BIO spotrebiteľ

Kolobeh látok v lese
v kontexte veternej udalosti z 19. novembra 2004 (2)

04.05.2006 00:12
Strom sa v prírode rozkladá desiatky rokov. Mnohé generácie organizmov ho postupom času premenia na kvalitný humus, ktorý bude poskytovať živiny a udržiavať vodu. Obohatia tak lesnú pôdu - základ existencie lesa.

Mŕtve drevo

Mŕtve drevo nie je obyčajným životným priestorom ale je komplexom rôznych „mikrohabitátov“, ktoré sa postupom času menia a vyvíjajú. Kvalita mŕtveho dreva a jeho užitočnosť pre rôzne druhy organizmov závisí od toho, ako dlho sa drevo rozkladá a taktiež od druhu dreviny, veku stromu , v ktorom odumrel, od príčiny odumretia, jeho pozície (stojace mŕtve drevo, padnuté na zem, a pod.), jeho veľkosti a klimatických podmienok.

Proces recyklácie mŕtveho dreva


Tatry rok po
Proces recyklácie mŕtveho dreva môže niekedy trvať stovky rokov, kým je úplne ukončený. Skladá sa z troch hlavných fáz:

Krátka fáza kolonizácie (osídlenia) odumretého dreva, počas ktorej je drevo napadnuté primárnymi a vitálnymi saprofytickými organizmami, často fúzačmi a hubami, ktoré napadnú drevo keď je ešte stále tvrdé.

Dlhá fáza rozkladu, počas ktorej sú primárne saprofytické organizmy doplnené alebo nahradené druhotnými saprofytickými organizmami. Tieto organizmy sa živia materiálom, ktorý čiastočne zmenili primárne organizmy alebo sú ich predátormi.

Dlhá humifikáčna fáza (fáza tvorby humusu), počas ktorej sú saprofytické organizmy postupne nahrádzané ďalšími organizmami, ako je chvostoskok alebo stonožky. Tieto organizmy zapracovávajú zvyšky dreva, ktoré boli úspešne transformované počas fázy rozkladu, do pôdy.

Pre ekológiu zdravých prírodných lesov plní mŕtve drevo päť hlavných úloh:



  1. Zabezpečuje produkčnosť lesa poskytovaním organického materiálu, vlhkosti, výživných látok a vytváraním podmienok pre regeneráciu ihličnatých drevín – semená niektorých druhov stromov klíčia prevažne na mŕtvom dreve.

  2. Poskytuje životný priestor pre živočíchy, ktoré žijú, získavajú potravu alebo hniezdia v dutinách mŕtvych alebo odumierajúcich stromov a pre vodné živočíchy žijúce v prirodzených malých vodných útvaroch vytvorených spadnutými stromami alebo konármi.

  3. Je zdrojom potravy pre určité druhy konzumentov akými sú chrobáky a životným priestorom pre huby a baktérie.

  4. Stabilizuje les tým, že chráni svahy a pôdny kryt, čím zabraňuje pôdnej erózii, najmä počas búrok, silných dažďov a iných klimatických extrémov.

  5. Z dlhodobého hľadiska uchováva uhlík, čím limituje ďalšie dopady klimatických zmien.

Priemerný objem mŕtveho dreva v lesoch niekoľkých Európskych krajín

KrajinaObjem mŕtveho dreva (m3/ha)Pôvod údajov
Rakúsko0,6Hospodárske lesy (88 % celkovej výmery), nad 35 cm hrúbky
Belgicko9,1Regionálny priemer (Wallonia), stojace a padnutú mŕtve drevo
Fínsko2,0 – 10,0Priemer hospodárskych lesov
Francúzsko2,2Národný priemer
 6,7Oblastné maximum (Savoie)
Nemecko1,0 – 3,0Regionálny priemer (Bavaria)
Luxembursko11,6Národný priemer
Švédsko6,1Národný priemer
 12,8Regionálne maximum (sever)
Švajčiarsko12,0Národný priemer
 4,9Priemer v „plateau“ regióne
 11,6Priemer v oblasti južných Álp
 12,2Priemer v predalpskej oblasti
 19,5Priemer v Alpách
(Zdroj: Mŕtve drevo – živé lesy, www.panda.org)

Poznámka: Takmer 30 percent druhov žijúcich v lese je závislých na starých stromoch a mŕtvom dreve. WWF vyzýva vlády európskych krajín, vlastníkov lesa a lesnícky sektor k ochrane biodiverzity zvýšením počtu starých stromov a objemu mŕtveho dreva na 20 – 30 m3 na hektár do roku 2030.

Pod odumretými stromami vzniká nová generácia lesa

Aj tú najväčšiu kalamitu prežije aspoň niekoľko stromov. Sú to tí najodolnejší jedinci, nositelia vzácnych génov, ktoré im umožnili prežiť v ťažkých časoch. Tieto stromy produkujú obrovské množstvo semien, z ktorých vzniká nová generácia stromov, odolnejšia ako bola predchádzajúca. Pod vyschnutými stromami nachádzajú drobné semenáčiky vhodnú mikroklímu, živiny z rozkladajúcich sa stromov aj dostatok svetla prenikajúceho pomedzi vyschnuté konáre. Popadané stromy zabraňujú prístupu kopytníkov, ktorí patria v prvých rokoch života k najväčším nepriateľom stromov.

