úrad životného prostredia. Treba však upozorniť, že v súčasnej dobe je veľmi málo takýchto zariadení „legálne“ v prevádzke, nakoľko účinnosť čistenia či už v prostom alebo biologickom septiku je veľmi nízka a vypúšťané odpadové vody nedosahujú kvalitatívne ciele stanovené Nariadením vlády SR č. 491/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd.

Bližšia charakteristika jednotlivých zariadení:

Žumpy - sú bezodtokové nádrže s odporúčanou časovou lehotou vyvážania menšou než 1 x za 20 dní, pričom sa obvykle uvažuje s dennou produkciou odpadových vôd 120 litrov/osobu a deň. Tak vychádza potrebná veľkosť žumpy pre 5 osôb: jeden rodinný dom = 12,5 m3. Umiestnenie žumpy na pozemku je potrebné voliť tak, aby k nej bol umožnený prístup pre fekálny automobil a aby boli dodržané minimálne - normou stanovené vzdialenosti žumpy od budov a vodných zdrojov. Do žumpy nie je možné zviesť dažďové vody. Pôdorys žumpy je obvykle obdĺžnikový, prípadne kruhový. Steny a dno musia byť vodotesné, dno so sklonom najmenej 2% k najhlbšiemu miestu musí byť vybavené čerpacou jamkou. Strop musí byť nepriedušný a vo výške najmenej 0,3 m nad maximálnou hladinou.

Vstup do žumpy sa umiestňuje nad čerpacou jamkou v blízkosti vtokového potrubia. Obvykle sa rieši otvorom s rozmermi najmenej 600 x 600 mm a je krytý poklopom (liatina, plast a pod.) Priestor žumpy musí byť odvetraný pripojenou vnútornou kanalizáciou alebo samostatným vetracím potrubím vyvedeným až nad strechu budovy. Výhodnosť inštalácie žumpy je v súčasnej dobe veľmi obmedzená a diskutabilná. Využitie je výhodné len u objektov, ktoré nie sú vybavené vodovodom, alebo len k zhromažďovaniu fekálnych odpadov (suché záchody) v miestach, kde nie je vhodný recipient. Pred inštaláciou žumpy slúžiacej k dočasnému zhromažďovaniu odpadových vôd je potrebné vždy zvážiť ekonomiku prevádzky a užívateľské pohodlie. Tieto požiadavky žumpa v súčasnej dobe nemôže splniť.

Septiky - sú to prietokové zakryté nádrže umiestnené v zemi slúžiace k odsedimentovaniu splaškov. Priestor nádrže je rozdelený prepážkami na dve až tri postupne pretekané komory, v ktorých sa zhromažďuje usadzujúci sa a postupne vyhnívajúci kal. Zdržanie v septiku by malo byť minimálne 5 dní, aby bol dosiahnutý účinok čistenia min. 20%. Voda vytekajúca zo septiku silno zapácha a nie je možné jej vypúšťanie bez ďalšieho stupňa čistenia. Účinnosť čistenia septikov pri obytných budovách je možné zvýšiť segregáciou odpadových vôd, čo znamená, že fekálie sa zhromažďujú v bezodtokovej žumpe (hlavne pri použití suchých záchodov) a ostatné odpadové vody z obydlia sú vedené priamo do septiku. Zníženie privádzaného znečistenia sa odhaduje asi na 40%. Účelné je tiež zavedenie odpadu z WC do prvej komory septiku, odtiaľ vedie len prepad (chránený pred únikom plávajúceho kalu nornou stenou) do druhej komory, kam sú zavedené tiež ostatné odpadové vody. Odpad z tohoto septiku má tak lepšiu kvalitu ako odpad zo septiku obvyklého vyhotovenia, lebo hlavné hnilobné procesy s produkciou plynu prebiehajú prevažne v prvej komore a nenarušujú tak procesy v ďalšej časti septiku.

Septik je stavebne nenáročný a prevádzkovo nenáročný čistiaci objekt. Strop septiku musí byť vždy zakrytý pevným vekom (monolitným, alebo prefabrikovaným) a vnútorný priestor odvetraný rovnakým spôsobom ako u žumpy. Do každej komory musí byť umožnený prístup pre vyberanie usadeného kalu. Jeho malou výhodou je, že nevyžaduje predčistenie splaškov (lapače piesku, hrablice) a nepotrebuje k prevádzke elektrickú energiu. Jeho spoľahlivá funkcia vyžaduje minimálne úsilie - pravidelné vyberanie kalu. Avšak práve preto, že sú starosti s prevádzkou septiku minimálne, nie je často i celé roky udržiavaný, čím naopak znečistenie životného prostredia zvyšuje. Jeho zásadnou nevýhodou je, že predčistenú vodu zo septiku nie je možné vypúšťať do recipientu alebo podložia, čím sa zmysel jeho využitia stráca. Využitie septikov je vhodné u väčších čističiek odpadových vôd, kde slúžia ako prvý stupeň čistenia.

Septik + filter - za septik sa obvykle zaraďuje pieskový alebo iný filter na dočistenie, čím sa účinnosť čistenia podstatne zvyšuje. Výhodou tohoto systému je, že nepotrebuje pripojenie elektrickej energie. U malých rekreačných objektov s nízkym látkovým zaťažením väčšinou účinnosť čistenia postačuje. U trvale obývaných objektov dochádza často k úniku hrubých nečistôt do zemného filtra, ktorý potom rýchlo stráca prietočnosť, tým i účinnosť a keďže čistenie filtra nie je obvykle reálne, je potrebné ho často kompletne vymieňať. Tento systém je obtiažne realizovať v rovinatom teréne, lebo k filtru je potrebné klesnúť s odtokom vody o min. 0,8 m. Filter musí byť vodotesný a musí mať plochu min. 5 m2 na osobu. Pokiaľ zrátame náklady na septik a zemný filter, dostaneme sa na cenu cez 55 000,- Sk, čo je cena blízka lacnejšej domovej čističky odpadových vôd. Výhoda úspory elektrickej energie je pri tom prekonaná nevýhodou väčších nárokov na plochu, málo hygienickým prostredím a nedostatočným užívateľským pohodlím.

V dnešnej dobe už žiadny orgán štátnej vodnej správy v súčinnosti s dotknutými orgánmi štátnej správy ako aj správcu toku do ktorého sa bude vypúšťať, stavbu septiku nepovolí.

V prípade žumpy si treba uvedomiť aj to, že žumpy sa budujú hlavne pri objektoch a budovách s menším počtom obyvateľov, nakoľko sa to odrazí v jej objeme a potrebe častého vyvážania.

Obidve stavby sa v zásade budujú ako železobetónové vodotesné objekty (v prípade septikov aj s nornými stenami) a vyžadujú pomerne veľké stavebné náklady v porovnaní s iným spôsobom likvidácie odpadových vôd. V prípade žumpy treba k investičným nákladom pripočítať aj permanentné náklady na vývoz a likvidáciu vo vhodnom zariadení.

Najvýhodnejším riešením, plne korešpondujúcim s legislatívou v oblasti životného prostredia, je budovanie vyhovujúcich ČOV, prípadne malých ČOV, kde v dnešnej dobe pôsobí viacero spoločností a ich cenová dostupnosť a prevádzkové nálady sú nižšie ako napríklad náklady na prevádzku žumpy.