Rýchlosť nástupu novej generácie býva ohromujúca. Už po niekoľkých rokoch je vidieť, že o budúcnosť lesa nemusíme mať obavy. Okrem smrekov nájdeme v podraste aj semenáčiky jarabiny, vŕby, brezy, jedle, smrekovca, buka, javora, bresta alebo borovice limby. Príroda si z nich vyberie tie druhy, ktoré sa najlepšie hodia do konkrétnych podmienok. V novom lese nájdeme viac druhov stromov s lepšími genetickými vlastnosťami ako v pôvodnom lese a navyše rôzneho veku. Najstaršie stromy sú tie, ktoré kalamitu prežili a najmladšie tie, ktoré vyrastajú na tlejúcom dreve.

Takýto rozmanitý les je do budúcnosti dobre vybavený a ľahšie odolá nástrahám života akým umelý, človekom vypestovaný les často podľahne.

Smrek a podkôrny hmyz

Žili spolu milióny rokov. Napriek tomu podkôrniky smrek nevyhubili. Naopak, sú prirodzenou súčasťou smrekového lesa, odstraňujú z neho choré a oslabené stromy, čím ho neustále ozdravujú. Stromy najčastejšie oslabí suché a teplé počasie alebo vetrové polomy. Vtedy sa podkôrniky rýchlo rozmnožujú a napádajú ďalšie oslabené stromy v okolí. Ale aj podkôrniky majú svojich prirodzených nepriateľov. Sú to rôzne parazitické huby a plesne, vírusy, dravý hmyz, vtáky a podobne. Tie sa koncentrujú v miestach s veľkým výskytom podkôrnikov, množia sa a tlmia šírenie podkôrnikov. Nepriateľom podkôrnikov je aj studené a vlhké počasie. Počasie a prirodzení nepriatelia dokážu znížiť počet podkôrnikov na minimum. Celý cyklus trvá obyčajne 5-7 rokov.

Lykožrút smrekový je prirodzenou súčasťou smrekových lesov. Zo všetkých zmyslov je pre neho najdôležitejší čuch. Lykožrúty dokážu nájsť na kilometre vzdialené jedince opačného pohlavia, ktoré vylučujú špeciálne pohlavné feromóny – špeciálne látky slúžiace na prilákanie partnera. Rovnako čuchom dokážu nájsť svoj druh stromu a vybrať vhodného jedinca na napadnutie.

xy
Premnoženie podkôrnikov v rokoch 1991 - 2000 na poľskej
strane Tatier (TPN) sa spontánne utlmilo,
aj bez zásahov človeka.
Larvy podkôrnika narúšajú lyko stromu, ktorý potom uschne. Zdravý strom sa však dokáže ubrániť, a to tak: že ho zaleje živicou alebo zahubí toxickými látkami (terpény a fenoly), ktoré na obranu produkuje. Podkôrnik naopak vnáša do rán výtrusy niektorých húb, ktoré dokážu produkciu toxických látok potlačiť.

Schopnosť smreka produkovať živicu a ďalšie obranné látky závisí od jeho zdravotného stavu. Zdravý smrek sa relatívne ľahko ubráni i veľkému náletu podkôrnika, oslabený však ľahko podľahne.

To však neplatí pri veľkých kalamitách, kedy masívnemu útoku podľahne aj časť zdravých stromov. Podkôrnik je sám potravou pre množstvo druhov vtákov a dravý hmyz (pestroš mravcový zožerie denne až 20 lykožrútov, čo je oveľa viac ako sám váži).

V prípade hlbšieho záujmu o problematiku lykožrúta, je možné z internetovej stránky Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, stiahnuť nasledovné štúdie:

Klimatické zmeny a imisie


Počas miliónov rokov evolúcie boli lesy vystavené viacerým zmenám klímy a chemizmu atmosféry. Existencia lesov v súčasnosti je dôkazom toho, že lesné ekosystémy sa dokážu zo všetkými zmenami vysporiadať bez pomoci človeka. Kalamity sú prirodzenou súčasťou týchto procesov a v podmienkach Tatier sa vyskytovali aj v minulosti.

Lesné porasty v Tatrách sú vystavené účinku klimatických zmien a imisií. Staršie stromy sa na zmenené podmienky nedokážu prispôsobiť a zákonite dochádza k ich odumieraniu a to aj formou kalamity. Po ich hromadnom odumretí však dochádza k prirodzenej obnove porastov mladými stromami, ktoré sú už lepšie adaptované na zmenené podmienky.

Ani najväčšie kalamity nedokážu zničiť les. Práve naopak, v prípade, že do ich priebehu človek so svojou technikou nezasiahne, môže pozorovať, akým fascinujúcim spôsobom vzniká nový, rozmanitejší a odolnejší les plný života. Pozorovanie a ochrana týchto procesov je jedným z hlavných cieľov národného parku. Asanačné zásahy proti podkôrnemu hmyzu sa vykonávajú v zóne medzi prísne chránenými a obhospodarovanými lesmi, aby sa zabránilo škodám na produkcii drevnej hmoty.





Hodnotenie: 95%, 4 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Súvisiace články


Diskusia: Kolobeh látok ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Tatry



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií